Sexy Marine (Sk)

•26•

Chladný vietor mi rozfúkal vlasy do všetkých strán.
„Stoj!" skríkol známy mužský hlas. Ale to ma isteže nezastavilo, práve opak. Ešte väčšmi som sa rozbehla, nevedno kam. Môj dych bol čoraz viac rýchlejší a chladný vzduch mi trhal hrdlo na malé kúsky. Srdce, pripravené na únik z môjho hrdla, v istom čase vynechalo pár potrebných úderovk prežitiu.
„Kurva! Corry!" skríkol znova a ja som sa otočila za seba, aby som uvidela, ako ďaleko sú odo mňa. Lúče
svetiel z bateriek smerovali rovno na mňa, priam ma až oslepili. Nie sú ďaleko.
„Kurva!!" skríkla som, keď sa mi šmykla noha a ja som dopadla tvárou na zem. Neuveriteľne ma bolela hlava.
„Vravel som ti," priblížil sa ku mne zadýchaný hlas, „aby si stála!" skríkol a ja som pocítila tvrdú ranu na mojom líci. S odletom hlavy mi z hrdla unikol bolestný ston. Z očí sa mi vydrali horké slzy, tečúce po lícach.
„Nechajte ma!" skríkla som po nich.
„Drž hubu!" skríkol druhý mužský hlas.
"Nie! Prosím! Dosť!" Plakala som tak silno, až mi trhalo hrdlo.

Cítila som palčivú bolesť v hrdle, z kriku, ktorý zo mňa unikal. Nedokázala som prestať. Stále som na tele cítila tie studené dotyky, facky a pulzujúcu bolesť v celom tele.
"Corry, hej! Preber sa!!" Niekto mi pevne držal ruky a ohlasoval ma.
Pomaly som otvárala oči a rozhliadla sa okolo seba. Hruď sa mi dvíhala tak prudko, ako keby som práve odbehla maratón. Na tvári som cítila niečo mokré a štipľavé.
Slzy.
Skrivilo mi ústa a z hrdla sa mi vydral ťažký vzlyk.
Bola som v poriadku. Bola som v kukle. Ďaleko od toho, čo mi už nemôže nikdy ublížiť.

