Kitzsumina sestra

27 4 0
                                    

Obzerala som sa okolo seba, či nájdem nejaký úkrit. Bola som v pasci.
Vybehla som čo najrýchlejšie po schodoch a bola som zase v miestnosti s robotmi.
Skryla som sa za jedného z nich a ticho som čakala.
Susanoo bol už tu. Stál asi desať metrov odomňa a pozeral sa na roboty.
Moje srdce bilo tak rýchlo, že som sa bála, že ma jeho tlkot prezradí.
O chvýlu za ním prišla Yuna spolu išli hore.
Stála som tu ešte chvýľku a potom som išla hore a modlila som sa nech nestretnem Chaplina. Nebol tam.
Rozbehla som sa ku dverám.
Vytiahla som si mobil a zavolala.
,,Oscar?" spýtala som sa.
,,No? Čo sa deje?" spýtal sa.
,,Mám správy."
,,Budem čakať na rohu Blood Street 65."
,,Už tam idem." povedala som a rozbehla som sa.
Oscar čakal na Blood Street 65 a bol celý nesvoj.
Išla som ku nemu. Pozrel sa na mňa a vydýchol si.
,,Som rád že si v poriadku. Aké sú to správy?" spýtal sa Oscar.
,,Susanoo má dolu želáre." povedala som.
,,Koho tam má?"
,,Zatiaľneviem. Ale musíme ho oddtiaľ dostať."
,,Neni to naša vec Laura." povedal Oscar a chystal sa na odchod.
,,Neni to naša vec!? Myslela som že máme zachrániť čo najviac ľudí pred Susanoom!" povedala som a začala som sa rozčulovať.
,,Chcela si mi povedať iba toto?" spýtal sa Oscar.
,,Nie. Susanoo má armádu robotov." povedala som a snažila som sa ukľudniť.
,,Koľko ich je?"
,,Okolo dvesto."
,,Koľko?" spýtal sa neveriacky.
,,Dvesto. Počul si dobre."
,,Sú nebezpeční?" spýtal sa.
,,Neviem zatiaľ som nemala tú česť ich vidieť v akcii."
,,Radšej už choď nech ťa nepodozrievajú." povedal Oscar a rozlúčil sa.

Dobehla som zadychčaná do izby cez okno a bola som rada, že som ho nechala otvorené. Práve som sa postavila na podlahu keď niekto klopal.
,,Áno." povedala som.
Do izby vošla Yuna.
,,Ja len, či ideš niekam von."
Pozrela som sa na ňu a na tvári som si vykúzlila úsmev.
,,Jasné. Len chvýlku počkaj. Prezlečiem sa."
Yuna vyšla z izby na chodbu a asi tam čakala.

Trvalo mi to asi dve minúty. Keď som vyšla Yuna sa na mňa usmiala.
,,Tak kam chceš ísť?" spýtala som sa jej.
,,Neviem len tak pobehať po meste."

Chceli sme sa už vrátiť keď sme videli Susanoo-a aj s nejakým ochabnutým telom.
,,Otec!" skríkla na Susanoo-a Yuna.
Susanoo sa pozrel na strechu kde sme stáli.
,,Yuna! Čo tu robíš?"
,,Kto to je?" povedala Yuna a pozerala sa na ženu s krátkymi gaštanovými vlasmi.
,,Pamätáš sa keď som ti hovoril o Kiszuminej sestre?" povedal Susanoo svojej dcére.
,,A? Čo má s ňou ona?"
,,Ona je jej sestra. A Kitszume nemá v pláne nám pomôcť tak jej trochu napomôžem."
,,Chceli ste povedať, že ju donútite." povedala som naštvane.
Nepoznala som síce Kitszume osobne ale určite urobí všetko pre to, aby bola jej sestra v bezpečí.
,,Nepleť sa do toho Laura." povedala Yuna.
Nechápala som to. Yuna moc neposlúchala svojho otca ak išlo o to, že má niekoho zajať, alebo zabiť vždy tú dotyčnú osobu chytila, a potom jej ,,náhodou,,utiekla.
Ale teraz mala výraz ktorý hovoril, že jej je to tak päť čo sa stane s Kitszuminou sestrou.
Susanoo sa otočil a išiel na základňu. Yuna išla za ním a ja za ňou.
Neprekvapilo ma keď sme stretli Chaplina na prízemí. Ale keď videl Susanoo-a tak namiesto toho jeho povýšeneckého výrazu, mal na tvári nejaký zmiešaný výraz niečo medzi strachom a rešpektom.
Išli sme po schodoch dole a nič nemal nikto proti tomu, že som tam bola aj ja.
Vošli sme do tých prvých dverí. Stála som v miestnosti kde určite bola elektrika ale boli tam samé zapálené sviečky. Zopárkrát sa mi zdalo že som tam videla bieleho vlka.
,,Kitszume!" zvolal Susanoo do na pohľad prázdnej miestnosti.
Mala som pravdu v tej miestnosti BOL vlk. Keď sa ku nám priblížil začal sa premieňať na mieste kde pred chvýlou stál vlk, stála žena s dlhými gaštanovými vlasmi-Kitszume.
Jej pohľad padol hneď na jej sestru a potom na mňa.
Mala som pocit, že som Kitszume už niekedy videla. Tuším, že na starej fotke.
Nechápala som to. Ak bola na starej rodinnej fotke musela som byť s ňou príbuzná ale nikto mi o nej nikdy nehovoril.
,,Ak chceš aby sa jej nič nestalo musíš spolupracovať Kitszume." povedal Susanoo a uškrnul sa.
,,Áno. Pane." povedala po chvíli.

................................................

Viem,viem...táto kapitola je na nič ale viac ma nenapadlo. Dúfam, že pri písaní ďaľšej kapitoly dostanem poriadny nápad. Budem rada za každý koment alebo vote :)

Vojna klanovWhere stories live. Discover now