Mafia✔

27.Kapitola - Max ♡

Túto kapitolu venujem @Leucha008 -> tu máš ty nedočkavec :D :$ :*

Madison's P.O.V.
Oci ???? What ??? To sa mi asi len sníva.Dúfam...
Z dverí vybehol malý chlapček s hnedým vlasmi.Vyzeral že má tak 3-4 roky.Ale koho by prepánajána bol ?!? Vtipné asi je že bežal k Erikovi.Erik sa na neho usmial a vysadil si ho na kolená.On sa na mňa pozrel tými veľkým hnedými očami.Mal ich také iste ako jeho otec (Erik).Ale veď keď som sa tak na nich pozerala no proste bolo to ako keby som videla anjela a démona.Asi takto nejak to teraz vyzeralo.
Pristihla som sa pri tom ako ich skúmam.Musela som byť dosť mimo.Nevšimla som si že Larry, ó áno TEN Larry, ktorého som mala v šachu využil moment mojho prekvapenia vytrhol mi zbraň z ruky chytil mi ľavú ruku a mierne ňou ohol.Čiže som skončila s rukami za chrbtom a so zbraňou namoerenou na pravý spánok.Naklonil sa k ľavému uchu a povedal "Neviem kto teraz urobil chybu Madison".S mojim menom sa pohral na jazyku.Ale nie tak ako to robil Andreas.Ooh áno Andreas.Ako rada by som teraz vedľa neho ležala a a pozerala nejaký stupídny seriál v telke.No ja namiesto toho trčim niekde v nejakej blbej budove s blbym Erik a jeho ešte blbšími poskokmi.
Larry mi pritlačil ruky až to mierne zabolelo. "Nech si kľakne" len tak z ničoho nič povedal Erik.Akoby nič.Ale asiže si nemyslí že to pojde tak ľahko.Síce na mňa mieria zbraňami, ale ja si dobrovolne pred toho imbecila nekľaknem a bodka.To radšej zomriem.Larry mal ale asi iné plány.Síce tlačil mojimi ramenami dole aby som si kľakla no ja som sa vzpierala ako inak.Ale keď ma nečakane podkopol doslova som letela k zemi.Tesne predtým ma zachytil a kľudnejšie položil.Ruky a nohy mi zviazal lanom.To som sa už ale nevedela poriadne hnúť a samozrejme zbraň namierená na hlavu nesmela chýbať.Vystrela som hore hlavu aj napriek tomu že som musela pokľaknuť a pozrela som sa mu do tých jeho veľkých hnedých očí. "Trvalo to" oznámil Erik. "Noo dobrovoľne by som si len tak nekľakla pred takého blbca ako si ty" zvýšila som hlas.Ten malý chlapček na mňa pozeral tak skúmavo.Obzeral si ma a mal pritom zaujatý výraz. "Ani si sa nepochválil že debil ako ty má syna" dodala som.Šibalsky sa usmial. "Ó áno.Madison toto je Maximilián.Môj 4-ročný syn" povedal hrdo a pozrel sa naňho.Max ale stále zaujato pozoroval mňa.Zvláštne.Keď ale počl ako Erik vyslovyl jeho meno prestal a pozrel sa na neho.Usmial sa.V tvári mal jamky.Také maličké a predsa zlaté :33.

×××

Sedela som na nejakej posteli.Nebola som spútaná ale moja izba bola zamknutá.Skúsila som aj otvoriť okná no mohla som ich otvoriť len na vetračku.Dvere som aj skúšala preraziť no s nimi to ani nehlo.Tak som sa aspoň mohla poriadne pozrieť po izbe.Bola obrovská.Manželská posteľ v strede izby.Na ľavej strane okno a pri ňom čierny gauč s bielimi vankúšmi a na pravej strane stôl a na nom elektonicke veci atď..V izbe boli ešte dvoje dvere jedny viedli do kúpelne - sprcha,vaňa a 2 umývadlá + záchod.Druhé mi vyrazili dych.Obrovský šatník rozdelený na dve časti - topánky a oblečnie.Všetko rozdelené podľa farieb.Šaty,trička,nohavice,legíny,tielka no proste všetko.Keď som všetko dopodrobna prešla ľahla som si do postele.Prekvapivo som hneď zaspala.

×××

Zobudila som sa tak že som cítila že sa na mňa niekto pozerá.A skutočne ! Bol to Max.Tými veľkými očami na mňa pozeral.Bol na zožratie.Usmiala som sa na neho a posadila som sa.Pozrel sa na mňa, vystrel ruku a povedal "Max teší ma".Môj úsmev sa zväčšil. "Madison.Potešenie na mojej strane".

