Vojna klanov

Pešiak útočí

*Z pohľadu Lauri*
Keď som už konečne prestala plakať ako malé dieťa položila som Jamsovy otázku ako ma chce ukryť pred otcom.
,,Neviem či budeš súhlasiť ale myslel som, že by som ti prefarbil vlasi, a zmenili tvoj štýl obliekania."
,,A na ako ma chceš prefarbiť?"
,,To nechám na tebe."
Rozmýšlala som, potrebovala som sa skryť, a vlasi sú prvým krokom k úspechu. Stále však neviem, či máme vôbec šancu sa dostať nenápadne ku otcovy, a zobrať mu tú vec, ktorú chce vypustiť na mesto.
,,Pôjdeme do drogérie a vyberieš si nejakú farbu ok?" spýtal sa.
,,Ok."
,,Choď sa upraviť. Ja tu počkám."
Išla som teda do izby kde som sa zobudila a vytiahla zo skrine svetlomodré jeany, červené tričko a čierne tenisky.
Cestou ku dverám som vzala malý čierny ruksak a doňho som hodila zopár kunaií a jednu whisikashi viac sa doňho nezmestilo.
,,Na čo máš ruksak?" spýtal sa James nechápavo.
,,Na sebaobranu."
,,Myslím, že v meste nebude Susanoo a ani jeho prisluhovači."
,,Chcem byť vždy pripravená na každú situáciu."
,,Ako chceš ale podľa môjho názoru to budeš vláčiť zbitočne." povedal.
Išiel von a ja s ním.

