Vojna klanov

Pomôžem

* Z pohľadu Lauri*
Bože! Moja hlava! Vravela som si v duchu a vstávala z postele.
Porozhliadla som sa po mojej izbe- počkať toto neni moja izba!
Stála som v miestnosti s veľkým zrkadlom, stolom, katanou na poličke a plagátmi Gordona Ramseyho.
Otvorila som dvere a stála som na chodbe.
Kde do čerta som?!?  Zišla som po schodoch dole.
,,Dobré ránko!" ozval sa hlas Jamesa z mojej ľavej strany.
Chcela som naňho zaútočiť s tassen a donútiť ho aby mi povedal kde sa nachádzam. Bohužiaľ nevedela som kde mám tassen takže som nemohla uskutočniť svoj plán.
,,Kde som?" prehovorila som s trasľavím hlasom.
,,Doma."
,,Nie toto neni môj domov. Okamžite povedz kde som."
,,Laura nič si nepamätáš? Tu sme vyrastali! Ty, ja a Simona. Keď sme boli malí tak nám dali náramky aby sme držali pri sebe a nič nás nerozdelilo." povedal a ukázal mi ten svoj.
Usmial sa a čakal moju reakciu.
,,Zrejme si si ma s niekým pomýlil." povedala som mu.
,,Laura Susanoo ti vymyl mozog alebo čo? Si moja sestra teda nevlastná ale to nič nemení."
,,Viem kto som jasné?" začala som sa rozčulovať išla som ku dverám a chcela odýsť.
Dvere boli zamknuté.
,,Okamžite ich otvor!" rozkázala som mu.
,,Inak čo?"
,,Lebo ak sa naštvem tak skočíš do obchodu pre nové dvere."
,,Poslúž si."
Išla som bližšie ku dverám aby som zistila z akého sú dreva.
Boli z dubu. Pre mojho otca by to nebol problém, lenže najpevnejšie drevo ktoré som dokázala zničiť bola čerešna. Takže aj keby som chcela tak ich nezničím nemám na to silu.
,,Kde máš sestru?" spýtala som sa ho aby som odvrátila jeho pozornosť.
,,Ráno odišla s otcom za starými rodičmi do franzúzka."
,,Prečo si nešiel aj ty?"
,,Chcem pomôcť."
,,Aha to je...ušľachtilé."
,,Laura vieš čo všetko za zlo robí Susanoo?"
Zrazu som nevedela čo povedať. Až teraz mi doplo, že za toto všetko môže otec.
,,Prosím povedz mi čo má v pláne." povedal James a chytil ma za zápästie.
Pozrela som sa mu do očí.
,,Nemôžem ak to otec zistí..."
,,...nič sa nedozvie a ani ťa nenájde. Mám plán."
,,Chce vypustiť na mesto nejakú chemikáliu." zašepkala som.
,,Čo je to za chemikáliu."
,,Ja...vlastne ani neviem len som videla plány Dr. Chaplina. A keď sa jej niekto nadýchne tak sa automaticky pripojí k otcovy."
,,Načo potrebuje Susanoo toľko ľudí?"
,,Tých silnejších má v pláne vycvičiť a použiť ich na ovládnutie sveta, deti chce vychovávať od základov a zvyšných dá Chaplinovy na výskumi."
,,Ty to chceš dovoliť?" spýtal sa ma neveriac.
,,Ja nemám inú možnosť. Ak sa dozvie, že som tu." hovorila som a začali ma páliť slzi v očiach.
,,Môžeš nám pomôcť viac ako si myslíš." povedal a objal ma.
Nemohla som to zastaviť tak som nechala slzám voľný priebeh.

....................................................

Je to dosť krátka kapitola ( aj na mňa) ale vážne nápady nechodia a ja nechcem aby ste čakali dlho :) tak som sa po dvoch hodinách čumenia do mobilu rozhodla o čom bude táto kapitola.
Dúfam že sa vám páči  :)