Sexy Marine (Sk)

•13•

Celý deň som sa snažila nemyslieť na to, že zajtra by som mohla byť ja tá, ktorá prekazí Johnovi šancu na výhru. Bude to ďaľšia vec na zozname, kvôli ktorej ma bude nenávidieť, ak sa tak stane.
Keďže bol areál totálne pod vodou, aj na dnes sa zrušili tréningy vonku. Smutne som sa prezliekala do niečoho volnejšieho a smerovala do telocvične.
Pevne verím v to, že Quinnová dnes nebude na mňa prísna a nedá mi Rossa. Ďaľšie škrtiace rande s ním mať nechcem. Doteraz ma bolí krk.
Keď som prišla do telocvične, mala som pocit že ľudia ktorí tam boli, sa chystali do boja a nie na súťaž.
"Ide sa natáčať ďaľší diel Hunger Games? Alebo sú len premotivovaní," pobavene som sa opýtala Collinsovej, ktorá stála opretá o stenu pri dverách. Tiež mala sabotovať svoj tím.
"Netuším, no Hunter nám nakázal, aby sme počkali naňho."
"Prečo?"
"Vraj Quinnová išla riešiť niečo do vedľajšieho mesta takže nebude prítomná niekoľko dní. Asi išla pre nových trestancov," mykla ramenom a zadívala sa na mňa. "Takže nás ma na starosti Hunter," zamrmlala a opäť sa zadívala pred seba.
Pozrela som sa na skupinku chlapov, ktorí medzi sebou nacvičovali ako odbiť protivníkov úder. John sa snažil čo najviac uhýbať, čo sa mu aj darilo. Bol rýchly. Bol svižný. Proti nemu bojovať, alebo sa ocitnúť v situácií, kedy by som sa musela brániť, by som nechcela.
"Aj si zistila kto všetko je v tvojom tíme?" Opýtala som sa jej potichšie a ona prikývla.
"Majú to nalepené na ramene," zamrmlala a ukázala na Natashu. Na jej ramene sa s pýchou nosila nálepka červenej farby.
Ross mal fialovú. To mi trochu odľahlo. Čo mi ale najviac udrelo do očí bol Fox. Mal čiernu nálepku a nezdalo sa, že by bol z toho moc nadšený. Určite si chcel svoju dominantnosť vybiť na Johnovi a ukázať mu, že je o niečo lepší.
"Do riti," hlesla som a privrela oči. "Schytala som asi tých najhorších."
"To zvládneš. Si predsa rýchla," povzbudila ma Collinsová a pobúchala ma po ramene.
"Ahojte," natešene nás pozdravila Prue a postavila sa vedľa nás. "Na čo čakáme?"
"Na Huntera," povedali sme naraz s Collinsonovou a nespúšťali oči z ľudí pred nami. Mrzelo ma, že som nemohla Prue prezradiť viac o tom celom.

"Dámy," ozvalo sa vo dverách. Hunter mal na sebe obtiahnuté tielko a dlhé sive tepláky, ktoré mu celkom dosť obťahovali určité partie tela. "Ste pripravené?"
No Hunter, neviem čo máš na mysli, no keď vidím tie tepláky tak som pripravená na všetko.
"Na čo?" Nechápavo sa opýtala Prue a Hunter sa zasmial. Mávnutím ruky privolal ďalšie baby ktoré mal taktiež na starosti.
"Dnes budeme pokračovať v sebaobrane. Potrebujete si natrénovať, ako využiť vlastnú váhu tela na to, aby ste premohli útočníka. Crayová, ty prvá," vyzval ju a postavil sa na podušku. "Chcem od vás, aby ste sa nohami pevne zapreli do zeme a napli svaly. Jedine tak budete mať istotu, že keď po vás vyštartuje, budete mať aspoň minimalu šancu na to udržať sa na nohách."

"Minimálnu?" Crayová sa zamračila a potom nadvihla prekvapene obočie.
