Sexy Marine (Sk)

°4°

Celá od blata a od farby z paintballovej zbrane som zastavila pri posteli a pozerala sa na ženy v kukle. Všetky sme boli unavené, špinavé a naše ego dnes veľmi utrpelo.

"Corry, však?" Ohlásilo sa nejaké dievča. Bez emócií som sa pozrela na ňu a prikývla.

"Stevensová," dodala som a potriasla jej rukou.

"Dnešok si zvládla super. Každá z nás má príhodu aký hrozný bol jej prvý deň," pobavene povedala. "Tvoj však zatiaľ vyhráva. Williams je sviňa. A Quinnová ešte väčšia. Odkedy jej dal kopačky tak je jak naježená mačka ktorej ide o krk."

"Ou," usmiala som sa a napila sa vody. V tele mi ožil v sekunde každý jeden orgán a vydýchol si od úlavy. "Prečo dávajú zabrať nováčikom?"

"Zjavne si potrebujú vybiť svoje vlastné nedostatky," pridala sa Prue a zoskočila z hornej postele. "Myslím že teraz sa ozvem za všetky ženy, že bude lepšie ak pôjdeš do sprchy a zmyla zo seba dnešný deň. Potom pôjdeme na večeru a poriadne si oddýchneme."

Ako som sa pozerala po kukle, všetky sa úprimne milo usmievali a to mi veľmi pomohlo. Vďačne som sa pousmiala a prikývla. Vzala som si čisté veci a namierila si to do spŕch, ktoré boli prázdne a čakali len na mňa.

"Stevensová, kam si myslíš že ideš?" Ohlásil ma mužský hlas, za dnešok mne veľmi známy.

"Do sprchy, pane," odpovedala som a horko ťažko sa vyrovnala. Williams sa na mňa upriamene pozeral a prikývol.

"Vieš že sa chodí do sprchy po skupinách?"

"Viem, pane. Môžem vysvetliť, prečo idem teraz?"

"Nech sa páči, povolenie udelené," povedal polojným hlasom, no videla som na ňom že sa snaží skryť úškrn.

"Ženy z kukly sa zhodli, že to potrebujem viac než ony samé, pane," povedala som a myklo mi kútikmi úst. Jemu tak isto.
Hodnú chvíľu si ma prezeral a potom prikývol.

"Choď a nepúšťaj si moc horúcu vodu, inak omdlieš."

Bez ďaľšieho slova odišiel a nechal ma stáť na chodbe bez toho, aby som sa ukázala že viem pozdraviť alebo poprípade salutovať. Zvládla by som to. Na takú maličkosť ešte silu mám.

Sprcha bola presne to, čo som potrebovala. Uspávala ma každá jedna kvapka, no hneď ako sa mi dostala do jednej z rán, som sa prebudila a opatrne si ju čistila. Cítila som sa ako nový človek a poviem vám, že z teplej vody som minula ešte menej ako pred tým. Teda ako včera večer. Naozaj som poslúchla radu a nedávala si moc teplej vody aj keď to moje svaly žiadali. Pokúšala som sa odolať tejto túžbe a prekonať bolesť, ktorá týrala každý jeden kúsok môjho tela.

Obliekla som si čisté veci a vlasy si vysušila uterákom. Spravila som si cop a pozrela sa na seba do zrkadla. Bola som samá modrina a moje ruky sa triasli aj keď nemali dôvod. Naposledy som takto vyzerala v tú noc, kedy ma tí parchanti..
"Nie.. nemysli na to.. nemysli na to.. nemysli na to," šepkala som si sama pre seba a rukami sa oprela o umývadlo. Zhlboka som dýchala a snažila sa prísť na iné myšlienky, no márne. Všetko to na mňa v sekunde prišlo a už som to nedokázala ovládať. Z očí sa mi valili slzy a z hrdla mi unikol prvý vzlyk. Zakryla som si dlaňou ústa a dvoma prstami som si popritom držala nos, aby som sa upokojila. Vždy mi to pomáhalo. Teraz ma však moja metóda sklamala. Sadla som si na studenú dlažbu a oprela sa o stenu. Slzy som nechala volne stekať po tvári. Naozaj to pomáhalo a po chvíli som cítila že sa mi prilepšuje. Úzkosť odchádzala a pocit strachu a neistoty s ňou.
Zhlboka som sa nadýchla, utrela si slzy a pozrela sa pred seba. Uvidela som tam stáť Williamsa. Automaticky som vystrelila na nohy a vyrovnala sa. Bolelo to tak moc, že sa mi na tvári objavila grimasa. Ale len na sekundu.

