Vojna klanov

Stanem sa členkou

Dobre viem. To čo som povedala bolo hlúpe ale skúste vymyslieť niečo rozumné ak viete že pred vami stojí váš nepriateľ (a zároveň zabijak).
Susanoo sa na mňa chvílu pozeral.
,,Prečo sa chceš pridať práve do môjho klanu?" spýtal sa.
Do prdele! Hovorila som si v duchu. A už si došla.
Nevedela som čo mám povedať.
,,Mám mnoho dôvodov!" odpovedala som Susanoovi a dúfala som že to znie dosť naštvane.
,,Odvaha ti nechýba maličká." povedal a pozeral na mňa.
Hlava mi išla explodovať. Medzi veci ktoré nenávidím ako napríklad zaracha patrí aj keď mi niekto hovorí maličká.
,,Nehovorte mi maličká. Som Laura." precedila som pomedzi zuby.
,,Beriem ťa do klanu. Zbaľ sa zajtra budeš čakať tu o jedenástej večer." povedal a otočil sa.
Na Yune bolo vidieť že sa jej ulavilo. Pozrela sa na mňa a kívla hlavou na pozdrav.
Keď odyšli pozrela som sa na strechu. Nikoho som tam nevidela ale vedela som že tam hore na mňa čakajú.

,,Myslela som že budeš až tak bláznivá a začneš s ním bojovať." povedala Lucia.
,,No?" spýtal sa James.
,,Čo nonkáš?" spýtala som sa ho.
,,Pretože si neišla podľa svojho plánu. Takže si týždeň svojho života vyhodila von oknom."
Pozrela som sa na ňho a chcela som mu niečo povedať, ale vlastne mal pravdu. Premárnila som týždeň svojho života úplne zbytočne.
,,Poďme musím oznámiť že už od zajtra tam budem špehovať."
Všetci sa postavili a rozlúčili sme sa. Lucia s Rachel sa vybrali na juh mesta a mi ostatný na východ.
,,Kde ste sa flákali." spýtal sa otec a mama stála za ním dosť naštvane.
,,Boli sme v meste." oznámila im Simona.
,,Viete koľko je hodín?" spýtala sa mama.
Nikto jej neodpovedal. Všetci sme vedeli že je viac ako jedenásť večer (to bolo naše maximum do kedy môžeme byť vonku).
,,Sú dve ráno!" začala mama zvišovať hlas.
,,Nehnevaj sa mami! Ale mám pre teba dve správy a obe sú dobré." povedala som.
Pozrela sa na mňa.
,,Tak hovor." povedala.
,,No. Tá prvá je že nikto sa nezranil a tá druhá že som sa pripojila k Susanoovmu klanu."
,,Čože si urobila?" spýtal sa otec.
,,Pripojila som sa k Susanoovmu klanu. No neni to super?" spýtala som sa ho.
,,Tak jednoducho?" spýtal sa ma.
,,Áno. Spýtal sa ma prečo by som sa chcela k nemu pripojiť a ja som mu povedala že mám veľa dôvodov. A zajtra budem oficiálnou členkou. Budem vám donášať správy o Susanoovi." povedala som s úsmevom.
Rodičia na mňa nechápavo hladeli a nepovedali ani slovo.
,,Ja už idem spať. Ráno chcem ísť za Oscarom a povedať mu o tom že začnem donášať. Tak dobrú noc." zaželala som im a išla som do svojej izby.
Ľahla som si do postele. Nevedela som zaspať tak som si spodpostele vytiahla notebook. Bol dosť zaprášený zapla som ho a prihlásila som sa na facebooku. Mala som tam zopár žiadostí všetky som prijala.
Sedela som a pozerala svoje albumy keď mi prišla správa.
Electra: Ahoj.
Laura-Lara: Ahoj. Kto si?
Electra: Dnes sme sa stretli.
Laura-Lara: Yuna?
Electra: Bingo! Tesis sa na zajtra?
Laura-Lara: Jasne ze hej :)
Electra: Vazne sa k nam chces pridat :O?
Laura-Lara: Ano. Nemala by som?
Electra: Vies keby som mala na vyber tak to nerobim ale je to tvoja volba.
Laura-Lara: Preco???
Electra: Povedzme ze to neni take uzastne ako sa zda. Prepac uz musim koncit cau.
Nevedela som prečo mi písala že pracovať s jej otcom neni takè úžastné ako sa zdá.
Ľahla som si na posteľ a rozmýšlala som do tedy kým som nezaspala.