John si povzdychol a pritisol si ma k sebe. Sedela som v jeho lone ako dieťa a on sa so mnou jemne húpal.
"Už si v poriadku, som tu," šepol mi a ja som sa snažila vďaka jeho slovám prestať plakať. "Všetci sme tu s tebou," povedal John a ja som pocítila na sebe ďalší dotyk. Prue. Chytila ma za ruku a pevne ju stisla.
Celá kukla bole hore. Svetlo z menšej lampy ma oslepovalo, keďže bolo celkom blízko mojej tváre.
Zhlboka som sa nadýchla a Prue mi podala pohár s vodou.
"Zase ten sen?" Opýtala sa ma a ja som opatrne prikývla. Celá som sa triasla od strachu, prečo sa mi to opäť vrátilo.
"Myslela som si, že to prestalo," priznala som a smrkla. Srdce sa konečne ako tak upokojilo a svaly povolili. Chcela som sa trochu odtiahnúť, ale John ma nepustil. Neustále ma pevne držal a tisol si ma k sebe.
Zodvihla som hlavu a pozrela sa mi do tváre. V očiach mal zmätok a strach, zmiešaný s hnevom.
Pohľad mi skĺzol na jeho krk, hruď a ruky.
"John," hlesla som a všimla si krvavé škrabance. Čerstvé.
"Shh, kvietok, som v poriadku," povedal potichšie a vtisol mi bozk do vlasov.
"Prepáč, nechcela som ti ublížiť," vzlykla som a objala ho okolo krku. "Moc ma to mrzí."
"Mal by si si to ísť vyčistiť," pripojila sa Prue a pohľadila ma po chrbte.
"Kvietok," ohlásil ma John a mierne ma odsunul, aby na mňa videl. "Zvládneš ísť so mnou?"
"Hej," povedala som a utrela si slzy. Opatrne som sa vyteperila na nohy a počkala, pokým pôjde John prvý. Potichu som ho nasledovala a snažila sa nevnímať pohľady, ktoré ma odprevádzali.
Keď sme s Johnom vošli do spŕch, otvorila som skrinku na stene a vybrala z nej lekárničku.
"Netráp sa, ja si to vyčistím," povedal John a chcel mi ju zobrať, ale ja som sa uhla a podišla k umývadlu.
Opatrne som naň vysadla a na kolená si položila malú taštičku.
Rozopla som ju a vybrala z nej dezinfekciu a nejaké vatové tampóny.
"Poď sem," vyzvala som ho potichu a on poslúchol. "Môžem?"
"Ty môžeš všetko," šepol mi a rukami sa zaprel o umývadlo. Nahol sa viacej ku mne a ja som mu opatrne začala čistiť ranky.
Videla som, ako ho to štípe, no snažil sa neceknúť.
"Začnem nosiť asi rukavice, alebo kazajku," zamrmlala som a John sa zamračil.
"Čo sa ti snívalo?" Opýtal sa ma a ja som sklonila hlavu.
"Uhm," odkašlala som si a zhlboka sa nadýchla. "O tej noci," povedala som potichšie a on spozornel. "Keď som bola doma, snívalo sa mi o tom pomerne často. No odkedy som tu, toto bolo tretíkrát. Postupne sa to vytráca."
"Mrzí ma to," povedal John a povzdychol si.
"Nechcela som ťa zobudiť.. nikoho z vás."
"Corry.. kričala si tak moc, že som sa bál o tvoj život.. a o svoje uši," pobavene povedal poslednú vetu a pokrútil hlavou. "Nikdy som nepočul nikoho takto silno kričať. Bola si ako v tranze. Nevedeli sme ťa zobudiť. Kričala si, volala si o pomoc. Prosila si ma, aby som sa ťa nedotýkal," hlesol a sklonil hlavu. "Nevedel som, čo mám robiť. Musel som ťa držať, inak by si si ublížila," zatriasol sa mu hlas a potom zodvihol ku mne ruku a mierne mi posunul okraj tričko, čím mi odhalil rameno a kľúčnu kosť. Mala som tam krvavé škrabance, ktoré som nepocítila, až pokým som ich nezbadala.
"Vyzeralo to, ako keby si sa bila so šelmou."
Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa sústrediť na to, aby som mu poriadne vyčistila ranu na hrudi.
"Robila som všetko, len aby ma pustili," hlesla som a zatvorila oči, snažiac sa nemyslieť na to.
"Keby mám ešte jednu príležitosť.. len jednu jedinú.. všetkých by som pozabíjal," zavrčal a stisol pery do tvrdej linky.
Opatrne som k nemu zodvihla ruku a pohladila ho po líci. Nahla som sa k nemu a vtisla mu jemný bozk na kútik úst. Bol letmý, nevinný, skoro ho nebolo cítiť.
"Ja viem, ale to ti nedovolím," šepla som mu do pier a on sa celý napol. Pozrel sa mi do očí a jeho pohľad preskočil na moje pery.
"Prečo?"
"Lebo by som ich zabila ja sama," odpovedala som a on sa zaškeril.
"O tom nepochybujem, no musel by som ťa zastaviť. Však vieš.. sľuby," povzdychol si a ja som sa krátko zasmiala.
"Nemôžeš mi zabrániť zabiť niekoho, kto mi ublížil."
"Nie, Corry. Nemôžem. Musím. Nedovolím, aby si si pokazila budúcnosť ešte viac. Taktiež nedovolím, aby ti niekto znova ublížil."
"Viem," pousmiala som sa a pohladila ho po ramene. "Teraz sa otoč. Vyzerá to tak, že som ťa zadrapla riadne," povzdychla som si a on sa naklonil viacej ku mne.
"Len aby si vedela, neviem ako dlho toto budem zvládať," zamrmlal mi tesne pri perách. "To pokušenie a nutkanie pobozkať ťa, je čoraz väčšie a ja som.. už vyčerpaný."
"John," šepla som a pokrútila hlavou.
"Nemusíš nič hovoriť. Len som chcel, aby si to vedela. Aby si mi potom nenakopala náhodou riť, keď ťa niekde stiahnem do kumbálu."
"Dobre vedieť," usmiala som sa, no na jeho tvári bol stále vážny výraz. Trošku sa odtiahol a konečne sa otočil. Vyčistila som mu menší škrabanček na chrbte a poklepkala ho, aby sa otočil naspäť ku mne.
"Ešte krk a bude to," povedala som mu a on sa nahol viacej ku mne, aby som mala lepší prístup.
Opatrne som mu prechádzala s vatou po krku a vnímala každý detail. Jeho pokožka bola krvavo červená a podráždená.
Určite ho to muselo bolieť.
"Štípe to?" Opýtala som sa ho.
"Ani nie. Vôbec to necítim."
"Klameš," zamrmlala som a trošku pritlačila vatou na ranu, čo spôsobilo, že John sykol.
"Nemusíš byť taká drastická," zamrmlal.
Keď som mu ranu vyčistila, nahla som sa viacej k jeho krku a trošku na ranu fúkla. Potom som mu na ranku vtisla jemný bozk a odtiahla sa. John sa jemne usmieval a pootočil hlavu ku mne.
"Pofúkala som ti bobo," šepla som a ona sa zasmial.
"Hneď sa cítim lepšie."
"Ešte raz sa ti chcem ospravedlniť," povzdychla som a on ma jemne uštipol do líca.
"Netráp sa tým, kvietok. Vravel som ti, že som v poriadku."
"Dobre," povzdychla som a odložila tašku na bok.
••
Raňajky boli až moc tiché, na naše pomery. Nikto sa neodvážil povedať čo i len slovo.
Potichu sme dojedali raňajky a navzájom sa sledovali.
Bolo to divné. Mala som sa im hneď ospravedlniť za to, že som ich zobudila uprostred noci. Kvôli mne sa nevyspali.
John ma chytil nenápadne pod stolom za ruku a jemne mi ju stisol. Vedel, že premýšľam nad tým, čo sa stalo.
"Mala by si to dojesť. Dnes nás čaká dlhý deň," vyzval ma John a ukázal na takmer plný tanier jedla, ktorý som mala pred sebou. "Alebo ťa mám nebodaj nakŕmiť?"
"Nie," usmiala som sa a pokrútila hlavou.
"Sanderson," ohlásil ho nejaký hlas a obaja sme vystrelili pohľadom k Hunterovi.
"Pane," odkašlal si a Hunter si ho pozorne premeral.
"Vidím, že vás opäť napadla šelma," pobavene podotkol a pozrel sa na mňa.
"Bola to nehoda," povzdychla som si a sklonila hlavu.
"Nehoda?"
"Áno, pane," pridal sa John. "Som v poriadku, nič sa nedeje."
"Len aby. Za chvíľu nám začína tréning v bazéne. Dúfam, že sa tešíte," zaškeril sa Hunter a všetci sme prikývli, aj keď sme cítili úplný opak.