Vrahyňa

10. Hlavná podozrivá

 Jakub ma vzal k sebe domov. Našťastie nikoho nemal doma. Vbehli sme do sprchy, samozrejme každý zvlášť. Potom som zaliezla do jeho postele. Zatiaľ čo nám išiel Jakub pripraviť niečo pod zub, napísala som Keilovi sms-ku, že prespím u Jakuba. Odpísal mi len dobre, nič viac. Odložila som mobil a čakala.

Asi niekedy po pol noci sa vrátil domov jeho otec.

„Jakub!" zakričal naňho nahnevane a vtrhol mu do izby. Keď nás uvidel spolu v posteli, nezmohol sa slova.

„Toto.. ako.. čo to má znamenať?" rozhadzoval rukami a krútil hlavou. „Oblečte sa," odhodila som zo seba paplón, aby som mu ukázala, že sme oblečený. Viem, že mal právo vyšilovať, však sme predsa ešte len deti. Chytil si hlavu a zamumlal chvalabohu.

„Mám hroznú správu," povedal po chvíli, keď všetko strebal. „Môžeš ísť so mnou do kuchyne?" Jakub sa nesmelo postavil a vyšiel za otcom von z izby. Dvere za sebou zabuchol. No fasa. A teraz tu mám čakať ako tĺk. Boh vie kam utiekla Rebeka, ešte stále nebola doma, žeby nás zažalovala? Musím to zistiť, či sa na verejnosti nerozširuje nejaká správa. Zobrala som zo stola Jakubov notebook a vzala si ho do postele. Rozklikla som si najnovšie aktuality. Rukou som si zakryla ústa. Do prčíc.

Keď nás v lese vyrušila Rebeka, tak sme miesto činu ihneď opustili. Ona tam pravdepodobne zostala a chcela pomôcť svojej sokyni. Možno ani nevedela, že je to Keilova ex. Hneď ako som si otvorila aktuality, tak mi vyskočila pred očami Rebekyna fotka so zakrvavenými bielymi šatami. Čo s tým telom preboha robila? Na fotke vyzerala ako bláznivá psychopatka, ktorá zavraždila svoju najlepšiu kamarátku. Musím však uznať, že novinárovi sa fotka podarila. Bola taká temná a pravdivá. Posunula som si obraz s myškou nižšie a začítala sa do aktuálneho textu:

Rebeka Dejvová, dcéra šerifa Daniela Dejva vo večerných hodinách nahlásila miestnej polícii vraždu dievčaťa menom Karolína L. Kto za ňou stojí nie je známe. Ako si môžete všimnúť vyššie uvedené fotky na prvý pohľad vám napadne, že ona ju zniesla zo sveta. Je tomu naozaj tak? Rebeka sa bráni a má už zaobstaraného právnika. Za vraždu mladej dievčiny obviňuje brata Jakuba Dejva a Emmu Wojtekovú možno ju poznáte pod menom Herlianska. Ona sama prežila nemilé chvíle, keď jej pred pol rokom zavraždili rodičov a vraha stále nechytili. Môže za tým stáť práve ona? Podľa všetkého Rebeka si všetko vymyslela. Psychicky narušenému človeku sa nedá veriť.

Aktualizované: Dostali sme nové informácie, ktoré sa týkajú death metalového koncertu, ktorý sa konal minulú sobotu, na ktorom našli brutálne zavraždených dvoch mladých ľudí. Záhadou je, že na tom koncerte bola aj Rebeka Dejvová. Bola to jej práca?

Pre boha! Jakub ma zabije. Do čoho sme namočili jeho sestru? Sakra! Nemala sa za nami zakrádať! Ale možno mi dvaja budeme z toho vonku. Odložila som radšej počítač na bok a počkala naJakuba. Vrátil sa asi až po hodine, ale nevyzeral dobre. Porozprával mi vlastne to čo som sa dočítala v tej správe. Otec jej zohnal právnika a teraz sa to snažia vyriešiť. Jeho otec neverí, že by toho bola schopná jeho dcéra. Kajinich rodičov informovala polícia a teraz sú na vypočúvaní. Jakubovho otca odvolali od tohto prípadu, keďže je priamym rodinným príslušníkom obvinenej. Nemá žiadne informácie ako to pokračuje ďalej. Mám taký dojem, že sme to nedomysleli.

