Vojna klanov

Nič nepoviem

*Z pohľadu Susanoo-a*
Sedel som v pracovni a zvieral v ruke Laurin náramok. Boli v ňom uväznené všetky jej skutočné spomienky na rodinu.
Ale teraz je všetko inak JA som jej rodina. Nezaujíma ma ak ju vychovávala jej matka s mojím nepriateľom.
Popravde som ani neveril, že Laura žije. Myslel som, že zomrela pri požiari pred desiatimi rokmi.
Z myšlienok ma vytrhol hlas Alopex.
,,Pane už sme sa vrátili aj s tým chlapcom." povedala so sklonenou hlavou.
Postavil som sa a prešiel popri nej aź na prízemie.
,,Pane chcete vidieť... .,"hovoril Chaplin rýchlo ale ja som ho rýchlo prerušil, ,,Nie momentálne nemám čas."
Išiel som až do želárov.
Yuna stála pri celi a dozerala na to aby sa nič nestalo Laure ktorá tam bola s tým chalanom a ošetrovala mu ranu pod krkom.
,,Kde ste ho našli?" spýtal som sa o Jamesovy bolo známe, že je ako had, a zatiaľ ho nikto nechytil (teda až do teraz).
,,V skate parku." odpovedala jednoducho Laura.
,,Ale podľa toho čo mi povedal je asi psichicky narušený." povedala Laura.
,,A čo ti povedal?" spýtal som sa a obával som sa odpovede.
,,Hovoril, že som jeho sestra." povedala a uprene ho sledovala.
,,Ale to je volovina. Chcel ťa iba rozptíliť Laura." povedala moja staršia dcéra.
James sa pohol. Laura išla od neho, a išla ku Yune.
,,Kde som?" spýtal sa a držal si hlavu.
,,V tvojej najhoršej nočnej more." vyletelo Yune z úst, pozrel som sa na ňu a ona zmĺkla.
,,Čo tu robím?" spýtal sa.
,,Položíme ti zopár otázok." povedal som.
,,Tak si šetrite dych ja vám NIČ NEPOVIEM!" posledné dve slová doslova zakričal.
,,Ako chceš. Ak to nepovieš dobrovoľne tak to z teba vymlátime." povedal som ľadovým hlasom.
Chvýlu bolo ticho. Bolo počuť iba tiché Chaplinové hrešenie lebo mu zrejme skratoval jeden s robotov.
,,Dievčatá ideme." povedal som a pozrel na moje dcéri.
Obidve sa poslušne postavili a išli hore.
Poslednýkrát som sa pozrel na Jamesa a išiel som hore.

*Z pohľadu Jamesa*
Susanoo išiel hore a ja som tu zostal sám.
Sadnul som si na posteľ a pozeral som ako grék do bankomatu (moja pozn.: chcela som som napísať do blba, ale chcela som vymyslieť niečo nové aby to nebola takáá nuda :) ).
Nevedel som čo sa deje. Laura sa chová ako môj nepriateľ dokonca povedala, že nemá brata.
Určite to povedala iba preto aby ju len tak ľahko neodhalili nahováral mi hlas v hlave.
Ale prečo by ti chcela ublížiť? Nahováral mi druhý hlas.
Jediné čo mi zostalo bola nádej, že Laura vie čo robí, a onedlho sa vráti aby ma ,náhodou, pustila.
Sedel som tu tak dlho až sa mi zdalo, že som tu už niekoľko týždňov.
Kľučka sa pohla. Vošla Laura.
,,Laura! Dostaň ma odtialto!" povedal som a cítil som ako sa mi po tvári rozťahuje úsmev.
,,Ani nápad. Mám zopár pravidieľ." povedala ľadovým hlasom.
,,Aké?" spýtal som sa pobavene.
,,Tak po prvé neviem kedy sme si potykali. Po druhé otázky kladiem ja. Po tretie neskáč mi do reči. A po štvrté..."
,,Problém." povedal som.
,,Áno som chodiaci problém ale porušuješ tretie pravidlo." povedala chladne.
,,Nie, TY máš problém." povedal som rovnako chladným hlasom.
Laura sa hneď otočila a stála oproti Susanoovi.
,,Otec! Aké prekvapenie!" snažila sa uľahčiť situáciu.
,,Hneď." povedal a ukázal na dvere.
Laura to pochopila sklonila hlavu a išla hore sama.
,,Ak jej povieš niečo o jej minulom živote tak si ma neželaj." vyhrážal sa mi šeptom.
,,Inak čo?" spýtal som sa pobavene.
Namiesto odpovede vzal katanu ktorú tu niekto nechal (zrejme Yuna) a hodil ju do steny. Čepeľ katany bola do polovice v stene.
Mne to ako odpoveď postačilo. Naprázdno som prehltol a úsmev mi zmyzol z tváre.
Susanoo sa otočil a išiel hore. Počul som ako zamyká. Teraz sa ku mne nikto nedostane.