Sexy Marine (Sk)

•27•

"Fajn ľudia!" Tleskol rukami Hunter a upútal našu pozornosť. "Toto je skôr silové cvičenie. Váš partner sa nakloní dozadu a vy ho budete istiť."
"Za popruh?" Opýtala som sa a on pokrútil hlavou.
"Špičky nôh si zaprete o seba," povedal Hunter a podišiel k nám. Jemne nám nohou poposúval naše nohy a obom nám zodvihol ruky. "Sanderson ťa bude držať za jednu ruku a ty sa budeš nakláňať dozadu."
"Och, jasné," povedala som a vystrela pravú ruku. John ma chytil tiež s pravou rukou a poriadne mi ju stisol.
Zaprela som sa do jeho špičiek a pomaly sa začala zakláňať dozadu. Obom sa nam napli ruky a pomaly som klesala.
"Výborne, nepusti ju," povedal Hunter a pozrel sa na ostatných. Tí ihneď zareagovali a spravili to isté čo my.
"Teraz ju opatrne pritiahni k sebe," nakázal Hunter. Johnova ruka sa napla o niečo viac a začal si ma k sebe priťahovať. "Teraz sa vymeňte," povedal Hunter a ja som sa zasmiala.
"Neudržím ho."
"Nemôžeš ho pustiť," hlesol Hunter a založil si ruky v bok. Zamyslene som sa pozerala na Johna a pohľad mi skĺzol na jeho pás. Dĺžka popruhu sa dala upravovať.
"Čo keby skrátime dĺžku? Mali by sme stabilitu navyše," navrhla som a Hunter pokrútil hlavou.
"Popruh sa dá len skrátiť. Ak by si ho chcela predĺžiť, potrebovala by si kľúčik. Máš kľúčik?"
"Nie," vydýchla som a Hunter sa zaškeril.
"Tak nevymýšľaj. Nie všetko sa dá obalamutiť," pokarhal ma a naznačil, aby sme začali.
Pevne som chytila Johna oboma rukami a zaprela sa nohami pevne do zeme.
Bolo mi jasné, že John sa moc nezohne, keďže by musel pokrčiť kolená a to by bolo k ničomu.
John sa pomaly začal zakláňať a ja som cítila, ako ma jeho váha ťahá k nemu.
"Snaž sa, nemôže spadnúť," nakázal mi Hunter a vedľa nás sa ozval buchot.
Hneď na to som pocítila, ako sa nakláňam dopredu a padám na Johna. Obaja sme s buchotom dopadli na zem a ja som skončila rozkotená na Johnovi.
"Prepáč," zasmiala som sa.
"Na tom ešte zapracujeme," zamrmlal pobavene John a ja som prikývla. Hunter sklamane krútil hlavou a pozeral sa na nás.
"Tvoj partner teraz padol z útesu a jediné, čo povieš je prepáč?"
"Pane," odkašlala som si a pozviechala sa zo zeme. "Nabudúce to bude lepšie."
"To dúfam," zamrmlal nespokojne a podišiel k druhej dvojici. Fox tiež dopadol na zem a Prue skončila na ňom.
"Nevadí mi umrieť v takejto polohe," povedal Fox a Prue ho capla po hlave.
"Martinezová! Správaj sa!" Okríkol ju Hunter.
S povzdychom som sa pozrela na Johna a založila si ruky na bok.
"Zapracujeme na tom. Potrebuješ trošku nabrať..svaly," pobavene povedal John a prstom mi pichol do ruky.
"Alebo ty by si mal schudnúť."
"Nehovor," zasmial sa a podišiel ku mne. "Pozri sa na Nolana."
Oči mi zablúdili k Zackovi a Bloomovej. Oni sa držali perfektne.
"Nolan je o dosť vyšší a väčší odo mňa. Bloomová je rovnaká ako ty," pobavene povedal John a nadvihol obočie. "Tak sa neopováž vyhovárať."
"Rozkaz," zasmiala som sa a pokrútila hlavou.
Keď Hunter prechádzal okolo nás, narovnala som sa a upútala jeho pozornosť.
"Plukovník," ohlásila som ho a on zastavil. "Chcela by som sa opýtať, či by som zajtra mohla využiť svoju výhru a zavolať si."
"Samozrejme, Stevensová. Po večeri ťa budem očakávať," pousmial sa a potom sa pozrel na Johna. "Teda.. vás."
"Ďakujem, plukovník."
••
Po večeri sme sa s Johnom zastavili ešte v knižnici, pretože som si chcela vymeniť knihy. Tá, ktorú som čítala nebola moc zaujímavá a nebavila ma.
John si taktiež chcel vybrať niečo druhé, pretože knihu o tých jeho.. myšlienkách, už prečítal celú.
