Sexy Marine (Sk)

•24•

Corry

Nedokázala som prestať myslieť na Johna.
Opäť sa mi dostal do hlavy a rozprúdil mi tam tok myšlienok. Nedokázala som si pomôcť, no predstavovala som si naše prvé rande. Tak, ako ho John opísal. Čím viacej som sa tomu oddávala, tým viac som pociťovala na perách úsmev.
Prečo?
Celibát, Cornelia. Celibát.

"Dnes si nejako podozrivo ticho, si v poriadku?" Opýtal sa ma Hunter a do rúk mi podal šálku s čajom. Vďačne som sa usmiala a odpila si.
"Áno, len premýšľam," priznala som a pozerala sa na mapku, ktorá bola predo mnou na stole. Hunter ma poprosil, či by som sa mohla na to pozrieť. Doplnil tam nejaké veci a chcel sa mi s tým pochvaliť.
"Nad niečim konkrétnym?"
"Nebuď zvedavý," zaškerila som sa a položila šálku na stolík vedľa seba. "Čo to tu máme?"
"No," povzdychol si a posadil sa vedľa mňa. "Rozmýšľal som nad tým báličkom s prvou pomocou."
"Nehovor mi, že naozaj uvažuješ o tých sladkostiach."
"Prečo nie?" Zasmial sa a jemne do mňa drgol. "Bolo by to super."
"Mňa osobne by viacej potešilo, keby dostanem nejakú nápovedu," povedala som a Hunter mi chytil ruku a pritisol si ju k perám.
"Ty tam ale nepôjdeš, Corry," šepol a pozrel sa na mňa. "Nedovolím to."
"Ale ja tam chcem ísť," priznala som a vymanila si ruku z jeho stisku. "Nechápem, prečo by som mala mať nejaké konexie."
"Lebo mi na tebe záleží a chcem, aby si bola v poriadku," povedal rázne a ja som sa zamračene naňho pozrela.
"Vieš, že to nie je správne."
"Nebolo by to správne, keby to robíš kvôli tomu len aby si niečo z toho vyťažila."
"Nie, James. Nie je to zo žiadneho hľadiska správne, pokým som tu. A ako môžeš vedieť, že niečo z toho nechcem vyťažiť?"
"A chceš?" Opýtal sa zvedavo a ja som mykla plecami.
"Možno áno."
"A čo takého by to malo byť?"
"Možno by bolo fajn, keby Hopper s Williamsom vypadli z tohto areálu," povedala som a postavila sa z gauču. Williams sa nechápavo zamračil a pozrel sa na mňa.
"Hoppera chápem, ale prečo Williams?"
"To je jedno. Ja si to zariadím aj sama," zamrmlala som a Hunter sa postavil a podišiel bližšie ku mne.
"Čo sa stalo?"
"Ako člen Rady by si mal mať prehľad o sťažnostiach, nie?" Opýtala som sa ho a on prikývol. "Čiže vieš, aké sťažnosti boli podané na Williamsa."
"Niečo sa mi marí, ale to muselo byť dávnejšie."
"A čo bolo v tých sťažnostiach?"
"Nič zvláštne. Skôr to boli len nevhodné poznámky na dotknutú osobu."
"Nič zvláštne? Sledovať nahú ženu v sprche bez jej vedomia, nie je nič zvláštne?" Prekvapeme som sa opýtala a Hunter sa zhlboka nadýchol.
"To že spravil?"
"Hej.. plus k tomu pridaj aj tie nevhodné poznámky typu, že on ma naučí kričať."
"Fu," hlesol James a posadil sa radšej. V  tvári mu behalo mnoho emócií, no ani jedna nevydržala dlhšie ako dve sekundy. "To bude problém."
"Aký?"
"Vieš. Hoppera by som nejako upratal, ale Williamsa? To ťažko."
"Počkaj. Ty reálne rozmýšľaš nad tým, že sa ich zbavíš?" Prekvapene som sa opýtala a on prikývol.
"Prečo nie? Možno by to tu bolo o niečo veselšie," pousmial sa a potom si zahrýzol do pery. "Lenže Williams nepôjde niekam inam. Jeho otec to nedovolí."