Niekto zatrieskal na vchodové dvere Jakubovho domu. Premohla ma neistota. Do Jakubovej izby sa po pár minútach vhrnuli dvaja policajti, ktorý mali povolenie nás vziať na stanicu a vypočuť. Povedali sme im, že sa oblečieme a pôjdeme. Opustili zatiaľ Kubovu izbu.

„Čo teraz?" nervózne prešľapoval Jakub.

„Počúvaj ma. Utiecť nemôžeme. Zostáva nám len s nimi spolupracovať. Pôjdeme na stanicu a pravdepodobne teba budú tiež podozrievať, keďže ťa jeho rodičia videli s ňou naposledy. Povieš, že ste išli opačným smerom a potom ste sa stretli so mnou. Rebeka vie, že sme pár, tak povieme, že som sa na teba a na Kaju nahnevala a vyšilovala som. Kaja sa tiež nahnevala a odišla.Ty si za ňou nešiel, utešoval si mňa, že to nič nebolo a priniesol si ma sem. Dobre?" prikývol. „A Rebeka, že bude tvrdiť, že sme to boli my? Neboli! Príbeh som ti už povedala. Ako sa oni stretli a čo bolo, to nevieme."

Obliekla som sa späť do môjho oblečenia. Nôž som strčila Jakubovi do zásuvky a vyšli sme z izby. Policajti nás hneď chytili a hnali do policajného voza. Jakubov otec chcel ísť s nami, ale nedovolili mu to kolegovia.

V aute som sa začala vypytovať policajtov, že prečo práve mňa tam berú.

„Otázky a odpovede sa budú klásť až na mieste," odvrkol mi policajt na strane spolujazdca.

Začal mi zvoniť telefón. Policajti sa na mňa vražebne pozreli.

„To je mama," odpovedala som im aj keď sa ma nepýtali a zodvihla som.

„Kde sa nachádzaš Emka? Ideme pre teba. Nechápeme čo sa deje v tomto okolí, ale je to tu nebezpečné. Zas sa stalo niečo príšerné. Keilovu bývajú priateľku našli mŕtvu a hlavná podozrivá je jeho súčasná. Nevie si vysvetliť prečo to urobila. Musí sa cítiť hrozne. Bola by som rada ak by si išla s nami a povzbudila ho. Išiel za ňou na policajnú stanicu, kde sa teraz nachádza aj Rebeka. V správach som sa dopočula, že Rebeka obviňuje tvojho priateľa a teba. Na obrazovke vyzerala úplne mimo. Pravdepodobne ani nevedela čo robí, je zmyslom zbavená. Si u Kubka? Keil nám povedal, že uňho prespíš."

„Mami, choďte priamo na stanicu. Ja som už na ceste aj s Kubom,"Jakub sa na mňa zamračene pozrel a zovrel mi ruku. Prebehlo mojím telom vzrušenie. Nakoniec ma ešte bude vzrušovať, keď sa ku mne bude správať hrubo. Ešteže nepočul ako ho oslovila Zuzana. Zložila som telefón a prisunula sa bližšie k Jakubovi aj naprotest policajtov.

Šepla som mu od ucha: „Chcem, aby si sa ku mne správal hrubo! Vzrušuje ma to!" musela som mu to povedať, aby o tom vedel. Čo to so mnou robí. Možno to niekedy použijeme vo svoj prospech. Nikdy nevieme. Mali by sme si veriť. Ja by som mu mala začať veriť a všetko mu o sebe povedať, ale ešte stále sa necítim na to. Nie som pripravená na odhalenie pravdy.

Jakubove oči prepaľovali moje. Cítila som ako mi v nich praskajú žilky a vyteká z nich krv a pomaly steká po mojej bledej tvári. S jazykom som na načahovala po ich teplej a železnej chuti. Potriasla som radšej hlavou, aby som s myšlienkami nezašla príliš ďaleko. Nebol na to práve vhodný čas a ani miesto.

***

Ahojte a je tu konečne 10-ka. 

Nakoniec sa Rebeke nič strašné nestalo nie? No uvidíme ako sa to celé nakoniec skončí. 

*Mery*