"Chcela by si nejaký román?" Opýtal sa ma a ja som pokrútila hlavou.
"Skôr by som chcela niečo, čo mi viacej povie o výhodach a nevýhodách tohto tábora."
"Naozaj chceš čítať právny poriadok?"
"No a?"
"Ty si divná," pobavene pokrútil hlavou a začal si prezerať nejaké knihy.
"Vidíš? Aj tak ma máš rád," zaškerila som sa a on sa zamračene pozrel.
"Zase začínaš?"
"Ja som ešte ani nezačala," zasmiala som sa potichšie a trošku ho potiahla, aby ma nasledoval.
"Ty si koleduješ o výprask, Cornelia," zamrmlal a potiahol ma naspäť. Trošku som sa zatackala a otočila sa k nemu celým telom.
"Naozaj sa chceš teraz doťahovať?"
"Doťahujeme sa celý čas, odkedy sme sem prišli," zasmial sa a založil si ruky na prsiach. "Netvár sa teraz, ako keby ti to vadilo."
"Ale mne to vadí."
"Nevyzerá to tak. Podľa mňa si to užívaš," prižmúril oči a na tvári sa mu objavil zákerný úsmev.
"Možno," zaškerila som sa a pustila z rúk knihu, ktorá padla k jeho nohám. "Hups," šepla som a bez toho, aby som prerušila očný kontakt, som pomaly klesala na kolená.
Jeho dych oťažel a ruky povolili. Pomaly ich skláňal k svojmu telu a neustále sa na mňa pozeral. Jednou rukou som sa zaprela o jeho stehno a druhou som uchopila knihu.
Keď som sa pomaly vyrovnávala, končekmi prstov som mu kĺzala po stehne vyššie a stále sa mu pri tom pozerala do očí.
"To tie deravé ruky," zašepkala som a knihu odložila do police. Na krku mu navrela žila a sánku mal pevne zaťatú.
Hruď sa mu dvíhala ťažko a pomaly. Zamračene som k nemu pristúpila a rukou mu pohladila rameno.
"Si v poria-"
Chcela som sa opýtať, no jeho ruka ma prerušila, keď ma schmatol za krk a pritlačil ma k stene. Zhlboka som sa nadýchla a reflexne mu chytila oboma rukami tú jeho, ktorou ma držal.
"Počúvaj ma," sykol mi tesne pri tvári a stisk nepolavil. "Ešte chvíľu ma provokuj a bude zle."
"Nepreháňaš to trochu?" Zaškerila som sa a on sa zhlboka nadýchol.
"Myslím to vážne," zavrčal a trošku uvolnil ruku. Pevne som mu ju uchopila a začala ju posúvať nižšie. Pomalým ťahom som mu dovolila, aby cítil každý centimeter môjho hrudníka cez tričko. Páčilo sa mi, ako sa na mňa díval. Ako sa ma dotýkal aj cez oblečenie.
"Páči sa ti to?" Opýtala som sa šepky a ruku mu premiestnila vyššie k mojej tvári. Nasmerovala som mu prsty na môj krk, ktorý jemne pohľadil a presunul sa ešte vyššie. Perami som sa mu obtrela o palec a z jeho hrdla vyšiel tichý ston.
"Ani si nedokážeš predstaviť," šepol a priblížil sa ku mne o niečo bližšie. Vymanil si ruku z môjho zovretia a pevne ma uchopil za zadok. Trošku mnou myklo, pretože som to nečakala.
Jedným ťahom som bola hore a John ma donútil obmotať si nohy okolo jeho pása.
Zhlboka som sa nadýchla a ocitla sa zoči voči Johnovej tvári. Konečne sme boli výškovo narovnako.
"Teraz už nie si taká odvážna, čo?" Zavrčal a zohol sa k môjmu krku, na ktorom som pocítila jeho horúci dych.
Srdce mi začalo búšiť ako o život, no nedokázala som to nijako zastaviť.
Zúfalo som túžila, aby ma pobozkal. Aby som konečne cítila na krku jeho horúce plné pery.
Strácala som zdravý rozum.
John vydýchol a rukami mi pevne stisol zadok. Viacej ma zatlačil do steny a jemne mi zahryzol do krku. Z hrdla sa mi vydral slastný ston, ktorý som ihneď zahnala a zaťala zuby.
Perami sa mi obtrel o pokožku a vtisol jemný bozk tesne pod ucho.
Po celom tele mi naskočili zimomriavky.
"Teším sa na moment, kedy budeš vzdychať tak silno, že už nebudeš vediet ani premýšľať," zavrčal mi do ucha a vtisol mi ďalší bozk na krk. Hneď za ním následoval ďalší, o niečo vášnivejší, ktorý vyslal otupujúcu bolesť do môjho rozkroku.
