Monaco's Golden Boy | Charles Leclerc

~11~

„Keď budeš pripravená, dobre?" Charles si položil mobil na stôl a otočil sa k Fran, ktorá sa nervózne hrala s prstami na rukách. Nikdy ju nevidel takúto smutnú, sklamanú a naštvanú. Trhalo mu to srdce, aj keď ju poznal niekoľko mesiacov. Nepoznali sa dobre, ale už teraz vedel, že pre ňu a Pietra je ochotný spraviť čokoľvek. Francesca sa zhlboka nadýchla a oči zapichla do tých Charlesových. Nevedela prečo, no upokojovali ju a to že tu Charles s ňou vôbec je, jej dávalo nádej a hlavne sa necítila sama. Zaprisahala sa, že nikdy o svojej minulosti už nebude rozprávať, no zrejme osud mal s ňou iné plány.

„Všetko to začalo, keď som mala 10 rokov." ťažko si vydýchla. Odvrátila pohľad od Charlesa, všetky spomienky akoby razom boli späť. Stisla pery do jednej linky a trhane sa nadýchla. „Zo začiatku to boli, ako to on nazýval, výchovné bitky. Keď som niečo zle spravila, doniesla som zlú známku zo školy, proste ma za to zbil. No tie "jeho bitky" začali byť po rokoch čoraz častejšie a veľa krát bez dôvodu. Proste si potreboval do niekoho kopnúť a ja som vždy prišla vhod." trpko sa usmiala a pozrela sa na Charlesa, ktorému sa z tváre nedalo vyčítať nič. „Nie raz ma zbil tak, že som skončila v nemocnici. S dolámanými rebrami, otrasom mozgu alebo s roztrhnutou perou."

„Mama?" potichu sa spýtal Charles. Francesca sa naňho pozrela a zavrtela nesúhlasne hlavou.

„Ona bola všetkým len nie mamou. Síce sa jej nepáčilo, že ma otec tak bil, nikdy proti tomu nič nespravila. Prednejšie jej boli peniaze, za ktoré si mohla kupovať lacný alkohol a drogy." šepla so slzami na krajíčku. Rýchlo si zotrela slzy a zavrtela hlavou. „Neskôr otec začal pridávať ohorky z cigariet, ktoré mi pritláčal na stehná. Mala som dojazvené celé nohy, teraz to už nie je tak vidno, bolo to takmer asi desať rokov dozadu, ale nikdy sa toho už nezbavím." smrkla. Ťažko prehltla, pretože teraz prišla na radu tá najťažšia časť. „No keď som dovŕšila pätnásť rokov...vtedy...vtedy to začalo byť ešte horšie."

„Chceš si dať chvíľu pauzu?" spýtal sa jej šeptom Charles načo rýchlo zavrtela hlavou na znak nesúhlasu. Chcela to mať čím skôr za sebou.

„Nie..." šepla a sklonila hlavu. Chvíľu ostala ticho a napokon sa odhodlala pokračovať. „Začali k nám domov chodiť jeho kamaráti alebo kolegovia? Neviem ako mám nazvať ľudí, ktorí sa priatelili s bosom Sicílskej mafie." Charles tušil čo sa Fran dialo ale nechcel si to pripustiť. „Ten večer sa všetko zlomilo. Prestala som veriť, prestala som dúfať, prestala som žiť." Fran nahlas vydýchla. „V tú noc ma znásilnili niekoľkokrát. Prosila som ho, prosila som ich všetkých, aby prestali." trhane sa nadýchla. „Nikdy ma nepočúvali. Toto sa opakovalo niekoľkokrát do týždňa. Zaobchádzali so mnou akoby som bola nikto, proste nič. Špinavá handra, ktorú jednoducho použili na upokojonie svojich potrieb a potom zahodili." už sa na Charlesa nedokázala pozerať, hanbila sa. Preto svoj pohľad uprela na stenu pred sebou a nervózne si hrýzla spodnú peru. „Myslím si, žeby nemal žiaden problém ma predať za kopu peňazí. Predsa zo mňa nemal nič ale za peniaze by mal všetko. Po pár týždňoch som zistila, ž-že...že som tehotná. Myslela som, že keď mu to poviem, tak všetko prestane a nechá ma tak. No to bola chyba, pretože všetko sa len zhoršilo. Zbil ma tak...tak ma zbil, že som prišla o bábätko. A p-potom urobil vec, ktorú mu nikdy v živote neodpustím. Predal moju pravú obličku na čiernom trhu. Dostal za to krásne peniaze a o mňa sa viac nezaujímal. Nezaujímalo ho, že tí jeho babráci si neurobili poriadne svoju robotu, nezašili to pekne, žiadna dezinfekcia z čoho som dostala infekciu. Skončila som v nemocnici a takmer som sa odtiaľ nedostala. Vtedy sa moja matka zrejme prebudila a odišli sme od neho. Vtedy mama spoznala Pápá T a prvý krát v živote som sa cítila chcená a po prvý krát v živote ma mal niekto rád. Samozrejme, všetko sa zmenilo, keď sa narodil malý Pietro. Pápá T od nás odišiel a po dvoch rokoch mama zomrela na rakovinu. Neostávalo mi nič iné ako sa o Pietra postarať. Ale nedokázala som ostať žiť tam. Odišla som čo najďalej a myslela som, že aspoň Pietro bude mať krásny život." pozrela sa na Charlesa a to už vzlyky nedokázala v sebe držať. Charles vypol nahrávanie a na gauči sa posunul bližšie k Francesce.

