Mladá Francesca sa pretĺkava životom s malým Pietrom bez akejkoľvek rodiny. Ostala sama. Život jej však do cesty vpletie mladého jazdca Formuly 1 Charlesa Leclerca. Francesca avšak netuší nič o svete F1, netuší, že vôbec motošport existuje a Charles...
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
„Charles-" Francesca začala, ale hneď ju prerušil Charles.
„Nie Fran, ja začnem prvý. Chcem sa ti za všetko ospravedlniť a...a chcem ti povedať celú pravdu. Pravdu o mne a mojom živote."
„Charles...ak mi to nechceš povedať, ja ťa do toho nenútim. Tiež som reagovala prehnane, je to predsa tvoja vec a...a nemala som žiadne právo reagovať, tak ako som reagovala. Bola som rozhodená a všetko to čo sa stalo za posledné dni." nervózne sa usmiala a spolu s Charlesom sa posadila na gauč v jej skromnej obývačke.
„Nie...dlžím ti pravdu a vysvetlenie. Takže dnes ti to poviem, poviem ti všetko a kľudne sa pýtaj." prikývol Charles a zhlboka sa nadýchol. „Ale najprv...Pietro. Ako je na tom?" pozrel sa na Fran, ktorá len zavrtela hlavou.
„Stále sa neprebral. Doktori čakajú len na to, kedy sa preberie." šepla a snažila sa potlačiť slzy.
„Určite sa preberie. Pietro je statočný a silný chlapec." pokúsil sa o úsmev načo Fran len prikývla. Charles na ňu chvíľu hľadel a nakoniec sa zhlboka nadýchol. „Tak...kde začať?" nervózne sa zasmial.
„Musím sa ti priznať, že ja ani netuším o aký šport ide...takže môžeš rovno začať tým." kráko sa zasmiala Fran.
🏎️
Francesca celý čas počúvala Charlesa v tichosti a ani raz ho neprerušila. Keď Charles zdvihol k nej pohľad tak sa smutne usmial.
„Prečo plačeš Fran?" šeptom sa jej spýtal, keď si všimol v jej očiach slzy. Francesca rýchlo zažmurkala, aby zahnala slzy a zhlboka sa nadýchla.
„Pretože tvoj život, taktiež nie je jednoduchý. Jednak ak tomu dobre rozumiem, skoro väčšinu víkendov v roku si preč na pretekoch." pozrela sa na Charlesa, ktorý len prikývol. „Čo znamená, že tráviš so svojou rodinou a priateľmi veľmi málo času a medzi tým ako máš prestávky sa to všetko snažíš vynahrádzať. A...podľa toho čo si mi rozprával, minulá a predminulá sezóna ťa poznačila a taktiež je to silný tlak na psychiku človeka." nachvíľu sa odmlčala. „A robíš to aj napriek tomu, že je to jeden z najnebezpečnejších športov, aspoň teda podľa mňa. A robíš to aj napriek tomu, že niektorí prišli pri tomto športe o život. A robíš ho s takou hrdosťou...to ako o tom rozprávaš. Žiješ pre Ferrari Charles. Žiješ pre šport, ktorý miluješ a fanúšikov, ktorí milujú teba." pousmiala sa Fran a Charles jej slová chvíľu spracovával. Až kým si neuvedomil, že má vlastne pravdu.
„Na to všetko si prišla len z môjho rozprávania?" v tichosti sa jej spýtal Charles načo Fran s úsmevom prikývla. Charles vytiahol mobil, otvoril galériu a hľadal fotku. Keď ju našiel podal Francesce telefón, ktorej sa naskytol pohľad na mladšiu verziu Charlesa a mladého muža, ktorého nepoznala. No Charles sa naňho podobal.
„To je tvoj brat?" krátko sa pozrela na Charles.
„Nie...to je Jules. Bol mi niečo ako krstný otec." smutne sa usmial.
„Bol?"
„Jules zomrel na následky nehody počas pretekov." šepol Charles načo sa Fran trhane nadýchla. „Zomrel v roku 2015. Miesto vo Ferrari mal mať on a nie ja. Ale robím všetko preto, aby som ho nesklamal a aby bol na mňa hrdý. Bez Julesa by som nebol tam, kde som teraz."
„Určite je...spolu s tvojím otcom. Určite na teba hrdí sú." šepla Fran a vrátila mobil Charlesovi.
„Ďakujem Fran." pokúsil sa o úsmev, no Fran videla, že ho to všetko trápi.