*V drogérií*
Stála som medzi regálmi s farbami na vlasi a rozmýšlala nad červenou a blond.
,,James čo myslíš?" povedala a ukázala blond farbu.
,,Blond je pre milovníčky ružovej."
,,A toto?" spýtala som sa a ukázala červenú.
,,To už je lepšie." povedal s úsmevom.
Tak sme kúpili jednu červenú farbu na vlasi.
,,Kam pôjdeme teraz?" spýtala som sa Jamesa.
Chcel mi odpovedať keď v tom sa zjavil pred nami nejaký robot.
,,Osoba ktorá si hovorý Laura Kodgi bude chytená." prehovoril robotickým hlasom.
,,Čo chceš?" spýtal sa James.
Robot jeho otázku odignoroval a išiel ku mne.
Sranda bola, že neviem čo je tento robot za poradové číslo. A ani som nevedela, či je to ten nový typ, ktorý má vydržať silnejšie nárazi.
Bol jediný spôsob ako to zistiť.
Vytiahla som z ruksaku whishikashi a rozbehla som sa k nemu urobila som jeden plynulí švih smerovaný na jeho zápästie.
Bohužial dozvedela som sa jednu nepríjemnú vec.
Ten robot bol jeden z tých novších modelov takže môj švih ktorý by mal normálne zabezpečiť aby mu odpadlo zápästie bol úplne neškodný.
,,James, ústup." rozkázala som mu.
,,Ani nápad niesom srab."
Pozrela som na neho vražedným pohľadom.
,,Ak chceš prísť o hlavu tak sa nemusíš hrať na hrdinu."
Pešiak sa rozhodol ma niečím postriekať ale na miesto mňa trafil Jamesa.
,,James si v poriadku?"
,,Áno, čo to bolo?"
,,Nemám tušenia." povedala som úprimne.
Robot zrazu zmenil cieľ, na miesto mña išiel teraz po Jamesovy.
,,James poď!" teraz ma okamžite počúvol.
Bežala som s ním ku parku. A zastavila pred jazierkom.
,,A teraz čo?" spýtal sa a zrejme tušil odpoveď.
,,Choď do jazierka ten pach sa musí dať zmyť."
,,Musím?"
,,Ak chceš prežiť tak áno."
Už mal členky v jazierku. Išiel dosť pomali (ani sa mu nečudujem voda musela byť studená) ale tlačil na nás čas tak som ho tam sotila.
Bol tam už úplne potopený a rýchlo vyšiel z jazierka zo slovami v zmysle: ,,I kill you. Ja ti to vrátim. Však počkaj. ..."
Myslela som, že máme po probléme tak som spokojne vychádzala z parku vedľa mokrého Jamesa.
Zanami sa zjavil ten robot-zase.
,,Nehovorila si, že sa ten pach zmyje vodou?!"
,,Ja som si to iba myslela."
,,Mám plán." povedal.
,,Aký?"
,,Bež!"
Nemusel mi dvakrát hovoriť. Rozbehla som sa za ním. Po dvadsiatich minútach behu som sa zadyhčane oprela o stenu.
,,Ja už nevládzem."
,,Asi sme ho striasli." povedal James (tiež zadyhčane).
Zase sa objavil ten robot.
,,Čože si to povedal?" spýtala som sa Jamesa.
,,Tak možno nie." povedal a zúfalo hmatal po mobile vo vrecku.
,,Mala by som ti pripomenúť, že si bol celý vo vode, takže ak nemáš vodeodolný mobil, tak ti je momentálne na nič."
Robot si vytiahol fúkačku a uspávaciu šípku a namieril si na Jamesa.
Napadla ma jediná vec.
Hodila som ruksak Jamesovy a ten ho inštinktívne použil ako štít.
Šípka sa zaborila do ruksaku.
James sa niekam rozbehol a ja za ním.
,,Čo to robíš?" spýtala som sa keď som videla ako sa snaží zdvihnúť poklop od kanálu.
,,No čo asi?!?"
,,Prečo to chceš urobiť?"
,,Ten robot, či pešiak, alebo čo to vlastne je ide za mnou podla pachu toho spreju ktorým ma postriekal. Ale ak ten pach prebijem niečím iným tak ma tak ľahko nenájde."
,,Takže sa chceš vyválať v splaškoch?" ,,To som nepovedal." povedal urazene.
,,Takže chceš?" spýtala som sa neveriacky.
,,Až tak hlboko som nedošiel." povedal urazene a zišiel dole a ja samozrejme za ním.
Keď moje nohy spadli do...slušnejšie povedané splaškov tak ma ovalil nepríjemný zápach.
Ak by nás tu našiel Chaplinov pešiak tak jedine čírou náhodou. Bola tu obrovská tma tak som vytiahla svoj mobil a svietila som okolo seba aby som vedela kde je James, a aby som aspoň trochu spoznala okolitè prostredie.
,,Keď som sa ako dieťa díval ninja korytnačky tak som si pod slovom kanál predstavil iné miesto." povedal aby aspoň trochu odľahčil situáciu.
,,Vážne? A aké?" spýtala som sa pobavene.
,,No povedzme to tak, že to boli čisté kanále."
,,Radšej poďme ďalej." povedala som po chvýli nesmelo.
,,Zbláznila si sa! Kanále sú ako katakomby. Môžeš zle odbočiť a úplne sa stratíš."
,,Ak tu budeme nečinne sedieť tak nás ten pešiak nájde!"
,,Tak fajn. Ale nevrav, že som ťa nevaroval."
Išli sme stále rovno a cestou sme sem-tam stretli zopár potkanov, ale inak tu nikto nebol.
Už sme tu boli dosť dlho keď som nad sebou videla poklop.
,,Myslím, že už smrdíš dosť na to aby to prekrylo pach spreja."
,,Aj ja si myslím."
Vyliezla som teda po rebríku hore a zdvihla poklop.
Ocili sme sa uprostred parku.
,,Aspoñ tu neni ten robot." povedal James spokojne.
,,Aj ja som rada. Vráťme sa už myslím, že nás neprenasleduje."
Išli sme teda cez park skratkou domov.
Už sme boli pred domom keď sa za nami ozval robotický hlas.
,,Už zase?!?" spýtal sa James namrzene.
Ignorovala som Jamesovu otázku a zahnala som sa s Whishikashi po pešiakovy.
Nanešťastie ju stihol chytiť jednou rukou a poľahky ju zlomiť.
,,Bola moja obľúbená!" teraz som sa už vážne naštvala.
,,Laura ustúp!" prikázal mi James.
Ja som tak urobila a James na neho vypustil vodu z neďaľeko stojacieho hydrantu.
S pešiakom to nič neurobilo asi bol vodeodolný.
A potom sa mi v hlave vyformoval plán B.
Rozbehla som sa ku lampe a otvorila ju (dúfam, že viete ako to myslím). Naskytol sa mi pohľad na množstvo káblov.
Vythla som ich a vložila do kaluže vody. Keďže je voda vodivá tak sa ten elektrický prúd dostal ku robotovy a nejako ho pokazil.
Ťažký robot sa s pomerne veľkým treskom zrútil k zemi.
,,Laura si v poriadku?"
Neodpovedala som. Bola som až moc dobre zahĺbená do myšlienok.
Zrazu som pocítila na svojom ramene nejakú ruku pozrela som sa na jej majteľa a s úsmevom som išla za ním domov.