Vrahyňa

4. Prvý školský deň

Leto ubehlo ako voda. Celé leto sme s Keilom iba plávali v bazéne a spoznávali sa ako súrodenci. Mama bola na dovolenkách a otec celé dni, niekedy aj noci v práci. Občas si večer k nám sadol a pozeral s nami komédie alebo horory. Častejšie to boli horory. Zistila som, že Keil ich má rovnako rád ja. A zhodli sme sa na tom, že nikdy by sme nechceli zažiť to čo v paranormal activity. Stretnúť sa s duchmi, to by bolo aj nad moje sily. Zistila som, že Keil športuje a ráno chodí behávať, tak som sa k nemu pridala a beháme spolu s mp3-kami na ušiach. Nič nehovoríme. Iba sa každý utápame vo svojich myšlienkach. Myslím, že Keila trápi, že dal Bendžovi facku a všetkých vyhnal z domu. Odvtedy sa u nás ani jeden z nich neukázal a Keil ani nikde nechodí, iba behať do miestneho parku a späť. Všetko mal doma. Nakupovať nemusel. Ja som si však obľúbila Edda, je to milý nemecký pán, ktorý má rád túto rodinu a pracuje tu už šesť rokov. Zrejme mu Wojtekovci dobre platia. Po dnešnom horore som sa uchýlila v mojej izbe a sadla som si na balkón do pohodlného kresla, ktoré som si objednala cez internet. Vzala som do ruky môj nôž, kus dreva a začala si len tak vyškrabkávať. Zvyknem to robiť, keď sa nudím alebo priveľmi rozmýšľam. Ukludnuje ma to, hlavne vtedy keď mám veľkú chuť zabíjať aj tých najmenších parazitov na záchode.

„Emma," ozval sa pri balkónových dverách Keilov hlas, zostala som zaskočená a nevedela som kam mám schovať ten nôž. Do prdele budem si musieť začať zamkýnať dvere.

„To je v poriadku," chytil mi ruku a prezrel si nôž, prezeral si jeho krivky a lebku čo som doňho vyrezala. „Chválihodné," pochválil mi ho. „Môžem si prisadnúť?" ukázala som rukou nech sa páči.

„Ja som ti vlastne len prišiel povedať, že som rád, že si moja sestra. Konečne som sa mal s kým porozprávať a nebol som celé leto sám v tomto baráku, fakt ďakujem za úžasne strávené leto, aj keď sme boli iba v týchto priestoroch, sľubujem, že ťa zoberiem niekam von. Čo tak na nejaký tvoj obľúbený death metalový koncert?" rozžiarili sa mi oči. To myslí vážne? Zomieram túžbou ísť na poriadny koncert. Skoro som sa naňho vrhla, ale ovládla som sa a poďakovala sa mu.

Ešte chvíľu zostal pri mne sedieť a pozorovať nočnú oblohu. Bolo tu celkom príjemne, pofukoval slabý vánok a dalo sa tu aj dýchať. Zajtra nás čaká prvý deň v škole. Teda mňa prvý aj na strednej škole. Vôbec sa mi tam nechce ísť. Mám strach z nových spolužiakov.

„Emma, kebyže máš nejaký problém doma či v škole, kľudne môžeš prísť za mnou a niečo vymyslíme, dobre?" milo sa na mňa usmial ako starší brat.Takéhoto som ho ešte nepoznala. Od začiatku mi len robil napriek a teraz sa chce o mňa starať.

„To je v poriadku ja sa viem o seba postarať. Zvládnem to, zvládla som už aj horšie veci," veruže, ale to ty nemáš odkiaľ vedieť, pomyslela som si. Ešte raz sa na mňa pozrel a odišiel. Vydýchla som si a pokračovala som v začatej práci.

Ráno ma prebudil budík o pol siedmej. Zbehla som do sprchy a obliekla si čiernu látkovú sukňu po zadok a krátke tričko na ramienka, na oči som si naniesla čiernu ceruzku a špirálu, na hlavu nasadila nový čierny klobúk, vzala som zo zeme batoh a opustila izbu. V kuchyni som stretla Edda s Keilom. Eddo nám mal robiť šoféra a vziať nás do školy. Povedala som však, že to nie je treba, že som zvyknutá chodiť autobusom, tak sme sa s Keilom naraňajkovali v kuchyni a potom sme sa vybrali na zastávku, ktorá bola od nás asi päť minút chôdze. Na zastávku sme dorazili v predstihu, tak sme si ešte sedem minút museli počkať na spoj. Do uší som si vopchala slúchadlá, nastúpila do autobusu, kde som si kúpila lístok a sadla si doprostred k oknu za vodičom. Rada sedím pri dverách, aby som mohla v ľahkosti vystúpiť. Keil si sadol vedľa mňa. Zo zadu som počula hlasy, ktoré volali Keila, že prečo si nejde sadnúť k nim. Otočila som sa a v pätici sedeli štyri dievčatá. Pozrela som sa na Keila a nadvihla obočie.