Mafia✔

17.Kapitola - "Ľúbim vás"

Madison's P.O.V
Tak toto som nečakala.Pozrela som na nu so slovami "Prečo ?". "Zviedla Erika a asi si myslela že JA na to neprídem.Hah vážne vtipné". "Toľko irónie som už dávno nepočula" svedomie.'Zas neprehánaj'.Pozrela som sa na Jessicu.Zamrzla a nebola schopna pohybu.Potom som očkom hodila po Erikovi.Bol na tom podobne.Pozrela som sa na Andreasa.Vyzeral byť unavený no samozrejme to na sebe nedával veľmi vidieť.Všimol si že nanho pozerám a tak mierne otočil hlavu ku mne.A v tom na mna žmurkol.On na mna žmurkol !!!Mierne som sa začervenala a hlavne som dúfala, že si to nikto nevšimol.Mia medzi tým vytiahla zbraň, ktorú ani poriadne nevedela držať.Mierila na Jess.Ja som zatial tiež vytiahla.No na miesto jednej rovno dve F5 -ky.Jednu namierila na Jess a tú druhú na Miu.Jessica stála ako obarená,Erik sa len tak sedel na zemi a prizeral sa,Mia bola pod nátlakom bolo to na nej vidno.Baby medzi tým vytiahli svoje zbrane a mierili na Miu a Erika.Ja som stála s mierne rozkročenými nohami.Vedela som že Mia by sa pravdepodobne netrafila no nechcela som riskovať.Predsalen ako ma vždy učil otec : 1.pravidlo každého bojovníka; Nikdy nepodceuj svojho protivníka.
2.pravidlo; Že každý nepriateľ má slabiny (slabé miesto)
3.pravidlo; Vždy buď v strehu !
4.pravdilo; Nikdy sa mu neotáčaj chrbtom
A posledné
5.pravidlo; Nikdy nedovoľ aby tebe a tvojim blízkym ublížili. Nikdy !!!
Och oci ako mi chýbaš.Zadržiavala som slzy.Nie nesmiem plakať !! Za pár dní si itak poplačem.Bude mať narodeniny.Budem musieť ísť na cintorin.Ani som si nestihla všimnuť že Mia vytiahla druhu zbraň a zmierila na mna. "Bože ty a tie tvoje spomienky !!!" Ja viem,ja viem.Mám byť vždy v strehu.Ale to niekedy jednoducho nejde.Zamierila na mna a pozrela mi priamo do oči.Ja som sa nebála.Neevystrelila by.Ja som sa iba zasmiala.V jej očiach sa čosi mihlo.No bolo to take rýchle, že so to ani poriadne nestihla zaregistrovať.Nabila som zbraň.(Tú čo na nu mierila).Ona mala v očiach strach, no kto by ho nemal že ?.Stáli sme takto až pokiaľ ona nespravila niečo čo ma prekvapilo.Nabila tiež zbraň.Ale ona nabila obidve.A tak som si povedala ...prečo nie ? Tak som aj ja nabila tú druhu.Po tomto ťahu som šla do stredu, priamo pred nu.A obidve zbrane som namierila na nu.Ona spravila podobne až na jednu vec.Zamierila na mna a vedľa mna.Ja som mierne pootočila hlavu aby som vedela kto tam stoji.Stál tam on.Andreas.Nie !!!.Len to nie.Jemu sa nič nestane. "Jeho z toho vynechaj.Je to len medzi nami no a aj Jessicou." povedala som v kľude aj keď moje vnútro kričalo a prosilo aby to otočila len na mna. "To je síce pravda ale itak.Ja nehrám férovo"povedala až veľmi pokojne.Aaargh !!!.Nemám na to nervy.Odrazu sa ozvali dva výstrely, no ja som nevedela kto vystrelil.A tak som jej len strelila do brucha a nohy.Ona padla na kolená.Všimla som si že tam nie je Erik.Sviňa !!! Určite zdrhol !!.Mia sa na mna ešte pozrela.Vtedy som ucítila bolesť v nohe.Asi ma trafila vtedy keď bolo počuť tie dva vystreli.Ale kto potom schytal