"Áno, stále lepšie ako žiadnu. Veľký problém a hlavne nevýhoda pre vás je, že nikdy neviete, kedy a ako útočník zasiahne. Preto treba byť stále v pozore," povedal a hneď na to sa napriahol a drgol do Crayovej, ktorá bez váhania padla na riť. Hunter sa zasmial a pomohol jej vstať.
"Toto bolo extrémne špinavé," sykla po ňom a postavila sa späť vedľa nás. Bloomová išla ako druhá.
"Ako som povedal. Správny postoj je dôležitý. Mierne pokrč kolená a nohy od seba na jeden krok," povedal Hunter a pomáhal jej nájsť správny postoj. "Ruky stále pri tele, nech ti nelietajú ako na koncerte Taylor Swift," capol jej po rukách a pripevnil jej ich k telu. Pri tej poznámke som sa neudržala a z úst mi unikol tichý smiech, rovnako aj ostatným.
"Nebojte sa toho, ak vás útočník zaskočí. Zaskočte aj vy jeho a konajte," povedal Hunter a pozrel sa na Bloomovú, ktorá nečakala a päsťou mu vrazila do ramena. Hunter sa začal smiať, schytil jej ruku a švihol ju k zemi.
"Nečakám, že ma porazíte, no musíte sa naučiť brániť," vysvetloval Hunter s rukami v bok.
"Ja ti dám," sykla Bloomová a chcela ho schmatnúť za členky. Hunter neváhal, odskočil a schytil za členky on ju. Za nohy ju vytiahol hore do vzduchu ako keby z nej chcel vytriasť všetky drobné. Neubránila som sa a tentokrát som vybuchla do smiechu, rovnako ako celá telocvičňa.
"Stevensová, poď, nech ťa smiech prejde," vyzval ma Hunter, čo mi hneď zmylo úsmev z tváre.
Postavila som sa pred neho a zaujala postoj, ktorý vysvetloval babám predo mnou.
"Pamätajte na posledné tri pravidlá. Prvé, útočník nikdy nebojuje férovo, takže nebojujte férovo ani vy. Niekedy ten neférový boj môže zahŕňať škrabance, fackanie, hrýzenie, škrtenie.. niektorí by to prirovnali k sexuálnym hrátkam v posteli," pobavene povedal a rukou sa nahol ku mne a chcel ma chmatnúť, ale rýchlo som sa uhla. Bolo to len tak-tak, pretože končekmi prstov sa mi obtrel o ruku.
"Druhé pravidlo, verte si. Je dokázané, že ženský amok podporuje adrenalín v krvi 3x viac ako u mužov. Tretie a posledné pravidlo, alebo skôr rada.. nebojte sa úteku. Útek nie je zbabelstvo. Niekedy vám to môže zachrániť život," povedal a ja som ucítila ako ma jeho mohutná ruka schytila za predlaktie a trhla ma k sebe. Zvrtol ma a ja som sa chrbtom buchla o jeho hruď. Ruku mal pevne na mojom krku a nezdalo sa, že by ma chcel pustiť. Neváhala som a ihneď švihla lakťom za seba a podarilo sa mi trafiť ho do rebier. Keď som pocítila ako sa trochu odo mňa odtiahol, hlavou som švihla za seba a trafila ho do brady. Hunter so mnou švihol k zemi, pri čom som si narazila polku zadku. Keď bol dostatočne blízko, z plnej sily som mu kopla do nôh a on padol k zemi. Využila som moment prekvapenia a vysadla naňho. Kolenami som mu prikliesnila ruky k zemi a rukami sa zaprela za jeho hlavou. Celá zadýchaná som nevedela spustiť oči z jeho prekvapeného výrazu.
