Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Charles sa po pár dňoch vrátil naspäť do Maranella, kde už začínali prírpravy na novú sezónu. S Francescou trávil veľmi málo času, pretože obaja boli zaneprázdnení a mali plno povinností.
„Charlie...Charlie." jemne ním zatriasla Fran načo sa Charles striasol a rozospato sa na ňu pozrel.
„Hm?" pretrel si oči.
„Už zatváram. Takmer si tu zaspal." pobavene ho Fran sledovala.
„Prepáč...som strašne unavený." s pozvdychom sa oprel o operadlo a upriamil pohľad na Fran.
„Vieš, že tu so mnou nemusíš tráviť celé poobedie." pozrela sa naňho Fran a zložila si zásteru.
„Viem, ale ja chcem." venoval jej úsmev s jeho jamkami načo Fran stúpla do líc červeň. Začínala si uvedomovať, že Charles pre ňu nie je len kamarát. Letmé dotyky z obidvoch strán boli čoraz častejšie a Fran si ho postupne pripúšťala k telu viac a viac. A Charlesovi sa to páčilo, pretože vedel, že Fran sa ho nebojí a verí mu.
„Zastavíš sa dnes u nás? Viem, že si unavený ale Pietro sa na teba pýta každý deň. Nechcem ťa zaťažovať, len na pár minút."
„Samozrejme." usmial sa Charles. „Veľmi rád."
🏎️
„Chaa!" s krikom bežal Pietro a Charles ho ledva stihol zachytiť a zdvihnúť na ruky.
„Pietro!" okríkla ho Francesca.
„Nechaj ho." zasmial sa Charles. „Je šťastný a to je predsa hlavné, však?" pozrel sa na Pietra a pošteklil ho načo sa chodbou začal ozývať smiech Pietra a Charlesa. Francesca ich s úsmevom sledovala ako šli hore schodmi a nakoniec sa pozrela na Lucresiu.
„Vidím ako sa naňho pozeráš." s úsmevom jej podala dózu s čerstvo upečeným koláčom. „A on sa pozerá na teba takisto."
„Prestaňte." krátko sa zasmiala Fran. „Sme len dobrý kamaráti."
„Pripomeniem ti to, keď ti raz poviem vetu...Ja som ti to hovorila drahá." pohladila ju po líci a Fran sa neubránila úsmevu.
„Nie...nie, nič také sa nestane. S Charlesom sme dobrí kamaráti a navyše má na lepšie ako som ja."
„Och to nie je pravda. Si to najlepšie čo ho stretlo a Charles je taktiež to najlepšie, čo ti za posledné roky do života vošlo." veľavravne sa na ňu pozrela. Francesca len zavrtela hlavou a rozlúčila sa s Lucresiou. Rýchlo vyšla hore schodami a vošla do bytu odkiaľ sa ozýval smiech a krik Pietra a Charlesa. Francesca zabuchla za sebou dvere a ostala stáť v chodbe, keď videla ako Charles vyvádza s Pietrom. Ani si neuvedomovala, že na tvári ma úsmev a sleduje ich.
„Tak fajn. Pietro musí isť spať, lebo zajtra vstávame do škôlky." tleskla rukami Francesca.
„Nieee. Ešte chvíľku, plosím Cici." prišiel k nej a objal ju okolo nôh.
„Zlatko, vieš, že ťa ľúbim ale ráno budeš mať problém vstať." pohladila ho po nezbedných vláskoch.
„A moze mi dnes čítať lozplávku Cha?" uprel na ňu svoje veľké oči.
„To sa musíš spýtať jeho a nie mňa." s úsmevom odvetila. Pietro sa zvrtol na päte a utekal za Charlesom.
„Plosím, plosím Cha!" hodil sa mu na hruď načo sa obývačkou ozval Charlesov hrdelný smiech.
„Samozrejme šampión! Ale najprv umyť zuby, do pyžamka a potom rozprávku." Pietro chytro skočil na zem a utekal do kúpelne.
„Prepáč...v poslednej dobe je ako vymenený."
„Je to len dieťa Fran." pousmial sa. „A je šikovný." Po piatich minútach Pietro vybehol do obývačky.
