Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Charles sa ponáhľal z povinností v továrni Ferrari za Francescou. Zaparkoval auto pred preňho už dobre známou bytovkou a zhlboka sa nadýchol. Pozrel sa do okna, v ktorom sa stále svietilo. Načiahol sa po kvetoch na sedačke a s nimi v ruke vystúpil z auta von. Zastavil sa na prvom poschodí a zaklopal na dvere Lucresii. Chvíľu sa nič neozývalo až si myslel, že Lucresia možno aj spí. Pozrel sa na hodinky na rukách, ktoré ukazovali niečo pred šiestou večer a v tom sa pred ním otvorili dvere.
„Charles?" prekvapene ho oslovila Lucresia a Charles k nej zdvihol pohľad.
„Tá je pre vás." podal jej kyticu ruží načo Lucresia prekvapene hľadela na Charlesa. „Je dnes Valentína a predsa...chcel som potešiť aj vás." venoval jej široký úsmev. Toto milé gesto Lucresii takmer vohnalo do očí slzy.
„Och chlapče, poď sem." natiahla k nemu ruky, Charles sa k nej zohol a nechal sa ňou objať. „Ďakujem Charles." odtiahla sa od neho.
„Potreboval by som od vás menšiu pomoc." nervózne sa poškriabal na zátylku. Lucresii pohľad padol na druhú kyticu čo jej vyčarilo na tvári ešte väčší úsmev.
„Samozrejme, čokoľvek."
🏎️
Charles nervózne stál pred dverami bytu Francesci. Prehrabol si vlasy a zhlboka sa nadýchol.
„Francesca, pôj...nie nie nie." zavrtel hlavou a načiahol sa pravou rukou k dverám. Chvíľu počkal a nakoniec jemne zaklopal. Po chvíli sa dvere pootvorili a spoza dverí vykukla strapatá hlava Francesci.
„Charles? Čo tu robíš?" privrela dvere naspäť a keď videla svoj odraz v zrkadle, tak sa zhrozila. Prstami sa snažila upraviť si neposlušné kučery ale keď jej to bolo k ničomu, tak si len povzdychla a otvorila dvere dokorán. Charles si ju premeral pohľadom a na tvári sa mu mihol malý úsmev. Francesca pred ním stála v teplákoch a svetri s potlačou niekoľkých macíkov. Francesca sa pozrela na svoj sveter a v momente jej líca horeli červeňou. Charles si odkašľal a podal jej kyticu pivoniek.
„Tie sú pre teba."
„Ale ja dnes nemám žiadny sviatok." zamračila sa Fran a opatrne si vzala od neho kyticu.
„Ja viem...ale dnes je...je Valentín." Francesca zabodla svoje veľké hnedé oči do tých Charlesových načo sa Charlesove srdce rýchlo rozbúchalo. „A...a myslel som. Teda...uhm..." jemne sa zakoktal. Nechápal čo sa to s ním deje ale takmer sa nespoznával. „Chcel by som ťa niekam zobrať." nakoniec vyslovil a čakal na jej reakciu. Francesca naňho hľadela neschopná slova so srdcom silno bijúcim v hrudi.
„Čože?" šepla takmer nečujne a nespúšťala oči z tých Charlesových. Francesca nikdy nedostala pozvanie ísť s niekým von. Nečakala to od Charlesa.
„Chcel by som ťa niekam zobrať." zopakoval svoju vetu.
„J-ja...uhm...ja nemôžem?" trasúcim hlasom odvetila. „Pietro dnes dostal horúčky a-"