"John, počkaj," šepla som a on sa trošku odtiahol. Zhlboka sa nadýchol a keď sa na mňa pozrel, šklblo mu kútikmi úst.
"Vždy, keď ma takto zastavíš, mám ešte väčšiu chuť pokračovať."
"Nemôžeme," vydýchla som a pevnejšie stisla nohy, pretože tá bolesť v rozkroku začínala byť neznesiteľná.
"Bože, ženská. Ty si taká nadržaná, že to teplo z teba priam sála," hlesol zúfalo.
Mal pravdu. Celá som bola rozpálená a roztúžená.
Ale to bol aj on. Cítila som, ako veľmi to chce. Ako veľmi chce mňa.
"Vyberieme si knihu," šepky začal a sťažka preglgol. "Rýchlo. Bez žiadných ďalších dráždení," dodal a pozrel sa na mňa. "Jasné?"
Mlčky som prikývla a on ma opatrne pustil. Keď som sa postavila na nohy, bolo trochu ťažšie sa na nich udržať.
Triasla som sa od vzrušenia a toho pocitu, že som skoro neodolala.
John stál stále tesne pri mne a zatláčal ma do steny.
"Neviem ako dlho ti ešte zvládnem odolávať, kvietok," šepol mi tesne pri tvári a palcom mi jemne prešiel po spodnej pere. "Tak moc ťa chcem ochutnať."
Nedokázala som zo seba dostať ani hlásku. Moje telo bolo pri ňom povolné, no moja myseľ bola stále v strehu a nedovolila to. Ešte nie.
"Podobne som na tom," šepla som takmer nečujne. Stále som sa mu pozerala do očí, ktoré ma pohlcovali čoraz viac.
"A čo ti v tom bráni?"
"Ja."
"Mali by sme sa ťa zbaviť," zamrmlal a špičkou nosa sa mi obtrel o ten môj. "Čo ty na to."
"Hmm," zaškerila som sa a rukou mu schytila zátylok na krku. Pritiahla som si ho bližšie a druhou rukou mu chytila hruď.
"Na to, aby si sa ma zbavil, budeš potrebovať viac ľudí."
John sa zhlboka nadýchol a doširoka sa usmial.
"O teba sa deliť nemienim," šepol a vtisol mi bozk na líce. "Poďme radšej, lebo ťa tu ešte pretiahnem niekde na stole."
"Dobre," zasmiala som sa a konečne sa mi podarilo odsunúť ho od seba. Vzala som si hneď prvú knihu ktorú som uvidela, počkala na Johna ktorý spravil to isté a mlčky sme kráčali k východu.
Madam Lievenderová sa akurát chystala na odchod. Keď nás uvidela, zamračila sa a ruky založila v bok.
"Vy čo ste tam zbúrali niečo? Nejaký buchot som počula."
"Ospravedlňujeme sa," povedala som a snažila sa skryť pobavenie na tvári. "Popadalo nám zopár kníh. Ale upratali sme to."
"Choďte už, inak vás tu vymknem," povedala trochu podráždene a ukázala na dvere.
Obaja sme prikývli a bez ďalších zbytočných slov sa vytratili na chodbu.
V celej budove bolo neuveriteľné ticho, okrem druhého poschodia. Bolo počuť viacero hlasov.
Keď sme schádzali dole po schodisku, trochu som potiahla Johna za popruh a nakukla na chodbu, kde mala Quinnová kanceláriu.
Pred jej dverami stálo niekoľko ľudí, ktorí mali položené vaky na zemi a navzájom sa rozprávali.
"Tu máš tých svojich nováčikov," pobavene povedal John a poťahal za popruh. "Poď, čoskoro je večierka."
"Počkaaj!" Sykla som a nalepila sa na stenu. "Chcem si ich poobzerať."
"Čo si hľadáš novú korisť?" Pobavene sa opýtal a natisol sa na mňa. Chytil mi boky a hlavu sklonil k môjmu krku. "Chceš, aby som začal žiarliť?"
"Nemáš prečo," pobavene som povedala a John mi vtisol jemný bozk na krk. Zhlboka som sa nadýchla a riťou ho odsunula. "Tu nie, ty magor."
John sa potichu zasmial a zostal ticho.
"Nepríde ti ten zadok nejaký povedomý?" Zamračene som sa opýtala a počula za sebou povzdych. Prísahám, že mi bol povedomý. Keby nebola otočená chrbtom, možno by som videla viac, než len dokonalé zaoblené polky.
"Prosím, poďme," šepol John prosebne a ja som prikývla.
"Vôbec sa mi nedokážeš prispôsobiť," prevrátila som očami a konečne sa odlepila od steny.