Vrahyňa

11. Vypočúvanie

 Auto zastalo priamo pred stanicou. Vystúpili sme z vozidla a odvliekli nás do vypočúvacej miestnosti. Sadli sme si na studené stoličky a hlavný komisár nočnej služby pred nás.

Komisár:  Vypočúvanie mladistých Emmi Wojtekovej a Jakuba Dejvu. Boli ste obvinený Rebekou Dejvovou z vraždy Karolíny Lernovej. Jakub ty si bol posledný koho s ňou videli jej rodičia. Prečo si po vašom rande neodprevadil Karolínu domov?

Jakub: ... cestou sme stretli moju priateľku Emmu a keď nás zbadala, tak začala vyšilovať. Ja som jej to chcel vysvetliť, Karolína sa nahnevala a odišla. Kam išla to neviem.

Komisár: Prečo ste išli na rande s inou, keď ste jednu už mali?

Jakub: To nebolo rande iba kamarátska prechádzka, dievčatá si to zle vysvetlili a je mi to ľúto.

Komisár: Dobre ďakujem. Emma následne vás Jakub odvliekol k nemu domov alebo ako to bolo?

Emma: Áno. Vzal ma k sebe a upokojil. Verím mu.

Komisár: Rebeka Dejvová však tvrdí, že ste sa nachádzali na mieste činu. Môžete nám vysvetliť prečo si to myslí?

Jakub, Emma: Nevieme.

Emma: Možno si myslela, že sa zbaví obvinenia. Viem, že sa Karolína vyhrážala Rebeke, že ju zabije. Posielala jej pod neznámym nickom hrubé správy.

Komisár: Ďakujem pozrieme sa na to.

Emma: Musím však dodať, že v tých správach spomína aj mňa, pretože si myslela, že niečo mám s mojím bratom Keilom.

Jakub: Myslíte si, že to spravila moja sestra?

Komisár: Všetko tomu nasvedčuje. Nikto tie dve spolu nevidel. Nie sú žiadny svedkovia.

Jakub: Čo s ňou bude?

Komisár: Pravdepodobne pôjde do polepšovne. Ďakujem vám zarozhovor môžete ísť.

Postavil sa a odprevadil nás k dverám. Vyšli sme von, kde už boli moji rodičia. Vražedne sa pozerali na Jakuba, že čo to spravila jeho sestra. Jakub sa cítil zle, tak radšej odišiel domov. Vyhľadali sme Keila, ktorého sme neskôr našli pri cele s Rebekou.

Keď ma zbadala začala trhať mrežami, akoby chcela aj mňa zavraždiť. Z úst jej začali vytekať sliny. Prskala a trhala železnými mrežami. Pokiaľ nedošiel strážnik a ja som sa radšej rýchlo pratala odtiaľ preč, aby to nebolo nikomu nápadné. Musím hrať slabošku, akoby ma to naozaj vzalo. Síce tým nie som nadšená, ale kto by neurobil niečo pre svoju nevinu.

O dve hodiny neskôr sme sedeli doma pri stole v kuchyni a pozerali sa na seba pokiaľ neprehovorila Zuzana.

„Od dnes platí, že v letnom čase môžete byť vonku do deviatej a zimnom do piatej. Žiadne výnimky. A o všetkých vašich činnostiach mimo školy nás budete informovať. Neprajem si žiadne prespávačky to tu nikdy nebolo. Dobre Emmka?"

„Prepáč," ospravedlnila som sa jej.

„Môžete ísť," konečne nám dovolila odísť do izieb a ísť spať. Potešila som sa, už je hádam päť hodín ráno. Som uťahaná a unavená. Vybehla som ako prvá po schodoch v pätách mi bol Keil. Otvorila som dvere na izbe než som stihla do nej vojsť, tak ma Keil do nej surovo sotil. Čo mu je? Ja za to nemôžem, že si vyberá šibnuté priateľky.

„Prečo si zostala u Jakuba?"

„Tebe preskočilo? Však to bolo čistá náhoda."

„Mňa neoblbneš, ty niečo vieš! Prečo Rebeka stále dokola melie, že ste to na Karolínu narafičili? Áno každý vie, že nie sú dôkazy, ktoré by to usvedčili. Nedáva to však zmysel, niekto normálny by sa len tak nezbláznil a netáral hlúposti a Rebeka bola úplne normálna a dokonalá."

„Keil je mi to ľúto, ale ja s tým nič nemám a ak dovolíš som unavená."

„Fajn," otočil sa a za sebou treskol dverami. Kúpať som sa už znovu nešla, iba som skočila do postele a v momente zaspala.

Prebudila som sa až okolo obeda, keď ma niekto hladil po vlasoch. Bol to Keil a prišiel sa mi ospravedlniť. Nechcelo sa mi s ním rozprávať, tak som sa ešte schovala pod paplón a znovu zaspala.

Druhýkrát ma prebudilo zvonenie telefónu.

„Áno Kubo?" rozospato som sa ozvala a ani som nevnímala čo hovorím.

„Jakub sakra, jedna ženská!" usmiala som sa nad jeho vytočením.

„Jasné Kubínku."

„Hneváš ma, chceš dostať?"

„Chcem, ani nevieš ako."

„Tak príď dole a poď mi otvoriť, priniesol som ti niečo tvoje."

Vyskočila som strapatá z postele a vybehla von. Jakub stál pred bránou a čakal ma. Otvorila som bránku a vrhla sa naňho. Nenápadne mi do vačku strčil nôž a musel znovu odísť preč, pretože ho otec čakal v aute. Odtiahla som sa od neho a nechala ho ísť. Tak veľmi som chcela, aby tu zostal so mnou, ale otec mu to zakázal. Rozlúčili sme sa a išiel.

Hneď na to mi prišla od neho sms-ka: /Bola si rozkošná, taká strapatá. Mal by som ťa vídať častejšie po ránach./ Milé od neho.

/Je mi ľúto, že je tvoja sestra v tom namočená,/ poslala som mu sms-ku. Pričom mi to nebolo vôbec ľúto. Bolo mi to jedno. Nezaujíma ma jeho sestra. Páči sa mi keď človek trpí. Možno som trošku mimo, ale som s tým spokojná. Zbožňujem vzrušenie strachu, krvi, tepla, kriku, vzdychov, žiadostí o zľutovanie... Videla som mnoho filmov s podobnou tematikou a moje vzrušenie sa tým vzrástlo. Až po napozeraní a zdokonalení sa v mnohých snímkov som mohla začať niečo robiť. Filmy sú veľmi dobrý odrazák natakéto činy a knihy tiež nie sú výnimkou, tie pocity obetí či vrahov sú na nezaplatenie.

***

Ahoj, máme tu 11. kapitolku. Viem bola trochu nudnejšia a nič sa tam nestalo, ale aj také musia byť ;-) Verím, že ďalšia sa vám bude páčiť. 

*Mery*