druhú ?.Obzrela som sa a uvidela som na zemi ležat Jessicu.Pravdepodobne nejavila už žiadne známky života.Ja som sa spať otačila na Miu a chcela som ju prebodnúť pohľadom, keď v tom som uvidela ako na mna zdvihla zbran,rýchlo zamierila na mna.Už sa len ozval najprv jeden výstrel ktorý mi trafil brucho.Druhý krat namierila na Andreasa a hneď ako chcela vystreliť som sa na neho vrhla a strelu som schytala ja.A určite sa pýtate ; kde asi tak ?bolo to brucho.A poviem vám, že to bolelo neznesitelne.Ale ešte som vyhrala silu na to aby som sa otočila,postavila,zamierila a vystrelila som.Strela strelila to čo som chcela.Bolo to niekde v oblasti hrudníka.Až teraz som si poriadne uvedomovala ako ma všetko bolí.Odrazu sa mi zle dýchalo.Lapala som po dychu.Zložilo ma to na kolená.To už ku mne pribehla Kristy.Ale to som už moc nevnímala.Už sa ani pomaly nadýchnuť nemohla.Pozrela som na nu so slzami v očiach.Je oči už ale plakali.V tom prišli aj ostatné baby a dokonca aj Andreas.To už sa mi vonku drali slzy.Pozrela som na Kristy a z posledných síl som jej povedala "Ľubim,ľubila som a aj vás navždy budem ľubiť.Ryanovi odkáž že mi to je ľuto a ž svojho bráška ľubim.Andreas," povedala som "mala som ťa viac ako rada.Po prvý krát som sa zamilovala.Budem si to navždy vážiť.Ľúbim vás." a to bolo všetko čo si pamatam predtým aki som upadla do tej temnej temnoty.
Andrea's P.O.V
Nie !!! Nie !!! Miloval som ju.A aj ju milujem !!!.Nie.To nemože byť pravda.Nahmatal som jej ešte pulz.Je tu ešte šanca.Zavolal som záchranky.A povedali že zachviľu sú tu.Do 2 minút tu skutočne aj boli.Odviedli ju na operačku so slovami že ešte žije ale jej pulz je slabý. "Može ešte žiť" povedala po chvíli Hana.V hlave som si opakoval čo vravela. "Zavolám Ryanovi" povedala po chvili Mimi. "Hneď tu bude" oznámila.A vážne do piatych minút bol tu. "Kde je ??!" spýtal sa zúfalo. "Je na operačke" oznámil som mu.
*Po 3 hodinách*
Ešte stále tu sedíme a čakáme.Už 3 hodiny tu každý pobehuje no nikto sa ani nezastaví.Som zúfali.Tak ako všetci. "Vy ste tu so slečnou O'Donnel ?" odrazu sa niekto spýtal.Zdvihol som hlavu a keď som zbadal doktora hneď mi bolo aspoň otrochu lepšie. "Áno sme.Poviete nám čo je s Madison ?" opýtal som sa s nádejov v hlase. "To môžem len rodine.Takže ak tu nikto nie ste.." "Som jej brat - Ryan O'Donnel," skočil mu do reči Ryan " takže kľudne hovorte".Vyvalil som oči.A v tom mi to došlo.To čo Madison povedala predtým v sklade.
*Flashback*
...Ryanovi odkáž že mi to je ľuto a že svojho bráška ľubim.
* End flashback*
Takže súrodenci.Jaaaj. "Aha.Takže slečna O'Donnel pri operácii skoro 3 krát zomrela, pretože jej zlyhávali srdce ale bojovala a vždycky sa nám vratila.Takže áno.Žije" a to mi stačilo.Ona žije !!! Ooch bože.Bál som sa.Bál som sa, že ju stratím.No ona bojovala.3 krát.Žena ktorú milujem žije.A ja som šťastný.

¡Ciao!
Čaftee.Prepáčte že skor nebola.Ale jedným slovom som nestíhala.Ale teraz to už bude lepšie.Oo a ešte sa vám chcem podakovať za viac ako 1K.Som straašne šťastna.
Ľubim vas :* .
S lákou A. <3