Temné pokušenie (Drakulove deti 2)

Kapitola 30

V diaľke zahrmel hrom. Sviečky na chodbách nepokojne blikotali, akoby presne odrážali moje vnútorné rozpoloženie. Náhlila som sa do svojej komnaty, dúfajúc, že nestretnem Codrina ani Elenu, aby som im nemusela vysvetľovať, čo sa stalo. Naozaj som na to nemala náladu.

Nemalo by ťa to tak štvať, Erin, opakovala som si v duchu. Je to monštrum. Buď rada, že ťa nechal na pokoji.

Ale nebola som. Priala som si, aby sa ma dotkol, aby ma pobozkal, aby si ma podmanil, hoci to bolo šialené a po všetkých morálnych stránkach zlé. Bože, mala som chuť sa prefackať. Asi by som mala ísť na spoveď a začať chodiť znova do kostola, pretože som začínala skĺzať na hriešne chodníčky.

Do svojej komnaty som sa vrátila ešte stále v nabrúsenej nálade. Okamžite som si všimla otvorené okno, cez ktoré dnu prúdil svieži vzduch s vôňou dažďa. Plamene sviečok blikali v prievane, ktorý sa preháňal po komnate. Zľakla som sa, aby sa náhodou neprevrátili a nespôsobili požiar, preto som pribehla k oknu a chvatne som ho zavrela. Akonáhle som zatiahla závesy, sviečky v mojej komnate zhasli.

Zmeravela som od náhlej hrôzy.

Niekto tu bol.

Stále otočená čelom k oknu som bez pohybu prebehla pohľadom po okolí, hľadajúc akúkoľvek vec, ktorú by som mohla použiť ako zbraň. Schmatla som svietnik so zhasnutou sviečkou a prudko som sa zvrtla.

Zápästie mi zovreli silné prsty. Do nosa mi udrela známa korenistá vôňa, ktorá mi podráždila zmysly a v tme zasvietili rubínové oči.

"Myslím, že je načase, aby sme sa spolu prestali hrať, kvietok," doľahol ku mne Rafaelov tichý, výhražný hlas. "Už mi s tebou došla trpezlivosť."

Svietnik mi vypadol z ruky.

"Nezabudni, že som ťa varoval."

Než som sa stihla nazdať, ocitla som sa vo vzduchu a o sekundu neskôr som dopadla na posteľ. Prekvapene som sa posadila, srdce mi takmer vyletelo z hrude. V komnate bola tma ako v rohu, videla som iba jeho obrysy.

"Č-čo t-to r-r-robíš?"

Schmatol ma za nohy a potiahol k okraju postele. "Čo si myslíš, že robím?"

Otvorila som ústa, aby som ho zastavila, ale umlčal ma žeravým bozkom. Okamžite som sa mu poddala, všetka vôľa bojovať sa zo mňa stratila. Vkĺzol jazykom medzi moje pootvorené pery, prudko a vášnivo. Ucítila som, ako sa zaprel o posteľ vedľa mojej hlavy a druhou rukou zovrel v dlani moju nočnú košeľu.

Jediným trhnutím ma jej zbavil.

Zaliala ma ešte mohutnejšia vlna vzrušenia. Rafael sa správal ako barbar, ako úplný divoch a mne sa z toho rozklepali kolená. Ešte som nezažila, aby so mnou niekto takto jednal a bolo to...úžasné. A čo viac, nebála som sa.

Drvil moje ústa v spaľujúcom bozku, vďaka ktorému som zabudla vlastné meno a veľkou dlaňou skúmal moje telo. Zachvela som sa, keď mi krúžil prstami po bruchu a zamieril vyššie. Náročky minul moje prsia, trýznivo ich obkrúžil. Neprestajne ma bozkával, akoby sa ma nevedel nabažiť a ja...ja som mu bozk opätovala s rovnakou mincou. Vnorila som prsty do vlasov, vydávala som zvuky, ktoré som nepoznala a popritom som sa snažila kompletne neprísť o rozum.

Bolo to ťažké. Akoby som sa ocitla v posteli so samotným bohom sexu. Jeho bozky boli dokonalé a zvádzajúce. Jeho dotyky...ach Bože, tie jeho dotyky ma zbavovali schopnosti myslieť. A keď som začula tie zvuky, ktoré sa mu drali von zo širokej hrude, úplne som stratila akékoľvek zábrany.

Vypla som sa, túžiac po jeho dotyku. Začula som, ako takmer zúfalo zastonal a konečne ma pohladil po prsiach. Nebolo to jemné, práve naopak. Dotýkal sa ma náruživo, majetnícky a každým dotykom som chcela viac a viac. Nedokázala som bojovať s túžbou, ktorá vo mne za posledné dni prudko narastala. Jediné, po čom som túžila bolo, aby ma Rafael konečne dostal.