"Prepáčte, pane," vydýchla som a utrela si tvár.
"Stalo sa niečo, Stevensová?"
"Nič, pane."
"Naozaj? Pretože toto ako 'nič' nevyzerá," zamrmlal a založil si ruky na hrudi. Zaťala som zuby a zhlboka sa nadýchla.
"Prepáčte pane, nechcela som aby niekto videl moju slabosť. Moc sa ospravedlňujem."
"To kvôli dnešku?"
"Nie, pane."
"Dobre, pretože dnešok bol len začiatkom."
"Som si toho vedomá," odvetila som, "pane."
"Tie zničené veci zanesieš zajtra ráno do čistiarne. Je hneď vedľa dverí kde si si bola brať veci. Teraz choď na večeru. Čoskoro začne."
"Rozumiem a ďakujem."
"Choď."

Na večeri som znova sedela pri svojom osamelom stole s táckou plnou jedla. Bol tam dokonca aj čokoládový puding, ktorý som milovala viac ako svoj život. No nič z toho som nevedela do seba dostať. Bola som vyčerpaná, ubolená a moja nálada bola hlboko pod bodom mrazu. Očami som skúmala jedáleň a uvidela dokonca aj Johna, ktorý sedel s ostatnými chalanmi. Hneď vedľa ich stolu večerali seržanti a tesne pri nich bol dlhý stôl dobrovoľníkov. Trestanci boli farebne oddelení aby vyššia hodnosť vedela rozlíšiť ku komu sa má ako správať. Bola to povrchná vec ktorou si niektorí dokazovali, že ich slovo je v tomto areáli viac než samotný Boh.

"Seďte, Stevensová," prikázal mi ženský hlas. Och, paní impozantná ma poctila svojou návštevou.
Posadila sa oproti mne a položila si jedlo na stôl. Nechápavo som hľadela ako sa usádza.
"Môžem nejako pomôcť, madam?"
"Áno. Jedz."
"Madam, ak dovolíte, nejako mi nie je po chuti."
"Nedovolím, takže teraz si daj aspoň to mäso. Dnes je vážne výborné a plné živín a potrebných sacharidov, ktoré ty, dievča moje zlaté, veľmi potrebuješ," pousmiala sa a dala si prvé sústo.
Pohľadom som skĺzla na svoj tanier a prezerala si jeho obsah. So svalovicou na rukách som uchopila príbor a taktiež si dala prvé sústo. Bolo to naozaj dobré a chutilo mi to, čo som dala najavo až veľmi.
"Uuuhmmm," vydýchla som a od slasti privrela oči. "Naozaj je veľmi dobré," pousmiala som sa a jedla ďalej. Zrazu si môj žalúdok žiadal viacej.
Quinnová sa usmiala a prikývla na znak výhry.

"Poručík Williams mi spomenul, že si mala menší kolaps v sprche."

"To nič nebolo, madam. Nemusíte si robiť starosti."

"Musím, patrí to k mojej práci. Keďže si vo veku kedy ešte potrebuješ výchovného poradcu, som tu pre teba. Ak budeš mať nejaké problémy, psychické hlavne, neváhaj a bez hanby príď za mnou. Každú stredu mám vyhradenú na tieto záležitosti. V prípade núdze viem pomôcť aj uprostred noci."

"Ďakujem, madam."

"Rozprávala som sa s radou. Zajtra budeš od rána pomáhať v kuchyni. Dokým sa ti nezahoja rany a tvoje telo bude opäť pripravené na tréningy."

"Je to od vás milé, madam, no nechcem žiadne konexie kvôli modrinám. Nie som jediná, ktorá mala ťažký deň a taktiež nie som jediná, ktorej sa veľmi ľahko robia modriny. Je to o zvyku a ja si zvyknem. Ďakujem za návrh, no ak dovolíte.."

"Počúvaj," prerušila ma a položila príbor bokom. Zhlboka sa nadýchla a upriamene na mňa pozrela. "Ak si myslíš že to robím lebo chcem, si na omyle. Keby je to na mne, nie si ani na večeri ale ešte teraz podliezaš. Je to príkaz a taktiež aj ja som dostala príkaz ktorý musím splniť. Či chceš alebo nie, zajtra o 6 ráno budeš nastúpená v kuchyni so šatkou na hlave a varechou v ruke, rozumela si?! Do odvolania."

"Áno, madam."

"Dobre. Teraz to dojedz a choď si oddýchnuť," nakázala mi a s tým aj odišla. Znova som ostala sama pri stole a zistila, že v jedálni bolo až moc podozrivé ticho. Všetci sa sústredili na mňa a prebodávali ma pohľadom. Hladným a zvedavým pohľadom. Dokonca som zbadala aj Johna, ktorý nechápavo pozeral. Nikto nechápal tomu, čo sa práve stalo.