"Keby ma na sebe uterák, už ste dávno mŕtvy, plukovník!" Niekto zakričal zozadu. Keď som sa obzrela za seba aby som zistila kto to bol, Hunter toho využil a prehupol sa na mňa. Ruky mi priklincoval svojimi o zem a koleno zakotvil medzi mojimi nohami. Celou váhou sa na mňa zaprel, to som už nevedela, ako sa z toho mám vymotať. Snažila som sa ho kopnúť, zhodiť ale nič nefungovalo. Bol ako skala. S jeho nohou medzi mojimi stehnami som sa moc ani nemohla hýbať, pretože by to vyzeralo veľmi divne. Aj by som sa cítila divne, pretože moja slabina bola len milimeter od jeho kolena. Cítila som, ako sa mi do líc hrnie červeň. Nedokázala som tomu zabrániť.
Chválabohu, že to je u mňa klasická reakcia na fyzickú aktivitu. Ihneď celá očerveniem, a rajčina vyzerá oproti mne ako vyblednutý kus ničoho.
V momente, kedy ma hodil na zem som začula obecenstvo ako naraz povedali "au".
Veru. Bolo to au.
"Som prekvapený, Stevensová," usmial sa Hunter a stisk na rukách povolil.
"Ja som sklamaná," zamrmlala som a postavila sa s jeho pomocou. Snažila som sa nabrať dych a zahnať nekalé myšlienky, ktoré sa mi snažili zatemniť myseľ.
"To doladíš časom, chce to len viacej tréningu," povzbudivo povedal a jemne do mňa drgol. Ruky som si založila v bok a snažila sa nadýchnuť.
"Na to nemám čas," zamrmlala som znova a pozrela sa na Johna, ktorý ma dávno sledoval so zatajeným dychom. Potom som sa pozrela na Huntera ktorý bol pri ostatných babách a otočený chrbtom. Chvíľu som váhala, či mám niečo spraviť, alebo sa proste stiahnúť do kúta.
Znova som sa pozrela za seba a videla ako sa na mňa všetci pozerajú. Doširoka som sa usmiala a v tom všetci spozorneli a krútili hlavou, že nech myslím na čokoľvek, nie je to dobrý nápad.
Otočila som sa naspäť k Hunterovi, ktorý venoval svoju pozornosť ostatným. Zhlboka som sa nadýchla, rozbehla sa a vyskočila na jeho chrbát. Rukami som sa pevne obmotala okolo jeho krku a celú váhu tela preniesla k zemi, čím som nás oboch zvalila na bok. Pevne som ovila nohy okolo Huntera a pákou mu zahákla krk.
"Stevensová ty si blázon!" Kričal niekto a ja som počula len to, ako sa Hunter smial. Po chvíli som ucítila jemné klepkanie po paži, čo značilo že sa vzdáva.
Keď som ho pustila, prevalil sa na stranu a zhlboka dýchal. Ja tak isto.
"Teraz som spokojná," odfúkla som a pozrela sa na Huntera, ktorý mal stále úsmev na tvári. "Ospravedlňujem sa, plukovník. Musela som využiť priležitosť."
"To bola perfektná ukážka, Stevensová. Som na vás hrdý, len tak ďalej."
"Ďakujem pane," usmiala som sa a postavila sa zo zeme. Bolela ma celá riť a cítila som ako keby mám svalovku.
"Myslím, že niektorí sú aj radi že nie si súťažiaca," šepol mi Hunter tesne pri tvári. Jeho vôňa mi udrela do nosa, bol ako mäta s citrónom.
Neubránila som sa úškrnu.
"Prečo myslíte?"
"Lebo by vedeli že nemajú na teba. Si šikovná a si rýchla, využi toho."
"Áno, pane," povedala som rázne a kývla hlavou.
Huntera zjavne naozaj potešili moje hrátky v posteli.
Zvyšný čas v telocvični som presedela na lavičke, pretože ma naozaj bolel zadok. Hunter dal ostatným babám dosť zabrať, hlavne Bloomovej. Na ňu ako keby si zasadol. Teda on si na ňu doslova aj zasadol, ale dievča to nejako predýchalo.
