One More Time

4.

Po dlhom uvažovaní o tom, či za ním ísť, alebo nie som sa rozhodla pre druhú možnosť. Ešte stále som mala pred očami jeho tvár, oči plné sĺz a slová, ktoré sa mi vírili hlavou. Povedal mi, že za ním nemám chodiť, porušila som to, on to však nevie. Keď som išla chodbou napadlo mi, že by som tam mohla ísť s ním. Neopustila by som ho, mala by som ho pri sebe a necítila by som sa tak zle. Možno by sme si veci vyjasnili a bolo by dobre. Rozhodla som sa ísť teda za Leou a spýtať sa jej na to. Na moje nemilé prekvapenie mi bolo povedané, že s ním môže ísť iba jedna osoba a to dospelá. Všetkými možnými cestami šípky ukazujú na Leu. Aspoň pri ňom bude človek, ktorého pozná. Je viac než jasné, že mi z toho pukne srdce, no som pripravená byť nesebecká a urobiť to pre jeho dobro.

Oznámila som Lei, že s Amerikou plne súhlasím, ak aj on. Snažím sa myslieť na iné veci, nie len na to, že ho nebudem vídať každý deň. Na druhú stranu, prečo ma to tak trápi? Vyhýbala som sa mu, či nie? Prečo sa to zmenilo, čo sa zmenilo? Urobila to so mnou pravda, ktorú som ja v sebe dusila, no on ju aj cez to videl? Mala by som byť šťastná. Budem mať predsa o problém menej. Sama však dobre viem, že ak odíde, budem na tom ešte horšie, ako doteraz. No rozhodla som sa.

Ide tu o neho, nie o teba.

Hlboký nádych a výdych. Rituál, ktorý funguje už od začiatku navštevovania ho. Občas si pri tom pripadám strašne smiešne, ale je to vec, bez ktorej dnu nevkročím.

Stisnem kľučku a vzápätí stojím iba pár krokov od jeho postele. Leží na nej, berie si nejaké tabletky od Lei a zapíja ich vodou. Bledohnedé vlasy má na všetky strany, zrejme z toho, že celé dni leží, kruhy pod očami mi napovedajú, že toho moc nenaspí. Takých je nás viacej.

Všimne si ma, keď podáva Lei prázdny pohár. Zastane na mne očami a oprie sa. Spojím ruky, vyhnem sa jeho pohľadu a podídem bližšie.

Obaja mlčíme, až kým Lea neopustí miestnosť a nenechá nás samých.

„Už ti o tom povedala?" spýta sa skôr, ako stihnem vymyslieť hocijakú vetu začínajúcu rozhovor.

Prikývnem. „Áno. A súhlasila som. No je to na tebe."

Kývne hlavou a nakloní ju nabok. „Najprv som chcel povedať nie, ale...Rozmyslel som si to."

„Ide o tvoje zdravie Rich. Bol by si hlúpy, keby si povedal nie," poviem pomaly a vzdialenosť, ktorú si od neho držím ma ubíja.

„Aj tak som hlúpy."

„Prečo by si mal? Ide tu o..."

„O teba," preruší ma.

„O mňa," zamumlem. „Prečo by malo ísť o mňa?"

Odvráti zrak, pozrie si na ruky a nadýchne sa. „Aj napriek tomu, čo som ti povedal. Aj napriek tej pravde. Stále mi na tebe záleží."

„Aj mne na tebe záleží, Rich," urobím krok bližšie. „A pretože ti záleží na mne, pôjdeš tam a išiel by si tam, aj keby si nechcel. Taká príležitosť sa neodmieta."

„Nie som si tým istý," pošúcha si zápästie. „Počul som, čo sa tam vonku deje. To čo chcú urobiť a ešte k tomu ďalšie zemetrasenia. Ak tu zostaneš a ja tam pôjdem, nebudem o tebe nič vedieť. Či si v poriadku, alebo sa ti niečo stalo."

„Nič sa mi nestane. Prežila som toho dosť. A v kontakte budeme. Cez Leu," vyzerá to, že chcem upokojiť jeho, v skutočnosti sa snažím upokojiť samú seba.

„To nie je to isté ako byť tu," zodvihne hlavu a pozrie na mňa modrými očami.

„Ja viem," donútim sa pristúpiť ku kraju postele, sadnúť si na stoličku a chytiť ho za ruku. „Ale je to jediná šanca."