Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vianoce, ako každý rok, strávili Francesca s Pietrom pri Lucresii a takisto aj Nový Rok. Potom čo Pietro pozeral ohňostroje ho Fran uložila do postele a chvíľu priňom ostala sedieť. Hľadela na jeho pokojnú tvár a prstom ho pohladila po líci. S Charlesom sa už dlhšie nevideli, to však neznamenalo, že neboli neustále v kontakte. Cez sviatky si volali no takmer každý deň si píšu.
Francesce sa však zdalo, že jej život bol zrazu príliš krásny, príliš dokonalý. To sa jej aj potvrdilo niekoľko dní po novom roku, kedy nastali jedny z najkrutejších dní v jej živote.
„Slečna Jilani. Pietra si bol dnes zobrať váš otec." usmiala sa na ňu učiteľka zo škôlky. Francesca na ňu hľadela ako na zjavenie a nechápala čo sa deje. Francesci sa zmocnil strach.
„Prosím?" šepla takmer nečujne pridržiavajúc sa steny. „Aký otec? Nikoho okrem mňa a pani Lucresie nemá. Ako ste...Ako ste ho mohli zveriť cudziemu človeku?!" Francesca zvýšila hlas. Jej telo sa roztriaslo od zlosti.
„J-ja myslela som. Ja..." koktala učiteľka a Fran sa zhlboka nadýchla.
„Bol to taký vysoký muž? S čiernymi rovnými vlasmi, tmavými očami a ostro rezanými črtmi tváre?"
„N-nie...práve naopak. Bol takej zavalitejšej postavy, možno v takej výške ako ste vy sama. Ja ospravedlňujem sa...." Francesca ju ďalej nepočúvala. Pred očami sa jej zahmlilo a srdce sa jej silno rozbúchalo. Toto bol zlý sen. Zlý sen, ktorý bol bohužiaľ skutočnosťou.
„Ako ste ho mohli pustiť s cudzím človekom?! Vedeli ste o tom, že ho chodím vyzdvihovať iba ja a pani Lucresia! Ako?!!" zvolala a rozhodila rukami. Dolu lícami jej stekali slzy. „Zavolám políciu." roztrasenými rukami vytiahla mobil a vyťukala telefónne číslo.
„Prosím nie, budeme mať z toho problém."
„Nechápete, že mi UNIESLI BRATA!!!" nahlas zakričala takmer na celú chodbu. Potom čo dovolala z policajtami, jej pohľad padol na posledného volajúceho. Popodišla od dverí a vytočila číslo.
„Fran, zavolám ti-"
„Charles." Fran vzlykla do telefónu a jej telo sa spustilo popri stene na chladnú zem. Charlesove telo stuhlo, keď sa do jeho uší dostal vzlyk Francesci.
„Fran? Fran počuješ ma?" bolo mu jedno, že odišiel zo stretnutia, ktoré bolo pre sezónu 2024 dôležité. Bez rozmýšľania nasadol do auta.
„Pietro...on." znova vzlykla a zhlboka sa nadýchla. „Uniesli ho. Prosím Charles, ja neviem čo mám robiť." plakala mu do telefónu.