„Charles?" šepla takmer nečujne načo zdvihol pohľad k nej a ona zbadala jeho uslzené oči. „Och Charlie." posunula sa k nemu bližšie a pritiahla si ho do objatia. Obtočila si ruky okolo jeho krku a Charles tie svoje okolo jej pásu. Zaboril si tvár do jej vlasov a zhlboka sa nadýchol. Nevedel, že objatie od Fran bolo to čo naozaj potreboval. Fran sa pousmiala, keď pocítila ako ju Charles jemne stisol a pritahol si ju ešte viac k sebe. „Prečo si mi to nepovedal Charles? Čoho si sa bál?" po chvíli šepla Fran.
„Poznala si ma ako obyčajného Charlesa. Bál som sa, že by si na mňa zmenila názor. Bál som sa, že ťa stratím."
„Oh..." pohladila ho po chrbte. „To by som nikdy nespravila. Ale musím sa ti s niečím priznať aj ja."
„Počúvam." zamumlal Charles a čakal na jej priznanie.
„Vyhľadala som si tvoje meno na internete." vyslovila a Charles sa od nej odtiahol a prekvapene na ňu pozrel. Francesca si zahryzla do pery a cítila ako jej do líc stúpa červeň.
„A?" nadvihol obočie.
„To čo tam píšu...tie články..." odtiahla sa od neho a sadla si na svoje pôvodné miesto.
„Nečítaj to. Prosím, nezaťažuj sa tým. Sú to všetko klamstvá, ktorým síce fanúšikovia veria ale...Nečítaj to prosím." prosil ju Charles načo Fran nakoniec prikývla.
„Aj tak stále tomu neverím, že si známy po celom svete a máš fanúšikov." krátko sa zasmiala. Charles sa oprel o operadlo gauča a zahľadel sa na strop.
„Niekedy uvažujem nad tým, aké by to bolo byť normálnym človekom. Aké by to bolo ísť hocikam bez toho, aby ťa na každom kroku zastavovali fanúšikovia. Necháp ma zle, to čo robím milujem a aj svojich fanúšikov mám rád ale niekedy...niekedy ani oni nepoznajú svoje hranice." Charles si ťažko povzdychol a pootočil hlavu k Fran, ktorá naňho hľadela s malým úsmevom na perách.
„Vždy si chcel byť jazdcom?" podoprela si hlavu no nespúšťala z neho pohľad.
„Od prvého momentu čo som pretekal v motokárach." Charles sa usmial nad spomienkou z detstva. „Ani si neviem predstaviť, že by som robil niečo iné." nachvíľu sa odmlčal. „Čo ty? Predpokladám, že práca v kaviarni nie je niečo čo by si chcela robiť celý život." Fran pobavene zavrtela hlavou na znak nesúhlasu.
„Nie..." vydýchla. „Chcela by som mať svoju vlastnú cukráreň. Malá cukráreň niekde v strede mesta, ktorú človek nájde úplnou náhodou a zamiluje si ju tak, že sa tam bude vraciať stále." zasnene hovorila. „Ale myslím, že môj sen je dosť nereálny." nakoniec sa smutne usmiala.
„Prečo by nebol? Stačí veriť."
„Veriť niekedy nestačí Charles." pozrela sa naňho. „Ledva vychádzam s peniazmi teraz a pri predstave, žeby mi bolo treba kúpiť priestory a všetko zariaďovať." zavrtela hlavou.
„Každý musíme raz niekde začať." zhlboka sa nadýchol. „Keď sme boli s bratom mladší...Arthur sa musel vzdať jazdenia. Rodičia nedokázali v tomto športe podporovať obidvoch a tak Arthur musel skončiť. Ale dostal sa do F2 čo je nižšia kategória F1 a teda postupne sa prepracuješ, keď si dobrý. Nehovorím, že Thuro nie je dobrý, je skvelý ale šťastena nám momentálne obidvom nepraje." Fran ho pozorne počúvala a aj keď sa snažila nezaspať, jej viečka boli čoraz ťažšie a nakoniec tak či tak prepadla spánku. Charles sa krátko na ňu pozrel a keď zbadal, že spí, tak sa len pousmial. Vyzerala ako anjel, Charles natiahol ruku k jej tvári a opatrne zastrčil prameň jej neposlušných vlasov za ucho pričom sa letmo dotkol jej líca. Bola tak krásna. Charles sa natiahol po deke za ním a prikryl ju, aby jej nebola zima. Hľadel na ňu ako na svätý obrázok až kým ho taktiež nezmohla únava a vyčerpanie.
Ahojte 😊
Tak Fran vie celú pravdu a Charles si možno vydýchol, že ho Fran aj napriek tomu všetkému neopustila a odpustila mu. Ale čo bude ďalej?
Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.
