Mafia✔

34.Kapitola - Lil's question

Kristy's P.O.V
Tehotná ?!?

Len pre ujasnenie; práve teraz sedíme v mojej izbe - akurát sme dočítali list.Andreas...noo ako to povedať aspoň sa tváril že je silný no pri najlepšej príležitosti sa utiahol do izby.

No ale s5 k tomu listu.Asi už pol hodinu to riešime a smútime a všeličo iné.Jednoducho musíme stále hľadať a dúfať že čoskoro bude tu sedieť s nami.

Madison's P.O.V
Zase jem.Porazi ma z toho všetkeho.Len by som jedla a jedla a jedla.Najhoršie je to u mňa asi zo sladkym.A rano to zasa furt skonči v záchodovej mise.A vraj toto "behanie" na WC má trvať také prvé 3 mesiace.Skapem.

16:00 Poobede (Štvrtok)
Prešiel cca týžden a pol a mna má klepnúť.Jak tak počitam (aspoň čo myslím) zajtra to bude presne 1 mesiac a 1 týžden čo čakám toho drobca.Je to sranda no čo viac dodať.Max je vážne veľmi múdry chlapec a aj dosť všímavý keďže už minule sa ma pýtal či som nepribrala -,- .A fakt som pribrala 4 kila.Ako fakt bomba.

Rozmýšlam kedy že to mám ísť do toho doktora.Mm.Tuším mi nakonci vravel že keď budem v 2 mesiaci.Itak by som sa k nemu asi skôr nedostala.Najprv musím zdrhnúť.Keďže predpokladam že ma Ryan s ostatnými nemôžu nájsť - btw.normalne sa cítim akoby som sa prepadla pod zem.No takže nemôžem čakať kedy ma 'môj princ na bielom koni' príde zachrániť z veže -,-
No ale vážne.A už mi aj - nie veľmi ale už to pomaly začína - vidieť čo to na bruchu.

Ó a aby som nezabudla.Erik sa má vratiť.Myslím že v sobotu.Myslím.

06:00 Ráno (Piatok)
Si toto dieťa zo mňa robí srandu.Je 6 ráno a ja už klačím pri mise.Really ?!?
Práve som vyzvracala svoj včerajší obed a asi aj večeru.

Ešte som si potom vyčistila zuby a šla si s5 ľahnúť s nádejou že už vracať nebudem.

"Madison, vstávaj !"
'Zas ma niekto otravuje' pomyslím si.
"MADISON !!" Tentokrát už Angela vykríkla.No vykríkla jak vykríkla.
"Čo ?!?" Zakričala som s5.
"Jedlo som ti doniesla," To ma okamžite prebralo.Aj keď som pred 3 hodinami kľačala pri mise, musela som.Keđ som tam tak videla to jedlo neodolala som.

"Erik má prísť-"
Nestihla dokončiť keďže som ju predbehla.
"Zajtra ja viem" Zarazila sa no hneď povedala; "Čo ? Nie, má prísť už dneska," To som sa zarazila ja.No na to sa hneď otvorili dvere a dnu vlietol Erik.Spomeň čerta.

No niečo bolo inak.Bol dosť krvavý - na môj vkus.Pod ľavým okom sa mu začal risovať nepekný monokel a chytal si brucho akoby ho tam niečo bolelo.Tričko - keď sa to tak dá nazvať, mal ho celé potrhané.Akoby ho nemal vôbec.A jeho čierne rifle tiež neboli v dobrom stave.
Nič nepovedal len ma potiahol za lakeť a silno ním trhol aby som šla k nemu.Ja oblečená v pyžame ktoré sa zkladalo z veľkého trička a čiernych kraťasov som nabúrala do jeho hrude.Bol odomňa presne o hlavu vyšší.Pozrela som sa mu s odvahou do očí. "Ideš teraz so mnou !" Zavrčal.Prekrútila som očami.Chvalabohu to nevidel.Kto vie aké by mal poznámky.Ťahal ma naprieč veľkou chodbou až sme došli k nejakým 'nevšimnutím' dverám.Vážne boli nevšimnuté keďže som si ich nikdy predtým nevšimla.Boli na prvý pohľad staré a hnedé.Otvoril ich a rýchlo vošiel dnu.Ocitli sme sa na dalšej chodbe.Po 100 metroch sme odbočili doprava aj keď sme mohli ísť ešte doľava.Šli sme rovno a potom zasa doľava a doľava a doprava a už som sa stratila v tom všetkom.Za mnou hneď šla Angela.A to som si ju ani poriadne nevšimla.No asi po 5 minútach sme došli pred dalšie dvere ktoré Erik otvoril a vošiel do malej šedej miestnosti kde už v kresle sedel Max.Hneď ako ma uvidel rozbehol sa ku mne a skočil mi do náruče a už ma obímal.Zlate to dieťa.
Erik si zanechal kamennú masku aj keď sa mi zdalo že na chvíľu som videla úsmev.No to bol asi len výplod mojej fantázie.
Erik chcel asi niečo povedať no v tom do miestnosti vošli 3 muži v čiernom.Každý vysoký, svalnatý a holohlavý.No hlavne ozbrojený.Super a ja nemám po ruke ani len nožík.Vlastne jeden v podprsenke by sa našiel.No ten zatiaľ nechám tam.Erik ma strčil za kreslo takže som vpodstate skoro spadla na zem.No musela som sa udržať.Ja som si sadla/kľakla za kreslo a čakala čo z ich úst víde.No to začali hovoriť po španielsky.Why not ?!? A ja som v menšom strachu čakala ako sa to bude vyvíjať.Nebála som sa tak o mňa ako o Maxa a o dieťa.