••
Po večeri sa všetci zakuklili, no ja som stále mala nejako veľa energie. Rozhodla som sa ísť trochu na čerstvý vzduch. Vonku bola zima, vlhko a všade bolo blato. Ak bude zajtra rozstrel v takýchto podmienkach, všetci sa tam budeme zabárať do blata a bude to ťažšie než som si myslela.
Prišla som na osvetlenú plochu kúsok od budovy a trošku sa ponaťahovala.
Mala som ešte dve hodiny, pokým nevypnú všade svetlá. Pomalým tempom som si začala robiť okruhy. Odkedy som v tábore, zistila som že beh mi dosť pomáha odbúrať stres, a aspoň na chvíľu ma to vytrhne zo všetkých tých pochmúrnych myšlienok.
Momentálne jediná vec, na ktorú som myslela a snažila som sa naučiť ju kontrolovať, bolo moje dýchanie. Postupom času som si začala zvykať na fyzickú aktivitu a moja kondička sa výrazne začala zlepšovať. Nebolo to síce hodné športovca, ale bolo to postačujúce.
"Vidím že dnešný tréning ti nestačil!" Niekto po mne skríkol. To naozaj nemôžem mať chvíľu pre seba ? Aspoň jeden deň?
"To veru nie," odpovedala som a vydala sa smerom k postave. Nevidela som mu do tváre, pretože ma oslepovalo svetlo namierené na trať.
"Plukovník, vás by som tu teda naozaj nečakala," posmešne som hlesla a odpila si z vody.
"Baví ma sledovať ťa, Stevensová," usmial sa a ruky založil za chrbát.
"Baví vás sledovať ma? Asi nechcem vedieť dôvod prečo," zasmiala som sa a pokrútila hlavou. "Sledovať ma zvykli len psychopati, ste jeden z nich?"
"Ja? A psychopat?" Zasmial sa a prikývol. "Čistokrvný."
"Aj som si myslela, máte na to črty," povedala som a rukou zakružila pred jeho mohutným telom. "Vysekané sánky aj telo.. viete.. predátor."
"Och, takže vysekané," pobavene povedal a posadil sa vedľa mňa na lavičku. "Že predátor," zasmial sa.
"Hlavne pozor aby vám tie slová neudreli moc do hlavy, inak skončíte ako Williams," zasmiala som sa a potom sa sekla, pretože som zabudla že sa nerozprávam zatiaľ ešte s tak dôveryhodným človekom.
"Asi nechápem teraz," zmätene sa pozrel a ja som si zahryzla do jazyka.
"To nič, asi už meliem blbosti od únavy," nervózne som sa zasmiala a pohľad odvrátila do strany.
"Možno časom sa mi podarí ti ten jazyk rozmotať, Stevensová. Mám pocit, že ty by si mi vedela povedať to, čo potrebujem počuť," povzdychol si Hunter a zabodol do mňa svoje prenikavé oči.
"Asi nechápem, na čo narážate, pane. Ja som tu až moc krátky čas na to, aby som vám pomohla," priznala som a on sa krátko zasmial.
"To si myslíš ty, no ja som si všimol niečo úplne iné," povedal a pozrel sa za seba.
Niekto sa ocitol kúsok od lavičky a svoju prítomnosť ohlásil kašlom.
"Och, Sanderson! Konečne," usmial sa Hunter a behom stotiny bol na nohách. Snažila som sa nepozerať sa naňho, no bolo to márne. Neodolala som. Bol taký dokonalý, až to bolelo. Ale to, ako ho to tu dokázalo za tak krátku dobu zmeniť, ma bolelo ešte viac.
"Stevensová, poznáš sa tuto s Johnom? Je to tiež.. ako si to nazvala? Vysekaný psychopat," pobavene povedal Hunter a John sa zamračil. "Predátor."
"Ty si ma nazvala psychopatom?"
"Čo?" vyhŕklo zo mňa a nahnevane som zazrela po Hunterovi. "Netrepte somariny inak vám dám do držky!"
