Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
Charles sa konečne dočkal dvojtýždňového voľna po pretekoch v Miami. Jeho cesta neviedla nikam inam ako domov do Monaka a následne do Maranella. Fanúšikovia a média by si povedali, že tam ma pracovné záležitosti, pravda však bola taká, že sa ponáhľal za Fran. Nedokázal pochopiť ako mu chýbala a aký sa bez nej cítil prázdny. Vybehol schody k bytu, kde posledné mesiace trávil veľmi veľa času. Pozrel sa na hodinky na ľavej ruke s dúfal, že Fran ešte nebude spať. Opatrne zaklopal na dvere a čakal, preňho niekoľko dlhých minút, kým sa mu dvere neotvorili. Spoza dverí vykukla strapatá hlava Francesci s mierne opichnutými očami od spánku.
„Charlie?" Pretrela si oči, akoby neverila, že pred ňou naozaj stojí.
„Ahoj." Šepol potichu. Fran ho sledovala ako prízrak až nakoniec otvorila dvere dokorán a pustila ho dnu. „Prepáč, nechcel som ťa zobudiť." Hovoril popritom ako si vyzúval topánky.
„To je v poriadku. Čo tu robíš takto neskoro?"
„Napísal som ti, že prídem čo najskôr."
„Chaa." Zatiahla Fran. „Mal si si najprv oddýchnuť."
„Objimeš ma už konečne?" Prerušil ju načo Fran naňho uprela svoje čokoládové oči. Nakoniec k nemu pomaly prešla a opatrne ho objala. Keď Charles zacítil jej vôňu a jeho telo pocítili dotyk jej tela, v momente ho zaplnil pokoj.
„Chýbal si mi." S povzdychom sa k nemu pritisla ešte viac a nadýchla sa jeho vône.
„Aj ty mne Fran." Pohladil ju po chrbte a vtisol jej bozk do vlasov. Fran sa od Charlesa pomaly odtiahla no ruky nespúšťala z jeho pásu. Charles si všimol, že Fran sa naňho upína ale to bola posledná vec, ktorú by jej vyčítal. Určite nie po tom všetkom čo si v živote prežila. „Pietro už spí?"
„Áno. Zajtra ide do škôlky ale ja mám síce voľno."
„Tým sa nenápadne ponúkaš, že chceš celý deň tráviť so mnou?" Pobavene sa jej spýtal načo v tichosti prikývla a zahryzla si do pery, aby zakryla svoj široký úsmev. „Na niečo si však zabudla." Za pás si ju pritiahol k sebe a v malom okamihu prilepil svoje pery na tie jej. Fran zalapala po dychu no jej telo sa uvoľnilo. Tentokrát však ona prvá pohla perami a Charlesa pobozkala. Tak jemný bozk plný lásky Charles ešte nikdy nezažil. Už teraz vedel, že Fran je tá pravá.
„Dnes zostaneš?" Šeptom sa ho spýtala. Charles si opatrne priložil dlaň na jej líce, zastrčil jej prameň vlasov za ucho a pohladil ju po líci.
„A chceš? Aby som zostal?" Fran len mlčky prikývla a znova sa pritisla na jeho hruď. „Tak zostanem." Odtiahol sa od nej. Chytil ju za ruku a spolu prešli do Francescinej izby.
„Chceš niečo na spanie?" spýtala sa ho Fran, keď sa posadila na posteľ.
„Nie, dolu v aute mám veci ale dnes sa vyspím aj v tomto tričku." zobliekol si rifle a položil ich na stoličku pri okne. Prešiel k posteli a ľahol si z druhej strany. Francesca si ľahla na bok, pravú ruku si podložila pod hlavu a oči uprela na Charlesa. Ten chytil jej ľavú ruku a preplietol si s ňou prsty. „Mala by si spať. Si unavená."
„To by som mala hovoriť ja tebe a nie ty mne." krátko sa zasmiala. Charles sa k nej prisunul bližšie a vtisol jej krátky bozk na čelo.
„Dobrú noc Fran."
„Dobrú noc Charlie."
