Vrahyňa

26. Vražda na objednávku

V prvom rade by som sa chcela všetkým poďakovať čo to čítajú a bažia po nových častiach ako ja. 

A teda túto časť chcem venovať asi tým nedočkavým: @ur-my-hunny,  SimcaKovacova,  @TeriChrumkova,  @Timejka6969, @vladimiira,  VeronDemovicova . Hm nefunguje to, niekedy to išlo no nič. Venujem ju Vám a ešte aj ostatným čo toto čítajú a dávajú hviezdičky. Verím, že aj im sa to páči. Či?

A príjemné čítanie snáď bude stáť za to:

***

Dopraváci nás vyhodili presne pred školou. Z hodiny už ubehlo dvadsať minút. Náhlila som sa do triedy. Trikrát som zaklopala na dvere a otvorila ich. Všetci spolužiaci sa na mňa zahľadeli. Ja som prišla ku katedre a ospravedlnila sa. Potom som si sadla dozadu k Jakubovi.

„Čo sa stalo?" hneď vyzvedal. Povedala som mu o našom domnení, že nás sluha je pravdepodobne mŕtvy. No ja s tým tentoraz nič nemám. Cez prestávku ma niečo napadlo. Skúsila som Eddovi zavolať na telefón. Možno bude v poriadku a stalo sa nejaké nedorozumenie. Zvonilo to asi osemkrát a on to nezdvihol. Potom som zavolala otcovi a opýtala sa ho či nevie niečo o Eddovi.

„Má týždeň dovolenku. Mám také tušenie, že si našiel frajerku," zachechtal sa otec.

„Fú, ďakujem," kým som mu zložila, tak sa ma stihol opýtať či sa niečo stalo, tak som mu to povedala. Našťastie však Eddo je v úplnom poriadku. Ak si to samozrejme nerozmyslel a necestoval niekam.

Po skončený vyučovania sme sa náhlili ku Gabrielovi, aby sme stihli všetko do osemnástej hodiny pripraviť. Z pivnice sme povyťahovali rôzne druhy alkoholu, minerálok, malinoviek. Gabriel objednal plnú dodávku občerstvenia a piva. Pripravili sme hudbu, ktorá bude hrať celú noc. Pobehali sme susedov a oznámili im o hluku, ktorý sa bude dnes konať. Niektorým to bolo jedno, iný z toho neboli nadšený a dávali nám čas maximálne do pol noci. Iný zase ako odplatné sa chceli votrieť na Gabrielovu oslavu. On povedal, že bez problémov, ak donesú aspoň tri fľaše alkoholu. Jeden starý fúzatý sused mal ohromnú radosť a chcel nám ísť pomáhať. Zdvorilo sme ho však odmietli.

Konečne všetko bolo pripravené a oslava sa mohla začať. Hostia začali pomaly prichádzať a miestnosť sa zapĺňala. O dve hodiny sa tam nedalo ani pohnúť. Ľudia boli roztrúsený po vonku aj po celom dome. Hlavné však bolo, že všetci sa zabávali. Dokonca aj ja. Bolo tu aj mnoho ľudí mimo našej školy. Dokonca aj jedna škaredá Ryšavka, ktorá na mňa stále zazerala a nechápala som čo odo mňa chce. Najradšej by som jej vyškrabala oči. Mám taký dojem, že neustále žmurkala na Jakuba, ale on si ju vôbec nevšímal. Prečo som si ju všímala ja? O pol noci si chlapci zmysleli, že si pôjdu vyvolávať duchov. Hudbu sme kvôli susedom museli stíšiť na minimum. Baby sa do toho nechceli miešať, tak opustili obývačku. Chalanov sme tam nechali samých a dohodli sa, že si z nich urobíme srandu. Načúvali sme za dverami, že čo hovoria, keď sme počuli ich hlasy ako hovoria „daj nám znamenie," tak sme zabúchali na dvere a skoro umreli od zadržiavania smiechu. Niektorí chalani tam začali kričať, že sa im to podarilo, iný vybehli z dverí von a keď nás zbadali, tak by nás boli najradšej zavraždili. My sme aspoň mali zábavu a oni boli sklamaný. Hľadala som v miestnosti Jakuba, keď do mňa surovo strčila tá Ryšavka. Podarilo sa mi ju zachytiť.

„Máš nejaký problém?" postavila som sa tesne za ňu a zvierala jej rameno.

„Ty si môj problém!" tenkým a tichým hlasom prehovorila.

„Tak si ho poď vyriešiť," navrhla som jej.

„Nebudem s tebou zabíjať čas!"

„Tak sa mi láskavo nestavaj do cesty!" a strčila som do nej. Pričom vrazila do okolo idúceho chalana. Chalan zodvihol hlavu a prezrel si nás. Už som ho niekde videla.