"Nerozprávaj sa teraz s ním, ja som sa ťa niečo pýtal Corry!" Okríkol ma John až som sa mykla.
"Ty si debil a nie psychopat. Nepovedala som to na teba ale naňho, to už ale patrí k inej debate, do ktorej ťa úplné hovno!" Zvreskla som naspäť a John sa vyrovnal.
"Vidím že naozaj nevydržíš ani jeden deň bez nejakej pozornosti," posmešne povedal a založil ruky za chrbát. Tie slová sa ma dotkli. Naozaj som čakala, že on jediný bude chápať to, že proste sa mi takéto situácie lepia na päty bez môjho vedomia. Nestála som o pozornosť, aspoň nie o inú ako o tú jeho. Ale to sa tiež pomaly vytrácalo.
"To si naozaj o mne myslíš?" Sklamane som zvraštila obočie a vykročila vpred, pri čom som ho musela drgnúť aby mi uhol z cesty.
"Počkaj," ohlásil ma ale úplne som ho odignorovala a smerovala k budove.
"Stevensová vráť sa!"
"Strč sa Sanderson!" Skríkla som naspäť a začula šuchot za sebou. Otočila som sa a uvidela ako John uteká za mnou a nezastavuje. Odhodila som fľašu a začala utekať aj ja. Bežala som krížom cez areál po mokrej tráve, ktorá sa mi stala osudnou a šmykla sa. Hneď ako som zletela na zem som ucítila štipľavú bolesť na kolene.
"Kurva," sykla som a hneď sa pozviechala na nohy, no v tom sa na mňa John hodil a oboch nás zložil k zemi. Vynoril sa z tmy ako prízrak.
Pri tej sile sme sa obaja začali kotúľať dole kopcom až k jazeru, v ktorom sme obaja skončili. Studená voda ma prekvapila, čo spôsobilo že sa mi z hrdla vydral menší krik.
"Ty somár sprostý!" Skríkla som po ňom a vyšplechla naňho vodu. "Si spokojný?!"
"Nevrieskaj!" Skríkol naspäť a tiež ma ošpliechal.
Obaja sme boli po pás ponorený vo vode a zabíjali sa pohľadom. "Už si pokojná? Alebo ťa mám znovu schladiť."
"Pokojná budem, ak sa nebudem musieť pozerať na tú tvoju škaredú tvár," sykla som a prehodila si mokré vlasy dozadu. Boli celé od bahna. Fuj!
"Čo to do teba vošlo?! Si jak malé decko! Chcel som sa len porozprávať!" Vyštekol a ja som sa z chuti začala smiať.
"Zrazu!" Vybuchla som do ešte väčšieho smiechu a pokrútila hlavou. "Aj ja som sa chcela len porozprávať, John. A ako si sa zachoval? Hm?"
"Nechápeš tomu, Corry," vzdychol a priblížil sa ku mne. "To čo mi napísal Tristan ma hnevalo. Nevedel som myslieť na nič iné, ako len na tvoj úsmev, ktorý si pri ňom mala. Pri mne si sa nikdy tak neusmievala, to ma nahnevalo ešte viac," priznal a ja som si uvedomila, že stojí len malý kúsok odo mňa.
"Myslíš, že na tom ešte záleží?" Pobavene som sa ho opýtala a pokrútila hlavou. "Ja už neviem čo si mám o tebe myslieť, John. V jeden večer si u mňa v izbe, hovoríš ako ma miluješ, ako ma chceš chrániť, chcel si ma pobozkať! Kurva, John! Potom ma odháňaš? Čo vlastne chceš odo mňa?" Skríkla som po ňom a snažila sa ovládať, aby som sa nerozplakala.
"To všetko stále platí, Corry," šepol a vystrel ku mne ruku, ktorou ma chcel chytiť. Pod nátlakom hnevu som sa odtiahla a pokrútila hlavou.
