Vrahyňa

52. Vrahyňa

On chce vedieť ako a prečo som zabila svojich rodičov. Poviem mu to? Aj tak už nemá možnosť to nikomu povedať. Za chvíľu sa toto všetko skončí a on tu zostane ležať mŕtvy. Ja odídem z domu, najprv nájdem Nikolaja a potom svojho otca. Nikto sa nikdy nič nedozvie. Nikto ich telá nikdy nenájde. Zostanú uväznené v tomto vražednom dome.

„Ako som zavraždila svojich rodičov? Tak ja ti teda porozprávam môj malý-veľký príbeh. Boli sme na našej chatke v lese. Hlboko v lese. Nikde nebolo nikoho. Možno nejaké zvery ako medvede a líšky, ale aj tie v tú onú noc zostali zalezené niekde v brlohu akoby tušili, že sa má stať niečo zlé. Chatka bola malá, ale predsa mala tmavú pivnicu. Všetko som najprv musela dôkladne naplánovať. V pivnici som si prichystala všetko čo som na môj nehanebný čin potrebovala. Pripevnila som o strop ťažké okovy, o ktoré som neskôr pripevnila mamine ruky. Boli v primeranej výške, nohami v poriadku dočiahla na zem, dokonca si mohla aj kľaknúť. Nič extra, ale predsa ich mala natesno k dlaniam pripevnené. Dostať ju do pivnice nebol taký problém ako s otcom. Obom som najprv naliala do šampánskeho uspávadlo, s nápojmi sme si mali pripiť na nový rok. Akonáhle sa zvalili na zem, mama skôr než otec, ten si to však nevšimol a nasledoval ju. Ja som zostala triezva, nepotrebovala som, aby mi v krvi prúdil potok alkoholických účinkov. Natiahla som si hygienické rukavice a pretiahla po dlážke mamu dole do pivnice zo schodov som ju zhodila a pritiahla k okovám, ktoré som jej v rýchlosti pripevnila k zápästiam. Potom ma hore už čakal iba otec, s ktorým to bolo ťažšie, pretože bol oveľa ťažší a zabralo mi to mnoho času kým som ho dostala do pivničných priestorov. Nakoniec som zostala vysilená, ale pripevniť ho o ďalšie okovy nebol problém. Nechala som ich osamote, aby mali čas sa porozprávať, keď sa prebudia. Ja som si zatiaľ zdriemla, aby som nadobudla sily.

Prebudili ma až hlasy, ktoré sa ozývali z pivnice. Dožadovali sa odpovedí. Vstala som z pohovky a ponaťahovala sa. Je čas. Povedala som si. Chytila som kľučku na dverách a vrzgotom ich otvorila a pomalými krokmi som zišla do zaprášenej pivnice. Rodičia na mňa pozerali s hrôzou v očiach, ani na um by im nezišlo, že to bola moja práca, mali strach, že to bol nejaký bláznivý psychopat. S úsmevom som sa raz na jedného a potom na druhého pozerala. Nevedeli si vysvetliť moje správanie a žiadali, aby som ich oslobodila. Čo som samozrejme drzo odmietla. Prišla som najprv k mame. Ona bola moja prvá obeť. Netrvalo vôbec dlho kým zomrela. Bola to hračka. Chcela som, aby sa otec pozeral ako pred jeho očami umierala jeho životná láska. Hodili sa k sebe. Boli pre seba ako stvorený, len ja som bola tá, ktorá nepatrila do tejto rodiny. Nikdy ma nemali mať. Nikdy si nemali spraviť dieťa, o ktoré nemali záujem. To som však vtedy nevedela, že nie som ich dcéra.

Chytila som do rúk bejzbalovú pálku a celou silou som jej udrela po bruchu. Zakričala a rozplakala sa. Prešla som za jej chrbát a opakovala som akciu na ňom. Počula som ako jej popraskala väčšina stavcov. Mama sa spustila na kolenách a vrieskala o život. Vedela som, že ju nikto okrem nás nebude počuť. Nikto nechodil do tohto lesa, preto sme tu mali túto chatku, aby sme si mohli užívať chvíle na opustenom miestečku a mne to vyhovovalo, plánovala som to od svojich dvanástich rokov. V tomto období som dosiahla pätnáste narodeniny a bol najvyšší čas, aby som to ďalej neodkladala. A konečne sa začala baviť.

Dala som jej aj jednu po zadku. Bez rany nezostala ani jej hlava. Načo odkvacla. Bolo to rýchle, aby som sa uistila, že je naozaj po nej, tak som vzala môj nôž s lebkou a pobodala som ju po celom hrudníku, posledná moja rana smerovala na jej srdce, ktoré už dávno prestalo biť. Potom som sa ešte pozerala ako jej z rán vytekala krv a vytvárala sa pod ňom teplá mláčka kaluže. Otec za mnou vrešťal a nadával mi do najväčších kuriev a sľuboval, že ma zabije on. Načo som sa k nemu otočila a pozorovala jeho nahé telo. Predtým než som ho pripevnila k okovám, tak som ho povyzliekala donaha, aby zistil na vlastnej koži, aké utrpenia mne spôsoboval celé tri roky.