Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Francesca pracovala za pultom kaviarne, pretože dnes tu bolo celkom rušno. Hlavu však mala plnú Charlesa. Povzdychla si, keď cinkol zvonček, ktorý ohlasoval príchod ďalšieho zákazníka. Momentálne mala zaplnený takmer každý stôl čomu nechápala, pretože takmer nikdy tu nebolo tak plno. Francesca sa pozrela k dverám a keď zbadala Charlesa, tak sa neubránila úsmevu a rýchlo si upravila zásteru. Charles sa obzeral okolo seba a nechápal toľkému množstvu ľudí.
„Nechcem byť netatktný ale...čo sa deje, keď je tu tak veľa ľudí?" naklonil sa ponad pult a šepol, aby ho nikto nepočul.
„Neviem. Od rána som tu mala toľko zákazníkov ako niekedy aj za týždeň vôbec." s úmsevom odvetila. Tešilo ju to, pretože si konečne táto kaviareň zaslúžila pozornosť.
„Mimochodom...Ahoj." nakoniec odvetil Charles s malým úsmevom na perách. Francesca sa len naňho s úsmevom pozrela a podala mu šálku s hotovým čajom. Charles ostal sedieť za pultom pri Francesce pričom si vybavoval ešte nejaké povinnosti.
„Charles, prosím podpíšeš sa mi?" zastavilo sa pri ňom menšie dievčatko načo Charles s úsmevom prikývol a podpísal sa jej na tričko vo farbách Ferrari s jeho číslom.
„Chceš aj fotku?" spýtal sa jej.
„Môžem?" Francesca ho s úsmevom sledovala. Dievčatku sa oči rozžiarili a chytro mu podala telefón načo sa Charles s ňou odfotil a hneď ju aj objal.
„Hm...asi tak trochu za to môžem ja." zahanbene sa zasmial Charles načo sa Francesca naňho nechápavo pozrela. Charles jej podal svoj telefón, kde mal rozkliknutý instragamový príspevok s fotkou ako opúšťa kaviareň s úsmevom na tvári.
„Oh?" prekvapene sa pozrela na Charlesa.
„Bolo to len otázkou času...ale na druhej strane určite máš omnoho väčšiu tržbu."
„Och to mám." krátko sa zasmiala. „Pani Martini mi teda neuverí." oprela sa o pult a pozrela sa na Charlesa.
„Ako sa dnes máš?" spýtal sa jej Charles a odpil si zo šálky čaju.
„Mám sa dobre, ale už sa neviem dočkať, kedy skončím." krátko sa zasmiala a odložila čisté šálky na police.
„Si moc unavená?"
„Nie...prečo?" podozrievavo sa naňho pozrela načo sa Charles spokojne usmial.
„To je dobre." pozrel sa na hodinky na rukách, ktoré ukazovali niečo pred štvrtou. „Chcem ťa zobrať na jedno miesto a dokonca stíhame ešte aj západ slnka."
„Charles..." nadýchla sa, že mu bude namietať.
„Nie ako odpoveď neberiem." obdaril ju svojím úsmevom Charles a Fran len s malým úsmevom zavrtela hlavou. Nech sa mu chcela vyhýbať ako chcela, nikdy to nedodržala. Nedokázala odolať jeho rozkošnému úsmevu a krásnym svetlým očiam, ktoré vždy šťastne žiaril