🏎️
Francesca sa ráno zobudila tesne pred budíkom, ktorý hneď aj vypínala, aby nezobudil Charlesa, ktorý spokojne spal. Ich prsty boli stále prepletené avšak Francesca bola Charlesovi chrbtom a jednou rukou ju objímal okolo jej útleho tela. Francesca sa opatrne vymanila z Charlesovho objatia, aj keď sa jej veľmi nechcelo, a vyliezla z postele. Pozrela sa na pokojne spiaceho Charlesa, sklonila sa k nemu a vtisla mu jemný bozk na líce. Potichu vyšla z izby a v kuchyni nachystala Pietrovi raňajky.
„Už som hole!" s krikom bežal Pietro do kuchyne a sadal si na stoličku.
„Dobré ráno zlatko."
„Doblé láno Cici." doširoka sa usmiala a čakal na svoje raňajky.
„Mali by sme popracovať na tvojom R." posadila sa oproti nemu a opdila si zo svojej kávy.
„Ešte mám čas kým pôjdem do školy."
„To síce máš ale neznamená, že sa ho nemôžeš učiť. Deti sa ti budú z toho smiať a to ja nechcem."
„A môže ma ho učiť Cha?"
„Nebudeme ho týmto zaťažovať zlatko. Mohol by si ho ale prekvapiť nabudúce keď príde že vieš povedať R."
„To áno!" Zakričal načo ho Fran hneď tíšila, aby ho nezobudil. Francesca zašikovala Pietra do škôlky a vrátila sa do bytu. Keďže sa o ich kaviarni dozvedeli viac ľudí a dôvodom bol Charles, majiteľka bola nútená zohnať si ďalšiu čašníčku, čo znamenalo že Fran má dnes voľno. A vďaka veľkým tržbám si mohla dovoliť zvýšiť plat Francesce a aj keď to nebolo vela, Fran bola za to vďačná. Potichu vošla do bytu, kde bolo ticho čo znamenalo, že Charles ešte spí. Nemala v pláne ho ani budiť, pretože vedela že bol unavený a potreboval sa poriadne vyspať. Preto začala radšej pripravovať obed. Zapla si rádio, ktoré jej šlo potichu, aby ho nebolo počuť do spálne. Dnes sa rozhodla pre lasagne pretože s nimi nebolo tak veľa roboty ako s inými cestovinami. Väčšinu cestovín si robila doma sama, naučila ju to všetko Lucresia za čo jej bola vďačná. Keď už kládla všetko do zapekacej misy pocítila na svojich bokoch Charlesove ruky nad čím ju mierne trhlo.
"Vystrašil si ma." krátko sa zasmiala a nakoniec sa oprela o jeho hruď. Charles sa sklonil k nej a vtisol jej dlhý bozk na líce čo vytvorilo Francesce široký úsmev na perách.
„Všetky cestoviny si robíš doma?" spýtal sa jej, keď si prezrel kuchyňu.
„Väčšinnou áno." pousmiala sa. „Všetko ma naučial teta Lu. Keď som sem prišla, nevedela som nič. Vedela som sa tak maximálne postarať o seba a Pietra. Bola som rada, že som vedela aspoň niečo variť. Ale teta Lu si ma chytila hneď do parády. Vždy keď Pietro spinkal tak ma niečo učila." pousmiala sa. „Vďakabohu, že bol tak dobré dieťa a skoro stále spinkal." Charles ju pozorne počúval. Hlavu mal opretú o jej plece a prstami ju hladil po odhalenej pokožke.
„Mala si neskutočne ťažký život." šepol potichu. Francesca sa k nemu otočila a pozrela sa mu priamo do očí. „A za to ťa neskutočne obdivujem. Keď si predstavím, že ja som mal všetko nachystané a pod nosom...starali sa o nás naši rodičia."
„Ale teraz som šťastná a to je to hlavné." ruky si prehodila poza jeho krk, tak aby ho nezašpinila.
„To som rád." sklonil sa k nej a nežne ju pobozkal na pery.
Ahojte 😊
Tak prichádzam s novou časťou, ale stále nevieme kto je Pietrov otec 🤔. Kto si myslíte že to bude? Máte nejaké tipy? 🤭 Veru ešte si počkáte na veľkolepé odhalenie 😅 ešte to popravde nemám poriadne napísané, tak držte prsty aby som z tej mojej hlavy niečo vykúzlila.
Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.