"Po tom, čo sa stalo s Williamsom, som ťa potrebovala. Stále ťa potrebujem. Stále by som si ťa vybrala aj keby hovná z oblohy padali, no teraz," zavrčala som a zaťala zuby. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa nabrať odvahu vysloviť tie slová. John mal stále vystretú ruku a čakal, že sa jej chytím.
"Corry," šepol a ja som sa takmer zlomila kvôli jeho hlasu. To, ako dokázal vysloviť moje meno, vo mne vytváralo emočné tornádo.
"Prosím, daj mi pokoj," šepla som a John zložil ruku k telu. "Odohnal si ma, tak sa podľa toho aj správaj."
John sa zhlboka nadýchol a zaťal zuby. Jeho sánka bola čoraz ostrejšia a pohľad mal ako zabiják.
Psychopat.
Opatrne som ho obišla a keď som sa vytackala z vody, všimla som si krvavý fľak na kolene.
"Mala by si ísť na ošetrovňu," povedal John a ja som po ňom vražedne zazrela.
"To všetko kvôli tebe!" Sykla som a prudko vykročila vpred. Koleno sa mi v tom podlomilo a ja som dopadla na zem. Vyzerala som ako opitá.
"Počkaj, pomôžem ti," povedal jemne a schytil ma bez varovania na ruky.
"Môžeš ma pustiť, chodiť viem," zamrmlala som a snažila sa vymaniť z jeho náručia ale on sa pevnejšie zaprel a nepustil.
"Nevyzeralo to tak," pobavene povedal a potom sa pozrel na mňa. "Prečo si začala utekať?" povzdychol si John.
"Prečo si ma začal naháňať?" Opýtala som sa naspäť a on sa zaškeril.
"Dobre, máš bod."
John nás opatrne niesol od jazera cez polku areálu, pokým sme sa nedostali k hlavnému vchodu. Opatrne ma položil na nohy a jednou rukou ma stále pridržiaval.
"Prepáč za to koleno."
"Naozaj je ti jediná vec ktorá ti napadla, keď sa za ňu ospravedlňuješ?" Prekvapene som sa zamračila a krátko sa zasmiala. "Po tej dobe čo si sa so mnou nerozprával a odháňal ma od seba preč, sa mi ospravedlníš len za hlúpe koleno?!" Zvreskla som a sotila doňho. John sa jemne zasmial keď to s ním ani nepohlo. Nahnevane som sa otočila a začala sa tackať ku dverám.
"Corry, počkaj prosím. Naozaj sa chcem s tebou len porozprávať," naliehal John a zastavil ma svojím telom.
"Aj ja som sa chcela vtedy len porozprávať," šepla som a spomenula si na Williamsa a na to celé čo sa stalo. Slzy sa mi drali cez oči ale nepustila som ich. "Zabudni na to a to, čo som povedala pred tým platí.. drž sa odo mňa ďalej, Sanderson, nechcem ťa teraz vidieť inak ti vylepím facku," zavrčala som a obišla ho. S bolavým kolenom som odkrívala až k budove, pred ktorou stál Hunter s rukami založenými za sebou.
"Stevensová! Ako dopadol pokec?" Pobavene sa opýtal a potom sa pozrel na moje koleno. Jeho oči sa dokorán otvorili a hneď bol v pozore. "Cornelia, si v poriadku?"

"Neviem o čo ste sa tu snažili, no už to nikdy, opakujem, nikdy nerobte!" Zavrčala som a oprela sa rukou o stenu budovy. Druhou som si chytila bolavé koleno a predýchavala pulzujúcu bolesť. Hunter mlčal a díval sa niekam do diaľky. Bez ďaľšieho slova som sa odtackala na ošetrovňu, kde mi sestrička vyčistila ranu, natrela nejakou masťou a previazala. Dala mi aj nejaké lieky na bolesť aby som zaspala. No jediné na čo som dokázala myslieť bolo, ako to zajtra odbehnem v rozstrele.