Jazdkyňa | Vojna sŕdc

18. Spojenectvo

Nick

V pokoji som dojedal svoj obed, zatiaľ čo naši noví hostia sedeli pri Magistrovi a o niečom živo diskutovali. Laira s úsmevom na perách komunikovala spolu s Magistrom o rôznych témach. Od odchodu zo školy až po to, ako sa tu objavila.

Popravde veľa z ich konverzácie som nevnímal. Moja zvedavosť bola upriamená na druhého návštevníka. A vyzeralo, že aj Mike je mnou zaujatý. Nevedel som povedať prečo, no jeho pohľad ktorým ma spaľoval počas zvyšku obeda mi len potvrdil, že o nič dobré sa nejedná.

Na konci obeda sa Magister postavil a spolu s dvoma privandrovalcami prešiel uličkou až ku dverám. Keď míňali náš stôl, Mikeov pohľad sa stretol s mojím. Bola to len sekunda, no aj tak som mal možnosť cítiť nenávisť a hnev voči mne. Nevedel som prečo, no tušil som, že sa to čoskoro dozviem.

Za magistrom sme my – jazdci – opustili jedáleň. Keďže bol dnes štvrtý deň práce, mágovia po obede smerovali do sveta za svojou prácou. Katerine, Rhina, Nathan a Felix sa pobrali do obývacej miestnosti, zatiaľ čo ja presne opačnou stranou. Mal som chuť a čas konečne stráviť voľné poobedie s Nigrumom. Vyšiel som prednými dverami. Vonku na lúke ma už čakal môj priateľ. Jazdecký postroj už mal na svojom tele, rovnako tak aj opraty. Hlavu otočil mojim smerom a odfrkol si.

Na čas. Rýchlo, už sa neviem dočkať, počul som Nigrumov hlas v hlave.

Usmial som a s jeho pomocou sa dostal do postroja. Nigrum na nič nečakal. Roztiahol svoje čierne krídla, odrazil sa od zeme a začal stúpať. Moja myseľ sa vyčistila a konečne som cítil, že zas dýcham. Nechal som sa unášať krajinou vôkol seba. Po dlhom čase som zas cítil aspoň na chvíľu pokoj. Vietor sa mi hral s vlasmi a myšlienky mi len tak prechádzali hlavou. Nie však o tom čo sa stalo v predchádzajúcich dňoch. O mojom domove. O rodine, hlavne o súrodencoch.

Než som mal však možnosť viac sa nad tým zamyslieť, nad mojou slnečnou oblohou sa zjavil tieň. Zaostril som aby som zistil, čo túto anomáliu spôsobilo. Práve včas na to, aby som sa vyhol bielemu krídlu. Nigrum sa prudko nahol naľavo, mal som len málo od toho aby som spadol z jeho chrbta. Poriadne som sa chytil sedla a opäť doň vysadol. Zobral som opraty do rúk a naklonil sa dopredu.

Nigrum sa strmhlavo pustil dole. Boli sme vysoko nad zemou, no náš protivník bol ešte vyššie. Nemohol som riskovať boj v oblakoch. Michael je určite viac zdatnejší v boji s drakom ako ja. Otočil som hlavu hore a práve včas. Z Michaelových rúk sa odlepila svetelná guľa, mierená na Nigrumove pravé krídlo.

Stiahni krídla Nigrum!

Urobil ako som povedal. Biela žiara prešla blízko nás a rozplynula sa. Naše strmhlavé rútenie sa však nabralo na rýchlosti. Neboli sme už ďaleko od zeme, ktorá sa ukázala ako Dračí ostrov. Skrčil som sa a nechal Nigruma nech pristane podľa seba. Otočil som ruku dlaňou smerom kde som predpokladal, že sa Michael nachádza. Pustil som jeho smerom čiernu placku, ktorá sa v prostred cesty zväčšila a vytvorila niečo podobné sieti. Pocítil som ako Nigrum pomaly roztiahol krídla a začal brzdiť. Bolo na čase, boli sme len kúsok od zeme. Hneď ako sme dosadli, popohnal som Nigruma ku stromom a hlavne tieňom. Sám som ostal blízko pri ňom, pre každý prípad. Chcel som však zistiť prečo na mňa Michael zaútočil.

Netrvalo dlho a Michael dosadol tiež. Mohlo mi dôjsť že moja obrana bude pre neho nič. Zoskočil z draka. Na jeho tvári bolo vidieť hnev. Priam až zúril.

„Kde je Luci?" skríkol na mňa a zahnal sa žiariacou rukou.

„A ako to mám ja vedieť?" opýtal som sa ho keď som sa krčil, aby som neprišiel o svoj krk.

„Helder ju cítil z teba," odpovedal a zobral ma za golier ľavou rukou, „takže si bol v jej blízkosti nedávno."

V mysli sa mi objavila minulá noc, ako som ju držal v náručí a bol najradšej, keby sa nič z tohto nedialo.

Michael sa na mňa stále pozeral. Pomaly jeho stisk povolil a jeho agresívna tvár zmäkla. Po chvíli ma pustil úplne. Odstúpil som od neho a vzdialil sa ku Nigrumovi. Pohladil som ho po šupinách a pozrel do zeme.

„Máš pravdu, videl som ju," povzdychol som a pozrel na neho.

Viem, sľúbil som Luci, že nič nepoviem, no je to jej brat. Má právo vedieť aspoň to, kde je. Michaelova tvár ostala neutrálna. Čakal na to, čo poviem.

„Luci je na Criese. A nemieni odtiaľ odísť."

„Definuj Criese."

„V paláci, pri mojom strýkovi."

Michael sa napol ako struna. Zbledol o niekoľko odtieňov a pozrel na svojho draka.

„Musím ju odtiaľ dostať," prehlásil.

„A myslíš že mi sme sa o to nesnažili. Lenže ona si nedá povedať."

„Ty to nechápeš! Edarn je to najmenej čo jej môže na tom svete hroziť!" kričal.

Odrazu sa zháčil a pozrel na mňa. „Ako vieš kde je a čo si myslí?"

„Ako si sám povedal, videl som ju," pozrel som na svoju pravú dlaň, „držal ju."

Michael ku mne pristúpil a položil mi dlaň na ľavé rameno. Pozrel som sa na neho a on mi pohľad opätoval.

„Neviem, v akom vzťahu si s ňou, no ber si moje slová k srdcu. Čím dlhšie na Criese ostane, tým viac sa premení na Luci akú nepoznáš."

Netušil som čo jeho slová znamenali no vedel som, že nič dobré. A ak chcem Luci dostať mimo ohrozenie, nech už je akékoľvek, budem musieť spojiť sily s jej bratom.

-----------------------------------------------------------

Happy New Year :) Tak ste sa dočkali. Premýšľala som, že Vám to sem hodím až keď začnem druhú časť, ale ani sama neviem kedy sa k nej dostanem. Tak zatiaľ aby ste sa nenudili a nezabudli čítať. :)

Sikakm