Temné pokušenie (Drakulove deti 2)

Kapitola 38

Sľub, ktorý som dala Rafaelovi, som nedodržala. Nebolo ani poludnie a už som stála pred dverami do salónika, bojujúc sama so sebou. Vedela som, že šialene riskujem a to nielen Rafaelovu dôveru, ale aj vlastný život. Mohla som sa iba utešovať tým, že ak by sa mi niečo stalo, Rafael by svojho brata bez zaváhania zabil.

Dokedy budeš stepovať za dverami?

Mykla som sa, keď som v hlave začula jeho hlas a srdce mi poskočilo. A hoci mi medzi lopatkami vyrazil nepríjemný, ľadový pot, prinútila som sa siahnuť po kľučke a otvorila som dvere do salónika.

Ťažké závesy boli zatiahnuté, neprenikal dnu ani jeden jediný lúč slnka či denného svetla. Na krbovej rímse dohárala sviečka a jej umierajúci plameň len veľmi slabo osvetľoval salónik. Upíra som zbadala okamžite. Rozvaľoval sa na pohovke, krídla mal zmenené v kabát a podráždene ma sledoval.

"Nie si veľmi múdra, keď si tu prišla," prehovoril mrazivo. "Ale očakával som ťa."

Zavrela som za sebou dvere. "Naozaj?"

"Máš pohľad vedca. Určite si sa prišla spýtať na množstvo otázok, na ktoré ti môj brat nevie dať odpoveď."

Zostala som stáť pri dverách, natlačila som sa na ne chrbtom a v ruke som stále držala kľučku, pripravená utiecť v prípade ohrozenia. Odmietala som počúvať svoj vnútorný hlas, ktorý sa mi vysmieval, že by to bolo zbytočné.

Pred upírmi nebolo úniku.

"Rafael nevie, že som tu."

Sorinovi sa ústa skrivili v úškľabku. "To mi je jasné."

"Chcem vedieť, či mu hrozí nejaké nebezpečenstvo."

Upír si prešiel dlaňou po tvári, teatrálne si povzdychol a prehodil si rameno cez oči. "Prečo by ma to malo zaujímať?"

"Je to tvoj brat."

"Nie pokrvne."

"To nie je predsa dôležité. Rodinou sa ti môže stať aj niekto, s kým nezdieľaš rovnakú krv."

Sorin si stiahol rameno z oči a pomaly sa posadil. Prameň strieborných vlasov mu spadol do čela a ľadovomodré oči ma takmer priklincovali o zem.

"Každému upírovi hrozí nebezpečenstvo, dievča. Nielen od iných upírov, ale aj iných tvorov, ako sú vlkolaci, bosorky a iné rasy, ktoré neznesú, aby boli upíri na vrchole potravinového reťazca."

Sťažka som preglgla.

"Má teda veľa nepriateľov?"

Ústa sa mu roztiahli do desivého úsmevu. "Bojíš sa, že tu príde Anna, však?"

Zamračila som sa na neho.

"Nemusíš sa báť, keď sa tu objaví, neublíži mu. Stále ho miluje - svojím spôsobom. Ale pokiaľ ide o teba, môžem ti zaručiť, že dlho na tomto svete nepobudneš."

Opäť ma zamrazilo.

"Ako to vieš?"

Pokrčil širokým ramenom a kruto sa na mňa usmial. "Si jeho nevesta. Jeho najväčšia slabina. Čo si myslíš, že sa stane, ak sa rozkríkne, že má ľudskú nevestu? Všetci, ktorí sa mu budú chcieť pomstiť, sa budú snažiť dostať k tebe a cez teba sa dostanú k nemu."

Hruď sa mi zovrela od náhlej bolesti.

"A to nehovorím o tom, že keď tu príde Anna, roztrhá ťa na kusy," dodal bielovlasý upír a uškrnul sa. "Ale neviem, či by si tým svoje šance u Rafaela kompletne neposrala. Kto vie, vzťah medzi nimi je veľmi, veľmi komplikovaný."