18.

19 3 0
                                    

Mama, otec, Lukas, Hank a všetci ostatní čo si myslia, že sú v bezpečí nie sú v skutočnom bezpečí. Všetko ovláda Ruth. 

Musím sa oprieť o stenu, aby som sa tu niekde nezvalila. Prechádzam si rukami po tvári, zatiaľ čo sa ma snaží Dan upokojiť, no moc mu to teda nejde.

,,Nemysli hneď na to najhoršie, nespraví im nič. Teda keby spravila už by ti o tom povedala, ver mi." 

Zazriem po ňom. Možno má pravdu, ale ak si myslí, že ma to malo upokojiť, tak sa mýli. Teraz mám ešte väčšiu chuť ísť von, nájsť ju osobne a už s tým skoncovať. Ak sa ich čo i len dotkne, zabijem ju vlastnými rukami. 

,,Čo ak je tam a čaká?" nadhodím po chvíľke. ,,Je to náš domov, raz sa tam vrátiť musíme, či?" 

Dan sa zamyslí a založí si ruky na hrudi. ,,Áno, to dáva zmysel." 

,,Tak sa tam musíme okamžite vrátiť!" vykríknem a už-už otváram dvere, keď sa Dan bleskurýchle presunie ku mne a stiahne mi ruku z kľučky. 

,,A čo chceš robiť? Napochodovať tam, vynadať jej, troška si postrieľať a všetko bude vyriešené?" zvýši hlas. ,,Sama dobre vieš, že tak to nefunguje." 

Vzdorovito sa mu vytrhnem a pozriem do očí. ,,To viem, ale nebudem tu len tak nečinne sedieť a čakať!" 

Vyletím z miestnosti a vydám sa hľadať Deana. Nájdem ho sedieť v kúte na zemi. Je zabalený do deky, opiera sa o jednu stenu a spí. Vedľa neho na podlahe ležia skrútení Thomas  s Phillom a spokojne odfukujú. Až mi je ľúto zobudiť ich. Dean sa ale prepudí, asi na pocit, že sa na neho pozerám. Odvediem ho nabok, kde je menej ľudí a poviem mu čo som sa práve dozvedela. 

,,Tak to tam musíme čo najrýchlejšie ísť. Oni to predsa nevedia," povie mysliac zrejme na Hanka a ostatných, a už sa aj ženie za Danom.

Potiahnem ho za rukáv a zastavím ho. ,,To som už skúšala, povedal, že to nemá cenu. Potrebujeme plán." 

,,Mám veľmi jednoduchý plán," rozhodí rukami. ,,Vezmeme nejaké auto a padáme tam, kým všetkých nepozabíja!" 

Pozriem kútikom oka na preberajúceho sa Thomasa s Phillom. ,,Choď im to povedať, ich by to tiež mohlo zaujímať." Ja zatiaľ prejdem k Zoey s Leou. Zatiaľ čo sa na mňa Zoey lepí, všetko poviem Lei. Netvári sa nadšene, no chápajúco prikyvuje. 

,,Vieš, že som vždy na tvojej strane, ale Dan má pravdu, nemôžeš sa tam len tak objaviť," hovorí potichu. Úplne rozumiem čo mi hovorí a viem, že sama by som aj tak nič nedokázala, no musela som jej to povedať. O chvíľu sa k nám pridajú aj Dean, Thomas a Phill a spoločne - bez Lei a Zoey - sa presunieme k Danovi do malej miestnosti.

Keď nás zbadá, prekrúti očami. ,,Už si ich stihla naverbovať?" 

,,Chceme tam ísť. Všetci," poviem rozhodnuto a vytiahnem bradu do výšky, aby vedel, že sa len tak nevzdám. 

,,Ísť tam môžete, ale v takomto počte toho veľa nevybojujete," posadí sa za stôl a spojí si ruky. 

,,To by si sa čudoval," zapojí sa podráždene do rozhovoru Dean.

,,Dean," osloví ho brat, no ďalej nepokračuje, akoby zvažoval čo v tej chvíli povedať. 

,,Prosím," vyhŕknem do ticha. ,,Sú tam moji rodičia aj brat, nemôžem tu len tak sedieť, keď viem, že tam Ruth už možno je a vyhráža sa im smrťou." 

Dan si nás všetkých premeria pohľadom a prudko vydýchne. ,,Pozrite sa, veľmi dobre rozumiem čo sa tu deje, ale nepríde mi najvhodnejšie sa zobrať a ísť, keď ani poriadne nevieme, či to s vojakmi je pravda. Dáva to zmysel, ale čo ak to je len naša teória a ona je niekde tu, schováva sa a čaká kým nevystrčíme päty z tejto skrýše? Nepotrebujem prísť o ďalších ľudí, ty Dean by si  to mal najviac chápať." 

One More TimeWhere stories live. Discover now