„Fran." šepol potichu. Chytil jej tvár do dlaní a zapozeral sa do jej krásnych, no tento krát uplakaných, hnedých očí. „Je mi to všetko tak strašne ľúto." so slzami v očiach si ju pritiahol k sebe a nechal ju vyplakať sa. Nedokázal si predstaviť čím všetkým si musela prejsť a čo všetko si prežila. Mysles si, že sa stalo niečo zlé ale ani v kútiku duše by neveril, že otec dokáže svojmu dieťaťu takto ublížiť a zničiť mu život. Ale predsa je to tak a nie každý má milujúcich rodičov ako to bolo v jeho prípade.

„Neodpustím si, ak mu ublíži. Myslela som, že otec je mŕtvy, pretože bol v nejakom požiari a vraj zomrel. No všetko to zrejme bola len fraška a nejakým spôsobom nás našiel." plakala mu na hrudi.

„Neviem si predstaviť čím si si prešla, čím si prechádzaš teraz. Ale som tu s tebou. Nie si tu sama, dobre?" odtiahol sa od nej a pohladil ju po líci. Fran len prikývla a zotrela si slzy. „Takže s Pietrom nemáte rovnakého otca?"

„Nie...mama sa ani neviem ako a kedy spoznala s Pápá T , tak som ho volávala ja. Pretože mi bol viac otcom ako vlastný otec. No chvíľu potom ako sa Pietro narodil, nás nechal samých a potom mame zistili rakovinu. Samozrejme, že som ju nenechala tak. Srdce mi to nedovolilo. Nakoniec sa mi za všetko ospravedlnila a tesne pred smrťou mi povedala, prvý a posledný krát, že ma má rada. Nevieš si predstaviť aká som bola šťastná. Vtedy mal Pietro len dva roky a určite som ho nechcela dať do detského domova, keď mal mňa. Mala som síce len 19 rokov ale, bol to predsa môj brat. Ostal mi iba on. A ja ho ľúbim."

„Och Fran..." Charles si povzdychol a zotieral jej slzy. „Neviem čo ti mám na to povedať." šepol pričom jej hľadel do očí. Fran sa smutne usmiala, zotrela si ďalšie slzy a smrkla.

„Nemusíš nič hovoriť Cha. Som rada, že nie som sama. Vlastne, nechcem ťa ale zaťažovať, ak niekde máš byť, tak-"

„Určite ťa teraz nenechám samú." zavrtel hlavou a oprel sa o gauč. „Moje svedomie mi nedovolí nechať ťa samú. Potrebuješ niekoho pri sebe. A keďže teraz viem, že z rodiny nikoho nemáš, tak som tu pre teba. Kedykoľvek a kdekoľvek. To si pamätaj Fran. Mňa sa už nikdy nezbavíš." pokúsil sa o úsmev.

„Ďakujem Cha. Veľmi si to vážim. Vieš ja...nikdy som nepoznala čo je to mať niekoho rád. Teda, Pietro...on mi to dokazuje každý jeden deň. Vždy na mňa kričí od škôlky ako ma ľúbi." smutne sa usmiala, načo ju Charles bez rozmýšľania chytil za ruku a jemne jej ju stlačil. „Ale nikdy som nepocítila rodičovskú lásku, vlastne lásku akéhokoľvek druhu. Vždy som bola na obtiaž, tá čo zvyšovala, tá, ktorú si nikto nikdy nevšimol." Pozrela sa na ich spojené ruky.

„Ja som si ťa všimol." odvetil po chvíli Charles a v momente sa Fran naňho pozrela. „Hneď prvý deň ako som čírou náhodou našiel kaviareň, som si ťa všimol. Vlasy si vtedy mala o dosť kratšie, oblečené si mala žiarivé žlté šaty na ktorých boli biele sedmokrásky a vo vlasoch si mala vpletenú šatku rovnakej farby ako šaty." Nakoniec vyslovil Charles a Fran naňho bez slova hľadela. Jej srdce pocítilo doposiaľ nepoznaný pocit a zvláštne teplo, ktoré sa rozlialo do jej celého tela. Cítila ako jej do líc stúpa červeň, ktorá ju hreje po celej tvári.

„Cha...ja...ako si to pamätáš?"

„Pamätám si každý jeden deň s tebou." Francesca ostala po Charlesových slovách nesvoja. Nevedela ako sa ma správať a hlavne ako má na toto jeho priznanie reagovať. A preto sa radšej postavila a so slovami, že si ide ľahnúť, odišla do izby, kde sedela na posteli a hľadela na bielu stenu. Čo má teraz robiť?

Ahojte 😊

Tak a je to tu. Dozvedeli sme sa Francescinu minulosť, ktorá teda vôbec nebola pekná. Prešla si ťažkým detstvom a jej život vtedy nemal žiadny zmysel. No a potom tu máme Charlesa, ktorý si myslel, že každý má milujúcich rodičov. Čo sa bude diať ďalej? Nájdu Pietra? A Čo jej otec? Stretne sa s ním? A napokon nesmieme zabudnúť, že Charles pred ňou taktiež tají kto naozaj je...

Užite si dnešného Valentína, či už do svojou drahou polovičkou alebo s ľuďmi, ktorí su blízky vášmu srdiečku a majú v ňom špeciálne miesto ❤️.

Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.