"Toho som si vedomá," povzdychla som si a potom sa zamyslela. "Keď nepôjde on, pôjdem ja."
"Čo?"
"Áno. Prehoď ma do iného tábora. Bližšie k West Harrlow," povedala som a on pokrútil hlavou.
"To teraz nepôjde. Ešte je moc skoro. Prehodiť ťa môžem až po roku aktívneho tréningu, kedy sa podá žiadosť a vyjadrenie dostaneš do pol roka."
"To je dlho," povzdychla som si a pošúchala čelo. "Za tak dlhú dobu sa môže stať čokoľvek."
"Hej, neboj sa. Nič sa ti nestane."
"Nikdy nevieš."
"Všimol som si, že máš viac ako len jedného človeka pri sebe, ktorý ťa má neustále na očiach. Vrátane mňa."
"Sleduješ ma?"
"Každý jeden tvoj krok," priznal a potom sa zamyslene pozrel na mapku. "Toto tu, je z väčšej časti tvoje dielo. Preto tam nemôžeš ísť."
"Nikto to nemusí vedieť."
"Vie to Williams a to je viac ako dosť," odkašlal si a pozrel na mňa. "Nepochybujem, že by si to nevyhrala. Si šikovná a poradila si s inými vecami. Ale toto nie je pre teba."
"Prečo?" Urazene som si založila ruky na prsiach a určite som pri tom vyzerala komicky. Ako nejaké decko.
"Lebo som povedal," zavrčal Hunter. "Poď sem," vyzval ma a ukázal na voľné miesto vedľa neho.
"Nejdem. Tvoja blízkosť mi nerobí dobre," povedala som a on sa zasmial.
"A to z akého dôvodu?"
"Proste je to tak," zaškerila som sa a sklonila zrak. "Pôjdem radšej.. uhm.. na kuklu."
"Dobre, bež si oddýchnuť. Zajtra ťa čaká bazén," povedal a ja som prikývla.
"Budeš tam ty? Alebo.."
"Budem tam ja. Hopper dostal na starosť nováčikov," povedal Hunter a ja som prikývla. "Príde ich asi desať."
"Dobrovoľníci?"
"Nie," povedal a postavil sa z gauča. "A viacej ti nepoviem, keďže si sama povedala že tu nie si od toho, aby si z toho niečo vyťažila," usmial sa a vtisol mi bozk do vlasov a pevne ma objal. "Teraz už choď, pretože si ťa tu nechám."
"Fajn," zasmiala som sa a venovala mu ešte jeden pohľad. Prijímala som všetko, čo mi Hunter dával. Bola to starostlivosť, nežnosť, sila. Dodával mi odvahu a zdravý rozum.
Cítila som však, že má na mňa veľký vplyv. Z časti to bola nevýhoda, pretože si to mohlo všimnúť už viacej ľudí. Napríklad taký John.
Ten si to všimol na základe.. čoho vlastne? Ako sa to dozvedel?
S Hunterom sme nerobili nič, čo by bolo okaté. Alebo nezvyčajné. No aj tak mu to docvaklo.
S Hunterom som nemala v pláne riešiť niečo viac. Určite nie teraz.
Bol to obrovský fešák, mal charizmu a bol proste.. Hunter bol dokonalý. Všímal si ma, venoval mi pozornosť aj bez toho, aby chcel niečo naspäť. Chránil ma.
Ale to isté robil aj John.
Bol ochotný kvôli mne zbiť dvoch ľudí. Do krvi. Kvôli mne bol ochotný nabúrať sa do systému a vyzistiť mená príslušníkov polície a ich hodnosť.
Bol ochotný kvôli mne zabiť.
Pevne som verila v to, že k tejto situácií nikdy nedojde, no pri ňom si človek nikdy nemohol byť istý.
John bol nepredvídateľný a výbušný.
Ďaľšia vec bola, že to bol Tristanov brat. To by bolo, ako keby som stúpila dvakrát do toho istého hovna.
Nemohla som sa len tak ľahko nechať obalamutiť.
Aj keď.. rande pod hviezdami znelo fajn.