Sexy Marine (Sk)

•15•

Jedna červená, jedna fialová, dve čierne.
Som zvedavá, či sa aj ostatným líškam darí tak dobre ako mne. Bola som so svojím výkonom spokojná. Priam pyšná.
Dokonca som si pre istotu uchmatla aj zbraň. Prevesila som si ju na chrbát a pomalým krokom sa tackala cez les. To koleno mi dávalo dosť zabrať. Nehovorím, že ja tomu kolenu nie, no ono mi musí ešte chvíľu poslúžiť. Ešte pár hodín.
Cez vysielačku som sledovala priebežne situáciu. V hre bolo už len 9 hráčov. Za tie tri hodiny od poslednej krádeže sa toho muselo udiať.
Červený tím zaútočil na domček, v ktorom bol Jackson a bez zbrane padol ako prvý.
Pevne som dúfala v to, že to John prežije a vyhrá to. Ale na druhej strane som bola stále naňho extrémne nahnevaná a nepriala som mu nič, čo by si nezaslúžil.
Fox bol nejakým spôsobom stále nažive. Natasha tak isto. O Rossovi som nemala žiadne informácie. Neviem či ma to malo upokojiť alebo znepokojiť. Že by tak skoro vypadol? To sa mi naňho nepodobalo. Ross mohol byť hocičím, ale idiotom, ktorého by ste vyradili z hry ako prvého, nebol. Bol rýchly, bol silný s mal taktiku. O tom som nepochybovala.
Ostatní ma však nezaujímali. Určite nie mamľasi z červeného tímu. Aj keby ich všetkých okrem osi postrielali, jej by to vyhovovalo. Nemusela by ich za sebou ťahať ako malé kačičky, ktoré utekajú za mamičkou. Len by ju zdržiavali.

Schytila som vysielačku do ruky a preladila frekvenciu. Nikto nepovedal, že nemôžem špehovať aj druhých.
Dlhšie sa nič neozývalo, čo ma trochu znepokojovalo. Frustrovane som odložila vysielačku späť do premočeného vrecka a uchopila zbraň do rúk. Musela som sa mať na pozore.
Najväčšie obavy mi robil asi Ross.
Pri pomyslení na to, že teraz ho nebude mať kto stopnúť keď po mne vyšatartuje, mi prebehol mráz po chrbte.
Ani Fox a ani John by neboli tak násilní, ako on. Natashu by som možno zvládla, ale tá je na stupnici nebezpečenstva hneď za Rossom.

Únava ma zmáhala viac, než som čakala. Nohy ma oziabali keď som sa v premočených topánkach brodila vysokou trávou a telo sa mi striasalo každú chvíľu. Aj napriek tomu, že sme mali na sebe termo oblečenie, mi bola ukrutná zima.
Na chvíľu som sa donútila zastaviť a dopriať nohám trochu oddychu. Vlasy som si zopla gumičkou do strapatého copu a porozhliadla sa okolo seba. Topánky som si trošku povolila a nechala nohu dýchať. Zvalila som sa na trávu a vychutnávala si ticho okolo seba. Premýšľala som nad Johnom a nad tým, že by som sa mu možno mala ospravedlniť a vyskúšať sa s ním porozprávať bez zbytočných drám a scén. Boli sme predsa dospelí, čo znamenalo že by sme mali dokázať vyriešiť nejaký problém spoločne a s chladnou hlavou. Nehovorím, že by to bol pre mňa problém, no zároveň aj je. Pri ňom som sa proste nedokázala ovládať a vybuchla behom sekundy.
Zjavne som si nechcela priznať, že mi na ňom až moc záleží, keď tak prehnane reagujem na každú somarinu.

Až moc nepríjemné ticho sa mi trelo o chrbát.
Cítila som, ako keby sa do mňa zapichuje pár očí. Oči predátora, ktoré sa snažia napadnúť svoju korisť.
Opatrne som sa otočila a snažila sa v tme nájsť dôvod, prečo sa mi obracá žalúdok a vháňa mi pocit nevoľnosti.
Očami som blúdila po okolí a nedýchala. Bolo to na nervy.
Upravila som si topánky, pevnejšie ich utiahla a vyskočila na nohy. Akonáhle som začula prasknúť konár, zvrtla som sa a v tom niečo tvrdé do mňa narazilo a zhodilo ma na zem.
Pri tej rýchlosti a sile som dopadla na chrbát a vyrazila si dych. V hlave som si opakovala, že sa musím vzchopiť a nadýchnuť sa. V hlave mi začalo jemne bubnovať a po chrbte sa mi roztiahla palčivá bolesť.
Kde mám zbraň? Doriti!
Horko ťažko som sa zaprela rukami do zeme a postavila sa, no skončila som na štyroch.
To bola teda rana.

"Tak toto sme tu ešte nemali," zasmial sa dotyčný a ja som hneď vedela že je to Ross. "Tak poď, maličká, ukáž sa."
Doriti.
Čakala som, že to bude Fox, pretože len on sa dokázal pohybovať tak potichu.
Keď som začula tie slová, nevedela som čo spraviť. Nemohla som po ňom vyštartovať, pretože by som nemala šancu. Trhavo som nabrala vzduch do pľúc a postavila sa na nohy, držiac si bok. Druhú ruku som mala pevne pri tele a čakala čo spraví.
"Nebodaj sa bojíš," posmešne povedal a zahnal sa rovnako ako aj Hunter. Chcel ma schmatnúť, no to sa mu nepodarilo. Rýchlo som odskočila a kopla ho do nohy, ktorá sa mu mu podlomila a dopadol na jedno koleno. Ross ma schmatol za mikinu a strhol k zemi. Pri páde som si znova narazila bok aj chrbát a od bolesti mi vyhŕkli slzy. Obaja sme sa naraz postavili zo zeme a zaujali rovnaký postoj ako pred tým.
Keď sa rukou zahnal aby ma udrel, rýchlo som sa zohla a on v tom vykopol a trafil ma do rebra. Pri páde som sa zachytila rukami a snažila sa nevnímať pulzujúcu bolesť.
Ross neotálal a schytil ma za predlaktie. Vytiahol ma na nohy a stisk zosilnel.
"Skúsime to ešte raz, čo ty na to," zavrčal a ja som sa mu vytrhla zo zovretia. Keď na mňa Ross opäť zaútočil, snažila som sa odolávať ale jeho údery boli moc silné a agresívne. Dopadla som na zem a rukami sa zaborila do blata. Zhlboka som dýchala a ucítila náhlu bolesť, ktorá sa rozrástla do celého tela. Ross mi z celej sily kopol do brucha a mňa odhodilo o kúsok ďalej. Dopadla som na chrbát a zvíjala sa v bolesti, čo mi nepomáhalo rozmýšľať ako sa z tohto celého dostať v poriadku. Slzy sa mi drali z očí von a okrem bolesti, ktorá mi drala celé telo, ma pochytila panika. Nedokázala som to.