Vrahyňa

19. Svadobné šaty

Baby túto časť venujem vám: somLev, Book_lover469 a dadka666. (škoda, že sa viacerých nedá pridať do venovania, tak som to robila takto.

Prajem príjemné čítanie Vám a aj ostatným ;-)

***

Stredu bol v škole rozruch. Všade kde ste sa pohli ste počuli iba o Denisovi, ktorý zavraždil jednu štvrtáčku. Nakoniec to netrvalo až tak dlho ako som si myslela. Profesor nasadil celej triede chrobáka do hlavy s Halloweenom, ktorý sa bude konať tento piatok. Našou úlohou bude, aby sme prišli s čo najatraktívnejšou maskou a s partnerom. Účasť celej školy je povinná. Uškrnula som sa. Tá noc bude jedinečná a hrôzostrašná. Starší žiaci majú na starosť program, výzdobu, občerstvenie, teda všetko čo k tomu patrí. Akú si len vymyslím masku?

Celé doobedie a aj cestou domov som premýšľala nad maskami, ale stále si ňou nie som istá. Mohla by som byť Smrtka, Krvavá nevesta alebo Mních. Nakoniec tá nevesta sa mi nezdá až taká zlá voľba. Páčilo by sa mi mať na sebe biele šaty presiaknuté červenou krvou a keby bola naozajsná o to lepšie. Plus závoj, čiernej farby. Prípadne čierna nevesta, oveľa bombovejšia. Možno Keilova mama bude mať ešte v skrini schované svadobné šaty, ktoré mi poslúžia. Zostanem však pri obyčajnej krvavej neveste a nebudem vymýšľať. Teraz už iba zohnať šaty a postriekať ich krvou. Potrebujem niekoho koho krv bude na to vhodná.

Keila som celý deň nestretla. Chvalabohu. Možno zostal doma. Otec prišiel domov skôr, tak som sa ho hneď opýtala na šaty. Ochotne mi ich dal a povedal, že si s nimi môžem urobiť čo chcem. Potešila som sa. Už len nájsť obeť a nejako získať jej krv. Potrebujem niekoho kto ma bude považovať za kamarátku. Možno nejaká spolužiačka. Vytiahnem  ju von a potom...

Nebola by som si istá či by sa so mnou bavila Soňa alebo Beáta. Radšej som im ani nevolala. Zavolala som iba Simone, to je to dievča, ktoré hralo na chate na gitare a hanbilo sa spievať. Moju ponuku prijala a ja som sa rozhodla, že ju vezmem do domu 666. Mali sme sa stretnúť večer o ôsmej na zastávke.

Napchala som si do ruksaku svadobné šaty, hygienické rukavice, vreckovky, pásku, nôž a fotoaparát. Cestou dole schodmi som stretla Keila. Vražedný pohľadom si ma preskúmal, ja som mu ten pohľad opätovala.

„Kam ideš?" po chvíli zavrčal.

Pokrútila som hlavou a zbehla som dole. On sa hnal za mnou a schmatol ma za kapucňu mikiny.

„Pýtal som sa kam ideš?!"

„Do toho ťa nič!"

Vytrhla som sa mu a vybehla von .Autobus som len tak tak dobehla. Vodič sa nado mnou zľutoval, keď som za ním asi minútu bežala.

„Naponáhlo slečna?"

Zadychčaná som mu odpovedala: „Mám stretko," vzala som si lístok a sadla si na voľné sedadlo vedľa tučnej babky.

„Nemáte požičať žuvačku?"opýtala sa ma po piatich minútach cesty. Fľochla som po nej pohľadom. Prehrabala som sa v ruksaku či tam niečo nenájdem. Jednu som úplne na spodku našla, tak som jej ju podala. Vložila si ju do úst a vyfúkla. V tom sa z pod nej ozval hlasný prd. Autobus vybuchol do smiechu. Ja som sa otočila. Babka nikoho nevnímala.

„Pfú to bola bomba," šepla som pre seba otočená chrbtom k babke.

„Nechceš si prisadnúť?" ponúkol mi chalan oproti mne sedadlo a posunul sa k oknu.  Neváhala som a prisadla si.