Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Ach dievčatko, vystrašila si ma. Keď mi ten mladý fešák povedal, že si v nemocnici. Skoro ma na mieste porazilo." Lucresia si priložila ruku na hruď, kde sa nachádzalo jej srdce.
„Nechcela som vás vystrašiť teta Lu." Potichu odvetila Fran, načiahla sa po šálke čaju, z ktorého si odpila. Telo jej v momente zalialo príjemne teplo čo jej vyčarilo úsmev na tvári.
„Akože sa to volal ten chlapec?"
„Myslíte Charlesa?" Odvetila Fran načo Lucresia rýchlo prikývla.
„Neviem si pomôcť, ale vyžaroval z neho taký pokoj. Z oči mu sršalo čisté dobro. Odkiaľ ho poznáš? Nikdy si mi nepovedala, že máš známosť." Doširoka sa usmiala.
„Teta Lu, zle ste si to vysvetlili." Francesca sa krátko zasmiala a vrátila šálku s čajom naspäť na stôl. Vedela, že Lu jej chcela len dobre ale Francesca si teraz naozaj nepotrebovala na krk zavesiť muža. „Charles je...je len známy. Chodí k nám do kaviarne na čaj. Nepoznáme sa moc, len zhodou okolnosti bol v kaviarni, keď som odpadla. Nebyť jeho, asi by som tu už nebola."
„Takto ani nepremýšľaj drahá. No ale, niečo o ňom musíš vedieť. Predsa bol tu, v tvojom byte a strážil Pietra."
„Jediné čo o ňom viem je to, že je Monačan a pracuje vo Ferrari." Krátko sa zasmiala. „Ponúkol sa, že postráži Pietra. Viem bol to veľký risk, ale môj telefón bol totálne rozbitý a nemala som vám ako zavolať. Dokonca..." nachvíľu sa odmlčala. „Charles mi zaplatil lieky na rok dopredu, kúpil mi nový mobil a založil mi palicu so závesom." Lucrecia Fran sledovala s úsmevom na perách a prikývla. Charles by bol pre ňu ten pravý, to vedela už teraz.
„Vravela som, že je to dobrý chlapec. Takýchto ľudí potrebuješ v živote Cessa. Potrebuješ byť milovaná a cítiť sa šťastná." Chytila Francescu za ruku a jemne jej ju stlačila. „Hmm Ferrari...boli to časy, keď sa okolo mňa motal mladý mechanik. Ale to bolo už veľmi dávno." Smutne sa usmiala. Lucresia bola v mladosti veľmi prelietavé dievča, muži sa jej páčili no nikdy nevydržala s jedným dlho. Preto možno ostala aj sama. Zažila niekoľko románikov s chlapcami z továrne Ferrari.
„Nehovorte mi, že vám pobláznil hlavu mechanik z Ferrari." Zvedavo na ňu hľadela Francesca a čakala na jej príbeh.
„Ale samozrejme, že áno dievčatko. Bol síce odomňa mladší, ale očaril ma jeho francúzštinou. V tom čase študoval, ale vždy mi vravel, že jeho snom je dostať sa do Ferrari avšak či sa mu to podarilo, tak to vôbec neviem. Ale, kam sa pozrieš, tam ide chlap z Ferrari. Maranello je príliš malé. Čo vlastne robí ten tvoj Charles?"
„Nie je to môj Charles." Fran sa krátko zasmiala načo Lucresia mávla rukou a čakala na jej odpoveď. Bolo zbytočné jej vysvetľovať, že Charles je len známy a nič medzi sebou nemajú. „No to vám neviem povedať. Charles mi nič konkrétnejšie nepovedal, jedine to, že jeho práca si vyžaduje časté cestovanie po svete."
