Jazdkyňa | Vojna sŕdc

8. Zmena plánu

*Ja viem, že nepridávam často, tak aspoň teraz, keď som zas chytila spisovateľskú slinu :D... Ale to len počas chorobného týždňa. Teraz znovu nastupuje kolotoč školy a písomiek, hlavne keď sa blížia Vianoce :).
Sikakm

Luci
Po rozhovore s Anitou a príbehmi na ktoré sme si zaspomínali, som sa vybrala do Aquarisu. Dne som mala opäť stretnutie s Rhinou. A tak ako vždy som sa tešila. Anita pred odchodom zavolala svojej priateľke, ktorá mi upravila vlasy na ples. Účes schovala do malej tyrkysovej škatuľky so žltými motýlikmi. Slúžila ako úschova a zachovanie jej diela. Stačilo len nadvihnúť veko a vlasy sa pomocou mágie sformovali tak ako mali byť.

Rhina ma čakala pred bránou. Na sebe mala azúrovú sukňu, ktorá jej siahala až po členky a pri stehnách bola otvorená. Pod ňou sa ukrývali krátke plátenné nohavice, ktoré slúžili ako krytie. Na jej hrudi hral biely korzet s ramienkami, zdobený malými topazmi a kameňmi lapis lazuli. Nohy mala chránené koženými sandálmi s remienkami. Vlasy mala zopnuté ledabolo niečím, čo pripomínalo štipec.

Milo sa na mňa usmiala a hodila sa mi okolo krku. No z jej úsmevu som cítila aj niečo iné než radosť. Bol to... strach? Smútok? Nič som však nepovedala. Rhina sa naladila na rečnícku nôtu, no moja myseľ sa jej nevenovala. Pomalými krokmi sme sa presunuli k vode. Odtiaľ sme sa premiestnili ku krčme. Krčmár nás spoznal už pri dverách a tak stiahol všetkých svojich zamestnancov. Usalašili sme sa na našom obvyklom mieste. Vzala som do ruky jeden z krčahov, ktoré už dávno stáli na stole. Rhina ho taktiež uchopila, no narozdiel odo mňa, ktorá z pohára len uchlipkávala, ona ho vypila na ex. Len mi to potvrdilo čo som si myslela. Pozerala som sa ňu s mierne nadvihnutým obočím.

„Rhina? Deje sa niečo? Od portálu si nejaká... rozrušená," začala som pomaly.

Rhina zakuckala, zvyšky žltej tekutiny vyprskla na drevený okrúhly stôl. Položila pohár na stôl a snažila sa poriadne nadýchnuť. Okamžite som ju začala tľapkať po chrbte.

„Prečo... si... myslíš?" pýtala sa pomedzi nádychy.

Usmiala som sa. Ja si nemyslím. Ja to viem... alebo aspoň tuším.

„Rhina, si dievča ktorému sa nezavrú ústa. No dnes si ticho ako myš. Muselo sa niečo stať."

Rhina bola potichu. Trvalo snáď hodiny, než sa nadýchla.

„Stalo, ale... sľúb, že sa nenahneváš," liezlo z nej ako z chlpatej deky.

Prikývla som. Nemohla som jej nič sľúbiť. Neviem, čo sa dozviem, no nech to je čokoľvek budem sa snažiť zachovať chladnú hlavu.

„Jazdci sa rozhodli, že ťa prídu uniesť," oznámila mi ticho ako myška, „Zajtra večer."

Prisahám, že ak by predo mnou bolo zrkadlo videla by som svoju tvár červenieť. Oni a uniesť ma? Počkať... zajtra? Tresla som rukami o stôl, načo sa oba krčahy prevrátili a ich zelená pochúťka rozliala po stole i zemi.

„Ako zajtra? Prečo zajtra? Zajtra nemôžu prísť!"

Rhina na mňa pozerala ako na blázna. Samozrejme, nepovedala som jej ešte o plese. Nebolo kedy. Párkrát som sa nadýchla, aby som stíšila svoje agresívne ja a opäť sa posadila na miesto.

„Zajtra večer sa na Criese koná ples. Zoznamovací ples, na ktorý sú pozvaní významní ľudia celej planéty. To ako prvé.

A za druhé. Aj keby prišiel Nick a Nathan s celou armádou mágov, pochybujem, že by sa vyrovnal vysoko postaveným rodinám a jazdeckým strážam," objasnila som jej dôvody.

Rhina len prikývla. Určite pochopila. Usmiala som sa na ňu.

„Nemôžeš ich nejako naviesť aby prišli inokedy? Nechcem aby to pokazili," opýtala som sa s nádejou v hlase.

Rhina spela ruky a položila ich na suchú časť stola. Jej výraz bol smutný. Takže to nepôjde.

„Obávam sa, že nie. Nič ich neodradí od toho, aby ťa prišli, ako to oni nazvali, zachrániť."

Povzdychla som si. „Dobre teda. Nemáme na výber. O týchto veciach vieme len my dve. Preto sa musíme zachovať, akoby sme nič nevedeli. Bude to tak lepšie."

Spoločne sme prikývli. Bude lepšie, ak sa to nikto iný nedozvie. Neboli by ohrozené len naše dva „programy" ale aj naše spoločné priateľstvo. A to nemienim stavať do tej pozície.

Postavila som sa, pripravená na odchod. Informácie, ktoré som sa dozvedela, boli ďalším uzlom v mojom zauzlenom živote. Ale však prečo nie? Ďalší uzol, ďalšia zápletka, ďalšie spôsoby riešenia. Položila som na stôl niekoľko mincí, ktoré mali vyrovnať náš účet i s predstavením. Zodvihla som nebeské oči a pozrela sa na usmievajúcu Rhinu. Taktiež som sa usmiala.

Odstúpila som od stola a pobrala sa ku dverám. Náhle som však zastala. Hlavu s upravenými vlasmi som otočila späť k Rhine.

„Nech sa deje čokoľvek, nech počas vášho plánu budeš z mojich úst počuť čokoľvek, pamätaj si, že neprestanem byť tvojou priateľkou Rhina. Si jediný človek, ktorému by som nikdy neublížila," otvorila som dvere a vyparila sa späť na Cries skôr, než by ma ktokoľvek zastavil.