Sexy Marine (Sk)

•6•

Ubehol prvý mesiac. Rany a modriny po tele už nebolo takmer ani vidieť, čiže moja práca v kuchyni pomaly ale isto končila. Po večeri sa v kuchyni zastavila Quinnová, aby mi to pripomenula. S úsmevom hodnej harpie, mi naplánovala ďaľší deň plný výcviku a utrpenia. Opäť sa dostanem do režimu kričania, rátania, drepov a šprintu. Budem utekať pred paintballkou a modliť sa, aby ma netrafila do zadku.

"Makáme dámy, makáme!" Skríkol Williams keď išiel okolo nás a ani jednej neunikol pohľad na impozantne nasranú Quinnovú.
"Každá 50 drepov!" Skríkla z ničoho nič Quinnová, čomu sme sa všetky začudovali. Všimla som si, ako sa Prue od zlosti nadýchla a pokrútila hlavou. Quinnová sa usmiala a podišla k nej.
"Niečo sa vám nezdá, Martinezová?"
"Nie, madam!" Skríkla Prue a ďalej pokračovala v drepovaní.
"Naozaj? Pretože sa mi zdá, že ste spochybnila moju metódu výcviku."
"Nie, madam."
"Máte snáď lepší nápad, ako vycvičiť mladých a nových trestancov?" Opýtala sa jej Quinnová a Prue prestala drepovať a vystrela sa. Zhlboka sa nadýchla, vydýchla a ruky si oprela o boky.
"A vieš čo, Quinnová?" Posmešne povedala Prue a ja som podišla k nej.
"Prue, stačí. Pokoj. Madam, ospravdlňte ma, že sa do toho pletiem, no Prue je vyčerpaná a nevie čo so sebou," prehovorila som pokorne a čakala, ako harpia zareaguje.
"Stevensová, ešte raz sa zapletiete do niečoho, čo nie je vaša vec, budete musieť čeliť trestu. A čo sa týka vás, Martinezová.. večer sa hláste v mojej kancelárií. Zjavne máte toho veľa na srdci."
"Áno, madam," povedali sme naraz s Prue a ja som sa vrátila späť na svoje miesto.

Po skončení rannej rozcvičky sme sa išli naraňajkovať a úlohy na dnešný deň boli dávno rozdané. S ďaľšími troma babami sme mali ísť na simuláciu. Nevedela som, čo očakávať, no baby hovorili že to je vážna sranda. Vraj to je to isté čo paintball. Čo majú všetci s tým? Znova budem mať modriny.
Úloha znela jasne. Byť nenápadní a zastreliť protivníka. Boli sme rozdelení na tri družstvá, z čoho jedno bolo mužské, jedno ženské a druhé bolo zmiešané.
V tíme som bola s Crayovou, Martinezovou a s babou, ktorú všetci volali 'osa'. To dievča nikdy neprehovorilo ani slovko, vždy splnila čo jej bolo dané a bola tu z nás asi najdlhšie. Bolo to, ako keby ste na strednej a ona je to jedno tiché žieňa v triede, ktoré si v hlave plánuje atentát. Poprípade to už má naplánované a v batohu má AK-47. Keby niečo. Viem že sa volala Natasha a pôvodom bola z Ruska. Aj tak vyzerala. Jej črty a postoj k tomuto všetkému boli viac než dostačujúce. 

Dokopy nás bolo 12, plocha bola ako bojové pole. Veľký les. Každého postupne v skupinách zaniesli na inú základňu a pohádzali výherné vlajky po rôznych miestach. My sme mali čierne. Muži male modré a zmiešanci mali biele vlajky.
Keď nás vysadili na základni, obliekli sme si vesty, masky, rukavice a prilby. Musela som si rozpustiť vlasy a zapliesť si ich do vrkoču, pretože by mi potom nesedela prilba. Podali nám zbrane, náboje a mapu terénu. Vyznačili nám konkrétne body kde sa nachádzajú základne a vlajky. Boli tri , z toho jednu mal pri sebe vždy jeden z hráčov.
Ak ťa postrelia, musíš ísť späť na základňu s rukami nad hlavou.

"Nemusíš byť nervózna. Vyhráme," povedala mi osa s ruským prízvukom. Doširoka som sa usmiala, čo žiaľ nebolo vidno vďaka maske.
"Keď budeš pri mne, tak nemám dôvod byť nervózna," povzdychla som si a ponaťahovala sa. Dostali sme vysielačky a naladili sa na tú istú stanicu.

"Veľa šťastia, dámy," povedal jeden zo seržantov a nasadol do jeepu. Odišiel skôr, než som sa stihla opýtať, ako dlho to zvyčajne trvá.
"Ako dlho to zvykne trvať?" Opýtala som sa Prue, ktorá sa zasmiala a pokrútila hlavou.
"Minimálne 3-4 hodiny. Najdlhšie to trvalo 3 dni."
"3 dni?!" Vyvalila som oči a nasledovala ostatné ženy.
"Nefňukaj a poď. Musíme nájsť naše vlajky," zasmiala sa Crayová a Natasha len prikývla na súhlas. Vlajku ktorú sme mali my, si schovala Crayová za opasok a strážila ju ako oko v hlave.
"Prečo nemá vlajku osa?" Opýtala som sa do etéru a Prue sa len zachechtala a mávla rukou.
"Všetci očakávajú, že vlajku bude mať ten najlepší z družstva. Takže pôjdu po Natashi. Ale keď ju tam nenájdu, budú milo prekvapení."
"No prepáč," urazene sa zasmiala Crayová.
"Musíte mi to potom celé vysvetliť nech som nabudúce o niečo lepšia."
"Na to prídeš sama časom," povedala Natasha a hlavu zodvihla ku stromom hore. "Musíme nájsť vysoký strom. Veľmi vysoký. Tak uvidíme na bojové pole a pri trocha sťastí uvidíme aj vlajky alebo protivníkov," vysvetlila a všetky sme začali hľadať potencionálny strom.
"Neviem ako vy, ale ja moc výšky nemusím," povzdychla si Prue a ďalej si tisla zbraň k telu.
"Čo keby si nájdeme nejaký úkryt?" Navrhla som.
"Stalkovanie je pre slabochov. My sme vojaci. My budeme bojovať!" Sykla Natasha tvrdo a venovala mi jeden vražedný pohľad.
"Prepáč."