Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Francesca Charlesa nevidela od doby čo bol u nich. Neobjavil sa ani v kaviarni a dokonca sa jej neozval ani keď jej to sľúbil. Nevyčíta mu to, to určite nie, zrejme má veľa práce. Avšak jeho sľub veľmi potešil Pietra a ten si to veľmi dobre pamätal. Celý mesiac Fran otravoval s tým, kedy príde Charles a ona mu na to nevedela dať odpoveďou, pretože sama nevedela. Ako to má tak malému chlapcovi vysvetliť? Ako mu má vysvetliť, že nevie kedy Charles príde a či vôbec príde. Akoby toho nebolo málo, meškala s platením na nájom a čakal kedy jej len príde výplata, aby mala od toho pokoj. Celé dni bola nervózna a bez nálady, celé ju to tak rozhodilo, že sa nedokázala sústrediť ani v práci. Všetko jej padalo, nič sa jej nedarilo. Nie raz sa obliala horúcou vodou.
„Merda!" zvolala naštvaná Francesca, keď jej z rúk vyletela šálka, do ktorej plánovala naliať čaj. Myslela, si že tu nik nie je preto hlasno zvolala. Zaprela sa o pult a snažila sa zhlboka dýchať no popravde, vôbec ju to neukľudňovalo.
„Fran?" ozval sa za ňou tichý hlas Charlesa a ona sa v momente otočila. Z tváre jej sršala zlosť, päste zvierala až si nechty zarývala do dlane. Charlesove zreničky sa rozšírili, keď si všimol aká je naštvaná.
„Čo tu robíš Charles?" naštvane sa naňho pozrela no pohľadom hneď uhla. Počula ako sa nadychuje. „Vieš čo? Ani mi neodpovedaj! Vezmi si tvoju hlúpu šálku čaju a zmizni mi z očí!" tresla šáklou s čajom na pult, div sa svetu, že sa nerozbila. Charles neschopný slova na ňu hľadel a snažil sa pochopiť čo urobil zle.
„Fran-" nenechala ho dopovedať a rozhodila rukami.
„Ani sa ma nepokúšaj opýtať sa čo sa stalo!" zvýšila hlas načo Charles okamžite zmĺkol a sklonil hlavu. Síce nevedel čo spravil zle, ale zrejme by sa Fran uľavilo, keby si na niekom vybila zlosť. A ako prvý jej pod ruku vošiel Charles a vlastne za všetko mohol on. Fran sa mu otočila chrbtom a tvárila sa, že upratuje pult. Charles si v tichosti zobral šálku čaju, na pulte jej nechal desaťeurovku a sadol si na svoje zvyčajné miesto. Pozrel na hodinky na ruke, ktoré ukazovali niečo po štvrtej čo znamenalo, že bude onedlho zatvárať. Preto tam sedel dokonca, takto sa mu nevyhne.
„Prečo tu sedíš Charles? Zachvíľu zatváram, tak sa prosím postav a odíď."
„Je neslušné vyháňať zákazníka." zdvihol k nej pohľad načo ona stisla pery do rovnej čiary. „Fran..." vydýchol no Fran len zobrala prázdnu šálku a vydala sa smerom k pultu. „Fran do čerta, čo som spravil?" krv v žilách Francesci vrela. V rýchlosti sa otočila načo narazila do Charlesovej hrude. Spravila krok dozadu a zdvihla k nemu tvár.
„Ty sa ma pýtaš čo si spravil? Tak ja ti to teda poviem." zhlboka sa nadýchla a Charles ju mlčky sledoval. Možno, keď to dá so seba von, tak sa ukľudní. „Sľúbiš Pietrovi, že určite prídeš. Fajn dva týždne, to som brala možno má naozaj veľa práce. Ale dva mesiace?! Dva posraté mesiace Charles?!" zvolala Francesca načo Charles sklopil pohľad k zemi. Sám si to neuvedomil, že to tak rýchlo prešlo. „Vieš čo je to niečo sľúbiť malému dieťaťu? Nedal mi s tým pokoj celé dni. Kde je Cha? Kedy príde Cha? Prečo neprišiel? Nemá nás rád? Má veľa roboty ako ocko, preto na nás zabudol?!" v očiach sa jej tvorili slzy. „Nikdy mu viac nesľubuj niečo, čo nedokážeš dodržať Charles. Ty s tým nežiješ ale ja hej. Ako mu mám povedať, že neviem? Že neviem kedy prídeš?" vyčítavo hľadela na Charlesa. „Vieš ako to bolí vidieť ho smutného a sklamaného?" nakoniec potichu odvetila. Takže predsa len za jej zlú náladu mohol Charles.
