Vrahyňa

48. Nechutný Keil

Vianočný darček len pre Vás. ;-)

Pozerali sme si navzájom do očí. Nikto nič nepovedal. Dlhú chvíľu, len tak nado mnou stál a sledoval ma.

„Už mi fakt lezieš na nervy a je jedno či Nikolaj je na tvojej strane alebo nie. No ja sa už nedám nikým manipulovať. A od teraz verím iba Rebeke. Ty vôbec nie si ničím zaujímavá. Zato si krásna. Áno si krajšia než Rebeka. Ty si bola moja prvá. Túžil som po tebe od začiatku. Je mi aj ľúto všetkého zlého čo sa medzi nami stalo. Neľutujem však jedinú vec, keď som si to s tebou užil a rád by som si to ešte raz s tebou zopakoval. Aspoň posledný krát, kým neodhalím tvoje tajomstvo, kým nezistím pravdu kto naozaj si. Spomínam na ten deň, keď som ťa poriadne zmlátil, tie modriny. Ľutoval som to. V tejto chvíli mi je to znovu ukradnuté. Veľmi som mal rád svoju mamu, ale ty si mi na ňu zničila všetky spomienky. Hlavne keď si zničila tie jej prekrásne svadobné šaty. Bola si v nich nádherná, nehovorím nie, ale tá krv. Tá jediná pokazila všetko čaro, čo som na tebe videl. Netuším ako si to spravila, s čím si ich zafarbila. Síce neverím ani v to, že dokážeš niekoho zabiť, veď si len mladé rozmaznané dievčatko. A ani ubrániť sa sama nevieš. V niečom si však určite zapletená. Máš to v živote ťažké to ti verím, veď celý tvoj rodokmeň je veľká chyba. Stále neverím, že si moja sesternica. Fuj. Však si sa mi páčila. Stále sa mi páčiš. Musím to spraviť. Jakubova nebudeš. Dobre vieš, že som bol tebou zažraný vtedy, keď si videla tú nástenku v mojej izbe s tvojimi fotkami. Preto som dovolil rodičom, aby si ťa adoptovali. Už vtedy si ma očarila a ja som ťa chcel mať na blízku. Dovoľ mi však posledný krát sa s tebou vyspať. Nikto sa o tom nedozvie. Iba ty a ja. A ak čo len mukneš! Budeš prežívať každodenné muky spôsobené mojim tvrdým údom do tvojho krehkého tela. Čo ti na to? Súhlasíš? Chceš, aby som z teba posledný krát vytriasol dušu a potom už budeš mať odo mňa pokoj? Tak čo povieš krásavička?"

Opatrne som pokrútila hlavou. To nemyslí vážne. Ja s ním už nechcem mať nič. Je predsa môj vlastný bratranec. Je to nechutné a zvrátené. Nech už Nikolaj vylezie z tej sprchy čo sa tam toľko sprchuje ako baba.

Naklonil sa ku mne ešte bližšie. Zadržala som ho a všetko som mu potvrdila, urobím všetko čo len bude chcieť.

„Tak sa mi to páči Emuška. Ty moja malá otravná Muška. Teraz sa vyzleč!" vyzliekla som sa. Nemalo zmysel to naťahovať. Chcela som to mať čím skôr za sebou. Keil sa na mňa zvalil. Zastonala som. Začal robiť svoju prácu. Ja som nič nerobila, ležala som na chrbte a nechala sebou manipulovať. Nech si to chlapec užije.

Neznášam ho však! Je strašne nechutný. Nerozumiem prečo mi to musí robiť. A čo bude s Jakubom? Mám mu to povedať? Čo by s tým aj tak spravil?

Keď sa Keil už konečne urobil, náhle mi šepol, aby som sa s Jakubom rozišla a viac naňho nemyslela.

„Nie. Ja mám Jakuba naozaj rada!" namietla som.

„Mne je to úplne u riti koho máš rada," načiahol sa po mojom telefóne a napísal mu sms-ku, že sa s ním rozchádzam. Na to mi Jakub zavolal späť, ale Keil ho zrušil. Odišiel z izby spolu aj s telefónom. Iba som počula za dverami ako ho hodil na zem. Potom si pôjdem preňho.

A vtedy vyšiel z kúpelni Nikolaj. To to mu teda trvalo. Nepoviem mu, ale o tom. Nemá to význam. Nechcem, aby sa s Keilom pobil. Ja si to s ním vybavím sama a o to lepší dôvod mám na jeho zabitie. Tak sa mi znechutil, že nebudem mať žiadne výčitky, keď ho zabijem. A bude to presne môj vianočný darček. Urobím to na Vianoce!

„Nikolaj?"

„Hm..." ozval sa a naďalej sa hrabal v taške so svojimi vecami.

„Musím odísť z domu."