„Už som!" zvolal načo sa Charles postavil a spolu s ním vošiel do izby. Francesca si medzitým dala doporiadku kuchyňu. Pozrela sa na hodiny visiace na stene. Pietro zaspal vždy rýchlo a preto jej nešlo do hlavy, že Charles tam už je polhodinu. Potichu nazrela do izby a pohľad sa jej naskytol na spiaceho Pietra a Charlesa. Opatrne vybrala z Charlesových rúk rozprávkovú knihu a oboch ich zakryla prikrývkou. Neuvedomovala si, že na nich hľadí s úsmevom na perách a pristihla sa pri tom ako takmer Charlesovi odhrnula vlasy z tváre. Nechala svietiť iba Pietrovu nočnú lampičku a potichu vyšla z izby. Dnes jej neostávalo nič iné, iba spať na nepohodlnom gauči.
🏎️
Fran sa ráno zobudila ešte pred budíkom, preto sa chytro nachystala a na raňajky spravila Pietrove obľúbené lievance. Potichu vošla do izby a pozrela sa na nich dvoch, ktorý sa od včera večer vôbec nepohli. Zhasla lampu a odostrela závesy.
„Charles." šepla, no keď to s ním ani nepohlo, tak doňho jemne šťuchla.
„Ešte chvíľu." zamumlal a pritiahol si prikrývku viac k sebe.
„Charles." znovu vyslovila jeho meno a pobavene ho sledovala, keď prudko otvoril oči a pozrel sa na ňu. „Dobré ráno." s tichým smiechom odvetila. Charles sa poobzeral okolo seba a pomaly privrel viečka k sebe.
„Prečo si ma včera nezobudila? Spala si na tom nepohodlnom gauči a ja tu." mrmlal si popod nos a vstal z postele.
„Pretože si bol unavený a bolo mi ťa ľúto zobudiť." venovala mu úsmev. Sklonila sa k Pietrovi a začala ho hladiť po líci. „Zlatko, treba ti ísť do škôlky."
„Ja nechcem." zamumlal jej.
„Spravila som na raňajky lievance." to už Pietro mal otvorené oči dokorán a po chvíľke utekal do kuchyne.
„Jedlo naňho vždy zaberie všakže?" Charles si prehrabol vlasy.
„Na koho by nezabralo?" vytiahla Pietrovi čisté oblečenie a zložila ho na kôpku na posteli.
„Na mňa." krátko sa zasmial Charles. „Jedlo milujem ale ani to ma z postele nedostane."
„Hmm...ale dnes si vstal z postele rýchlo." venovala mu úsmev a prešla okolo neho do kuchyne, kde ju už čakal hladný Pietro. Položila pred neho teplé lievance s ovocím.
„Ďakujem Cici." doširoka sa usmial a začal jesť.
„Prepáč, že odmietnem tvoje určite skvelé lievance, ale už teraz meškám na stretnutie." vybehol z izby Charles, ktorý si po ceste obliekal bundu.
„To je v poriadku Charles." Fran mu venovala krátky úsmev.
„Šampión počúvaj Francescu, lebo ja sa všetko dozviem." pohrozil Pietrovi prstom načo sa Pietro len doširoka usmieval a prikyvoval. „A ty si dávaj pozor." Charles sa sklonil k Francesce a vtisol jej bozk na líce bez toho, aby rozmýšľal čo robí. Francescu ovanula Charlesova svieža vôňa a pri dotyku jeho pier s jej lícom, jej srdce vynechalo jeden úder. Keď si Charles uvedomil čo spravil, tak sa rýchlo odtiahol a nervózne sa ošil. „Tak...uhm...ja teda pôjdem." rýchlo sa otočil na päte a prešiel na chodbu. Krátko sa pozrel za seba na Francescu, ktorá stála ako prikovaná k podlahe na tom istom mieste a snažila sa spracovať čo sa práve stalo.
Ahojte 😊
No a je to tu. Ľady sa nám začínajú lámať 🙈. Predpísané mám už iba tri časti o čo viac ma mrzí moja pauza od wattpadu, pretože to sekám uprostred toho najlepšieho 😭. Možno sa však v máji rozbehnem kto vie.
Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.