~Po približne 2 hodinách~
S Maxom som si rozumela.Práve teraz sa hráme schovávačky v "mojej" izbe.Práve počítam.Keď dopočítam otočim sa a idem ho hľadať.Prezriem celú kúpeľnu no nevidím ho.Pozriem sa aj pod posteľ no ani tam není.Zostal šatník.Vojdem teda doňho.Nikde ho nevidím.Keď to počujem nejaký chichot tam kde sú šaty.Oddelím šaty a čo neuvidím - smejúcejúho sa Maxa v rohu. "Mám ťa" zasmejem sa.No to už po mne skáče a váľa ma na zem.Spadnem a on mi leží na bruchu.
Započujem odomknutie a následné otvorenie dverí.Ukážem Maxovi nech je ticho.Potichu otvorím dvere a vidím Larryho ako práve položil na stôl jedlo. "Maadisoon," zaťahuje "kdeže len si ?".Následne vstupuje do kúpelne."To je tvoja šanca !!Uteč!!"
Periferne sa pozriem na dvere -> otvorené dokorán.Nikoho pri nich nevidím.Ešte źe je Larry taký chytrí.Pozriem sa na Maxa no ten len prikívne.Pán, čo mi číta myšlienky ?? Zoberie ma za ruku a potichu sa vyberieme vonku.Pozriem sa na obidve strany no chvalabohu nikoho nevidím.Uff.V duchu si oddýchnem."Ešte niesi vonku tak nestoj tam ako taký soľní stĺp a chyb zadkom !!" Zasné Fredie.Večný optimista.Irónia.Max ma potiahne do pravej strany tak sa teda vyberieme do prava.Zoberiem si ho na ruky a potichu utekám."Poviem ty ako sa ide vonku dobre ??" Opýta sa ma Max. "Dobre ale teraz musíme byť opatrní.Zachvíĺu to zistia a buďe prúser jak fras".Prikívne a obzrie sa.Asi sleduje či niekto nejde.Tento chlapec nielen že je zlatý ale aj múdry.Zajdeme za roh kde sa pozrieme či nikto nejde a ideme ďalej.Len dúfam že na to ešte neprišli.Musím sa dostať vonku a vrátit sa za Andreasom.
Už vidím veľké dvere ktoré predpokládam vedú do garáže.Aspoň si trochu zajazdím.Uškrniem sa.Vojdem tam.teda a potichu zavriem.Maxa dám dole a pozriem sa či je niekto na obzore no nikde nikto.Zvláštne.Pozriem sa na Maxa jeho veľké očká slzia.Kľaknem si k nemu obímem ho a dám mu pusu do vlasov. "Že sa po mňa vrátiš Madi ?" dal mi už aj prezývku."Jasné že áno miláčik, neboj sa vrátim sa po teba" dám mu ešte pusu na čelo a poviem mu nech sa vráti do mojej izby tak aby ho nevideli.On hneď zmizne.Zvláštne ako rýchlo som si ho obľúbila za taaak krátku dobu.Jasné že sa poňho vrátim.Teraz ale hlavne musím vypadnúť.Narýchlo si prezriem a najviac ma zaujme krásne červené ferrari.Vyberiem sa teda k nemu.Rýchlo si sadnem a hľadám klúče.Najdem ich v priehradke.Naštartujem auto, pripnem pás a vyštarstujem ku garážovím dverám na ktorých píše veľkými červenými písmenami EXIT.Prerazím ich a ocitnem sa niekde v lese.Periferne vidím pár mužov ako sa vraciaju z lesa s psami.Začnú bežať smerom ku mne.Mm skoro.Akurát keď pridám plyn posledné čo počujem je alarm ktorý sa rozozvučal dosť "skoro".

××××

Po takej pol hoďke stojím pred domom kde je Andreas a ostatný.Ferrari som nechala dosť ďaleko.Vstúpim do vnútra a skričím "To ma akože nikto neprivíta ?!?"

$$$

Koniec 30.Kapitoly.Wau už 30. ^^
Viem že mala byť skor ale mala som veľa učenia a teraz som bola k tomu aj chora takže som musela podoháňať.Ale dajak som to už napisala.Dúfam že túto story ešte čítate a źe Vás stále bavi.Dúfam že sa Vám kapitola páčila.
☆Vopred ďakujem za všetky votesy&komenty.
♡A aj za 10,8 K !!! Ľudia !! Keď som to zistila kričala som na celý byt !(šťastím samozrejme :D)
To je už všetkoo $$
Love yaaaa :*
A.