Jazdkyňa | Vojna sŕdc

2. Všetko začalo tmou

Logan

Vrútil som sa do jedálne ako neriadená strela. Edarn, ktorý v pokoji popíjal zo svojho hrnčeka sa na mňa zahľadel. Nevenoval mi však dlhú pozornosť. Mávol som rukou, načo sa jedáleň vyľudnila. Prešiel som k svojmu miestu po jeho pravici.

„Zase zmizla," vykríkol som na plné hrdlo. „Ráno som sa zastavil v jej izbe a ona tam nebola. Edarn musíme s ňou niečo urobiť, inak sa vytratí navždy. A ja o ňu už nemienim prísť!"

Ruka s prázdnou šálkou poklesla na biely porcelánový tanierik. Jemne zaštrngotali. Edarn si povzdychol a upriamil svoj sokolí zrak na mňa. Až ma striaslo, keď sa naše pohľady stretli.

„Logan, treba jej dať slobodu. A pravdu. Práve kvôli týmto veciam prešla k nám. Ak by sme sa správali rovnako ako Alama, Luci by sa opäť vytratila. A dám aj ruku do dračej tlamy, že tentokrát by sme ju nenašli. Je skúsená, ľahko sa dokáže vymazať zo sveta mágie."

Škrípal som zubami no zároveň si uvedomoval pravdu jeho slov. Neostávalo mi nič, len čakať. So strachom a zúrivosťou som sa otočil a nechal Edarna dopiť svoj divne páchnuci čaj.

Luci
Sedela som pri jazierku. Jednu nohu som zvierala vo svojom objatí a druhú močila v teplej vode. Hlava mi prevísala dozadu. Moje oči smerovali k stropu. Kryštáliky dnes svietili len na pol energie. Atmosféra bola presne ako pri nočnej oblohe. Pustila som nohu a ľahla si na chrbát. Na bruchu sa mi ozvalo syčanie, pochádzajúce od Gyi a Key. Svoje papuľky si uvelebili na mojom bruchu zatiaľ čo telá sa im tiahli na vrch skaly. Ruky som preniesla na ich hlavičky a jemne ich hladkala. Moja myseľ vírila rôznymi myšlienkami a hlavne rozhodnutiami, ktoré som doteraz urobila. Stále som si nebola istá a zároveň som vedela, že som urobila dobre. Všetky tie veci, všetko, čo sa doteraz udialo si pomaly hľadalo miesto v mojej hlave. A ja som sa nebránila. Potrebovala som mať konečne pokoj. Moje oči oťažievali. Po dlhom čase som sa zas cítila unavená. Zatvorila som oči len na chvíľu, no aj to stačilo aby som sa preniesla do bezbolestnej fantázie.

Videla som tmu. Nekonečne tiahnucu sa tmu. Nemala koniec ani začiatok. Niečo mi vravelo, aby som hlavu obrátila k svojej ľavici. Urobila som tak. Vedľa mňa ležalo Srdce. Bolo ešte len kojencom v plienkach no ja som vedela, že je to ono. Neplakalo, no ani sa nesmialo. Neprítomne hľadelo do vrchu tmy. Zohla som sa a zodvihla ho. Až keď som sa ho dotkla zareagovalo. Malé rúčky zodvihlo čo najviac to šlo a snažilo sa chytiť mi tvár. Nechala som ho.

A potom sa to stalo.

Všetko začalo tmou. Potom, skôr než bolo čokoľvek stvorené, sme sa zjavili my. Srdcia. Nevedeli sme, čo bolo, no poznali sme, čo bude. Všetky sme boli jedno a zároveň každé z nás odlišné. Nedokázali sme sa zhodnúť na jednom svete. Rozpŕchli sme sa v tme a našli svoje miesta, kde sme budovali.

Všetko sa odohrávalo v mojom okruhu. Milióny svetiel sa odrazu zjavili a zmizli v rôznych kútoch. Až na jedno, ktoré som priradila tomu svojmu. Videla som jeho prvé pohyby. Pustá zem sa naplnila vodou a zelenými pastvinami. Objavili sa pláne, hory, rokliny, priekopy, púšte a mnoho iného. Bolo to neskutočné. Na sekundu som pohľadom skĺzla na Srdce. Sledovalo môj výraz aj reakciu. Len som prikývla. Chcela som pokračovať. Vedieť, ako to všetko bolo.

Prv, než sme na naše diela priviedli ľudí, stanovili sme určité teritória a ich strážcov.

Strážcovia. Rovnako ako Cino, Gya či Key. Cítila som ako Srdce prikývlo. Z tmy sme sa preniesli na planétu. Konečne som stála na pevnej ploche, hoci som ju necítila. Rozhliadala som sa v snahe zapamätať si čo najviac. Nedotknutá príroda, zem bez kúziel, vytvorená kúzlami.

Cítila som ako sa Srdce chystá k posunu, no nedokázala som viac ostať v spánku. Otvorila som oči, načo som zbadala kryštáliky. Posadila som sa. Vedela som, že v mojej hlave je teraz viac neporiadku než bolo predtým. Zároveň som však vedela, že pravda zo snov pomaly ale istotne nahradí stáročné knihy, z ktorých som sa učila.

Môj pohyb prebudil aj griomov, ktorí sa doplazili k mojej hlave. Ich oči prezrádzali otázku, na ktorú som odpovedala úsmevom.

„Je načase odísť. Gya, Key, nebudem môcť teraz s vami ostať. Viete, že som odišla od Alamy. Mojim domovom je Cries, a ja sa tam musím vrátiť. Chcem sa učiť a poznať pravdu. Skutočnú pravdu," pohladila som griomov po hlavičkách a vtisla im bozk.

Vstala som a vybrala sa k východu. Mala som na pláne ešte dve miesta, ktoré som potrebovala navštíviť. Pri východe z hlavnej jaskyne som sa obzrela za svojimi priateľkami.

„Aj vy by ste mohli raz za čas vyjsť na povrch, strážkyne," usmiala som sa a zmizla v tme.

*Mám pre vás dve správy: zlú a dobrú.
Začnem zlou. Rodičia ma odpojili od internetu a tak trochu mi to zabudli povedať. Čiže sa čakacia doba ešte predĺži.... Sorry ľudkovia ale ani ja som to neplánovala. :'(
A teraz k tej lepšej správe. Nakoľko nemám doma net (trávim väčšinu času doma) mám nekonečnú možnosť sa nerozptylovať a naplno sa venovať písaniu (aj keď to nie je vždy tak ako chcem...) takže časti.aj budú napísané no problémom bude ich sem hodiť. Ale čo by som bola za spisovateľku keby som to.nevedela poriešiť ;)
V každom prípade ďakujem... Za vás, vaše voty, komenty ale aj pozretia... Práve tie čísla do mňa kopú a dávajú mi najavo, že táto story nie je až tak zlá ako som si myslela :)
Sikakm