Jazdkyňa | Vojna sŕdc

7. Predvečer plesu

*Mala som pre vás prichystané dve fotky ale môžem dať len jednu takže ďalšia v ďalšej kapitolke. Inak kompenzácia za dlhu odmlku - dlhšia kapitolka.
Hezké počtení :)
Sikakm

Luci
Vstúpila som do obchodného domu. Bol to ten istý, v ktorom som sa stretla s Loganom v kníhkupectve Úkryt. Nič sa nezmenilo. Hoci bol pracovný deň, centrum bolo plné ľudí. Či už to boli rodiny s deťmi alebo študenti, ktorí sa vybrali poza školu.

Každý jeden obchod bol vyzdobený vianočnou tematikou. Vlastne celé centrum pripomínalo veľkú žiarovku. Uprostred, kde sa cez leto nachádzala fontána, stál obrovský stromček siahajúci až ku sklenenému stropu. Zelené ihličie bilo do očí už pri prvom pohľade. Temer na každej jednej vetvičke visela ozdobná guľa či už zlatej alebo karmínovej farby. Pomedzi ne, ako malé plamienky nádeje, sa mihotali drobné svetielka. Okolo celého stromu sa tiahlo niekoľko hadíkov z pozláteného papiera, ktorý vyzeral ako nemotorné prevedenie kožušiny. Celú výzdobu zakončovala zlatá päťcípa hviezda na vrchole stromčeka. Žiarila tak jasno ako len cez deň dokázala.

Pod touto krásou stála falošná dielňa spolu so Santa Clausom. Tučný chlap so šedými fúzmi i bradou, navlečený v červeno bielej róbe, posedával na svojom prepychovom tróne z paličkových (opäť červeno bielych) lízaniek. Na kolene mu práve sedelo nejaké dieťa, ktoré istotne žiadalo o svoju vysnívanú hračku. Keby len vedelo, že muža to vôbec nezaujíma, že to robí iba kvôli peniazom. Správalo by sa rovnako?

Zakrútila som hlavou. Filozofické premýšľanie bokom, som tu kvôli šatám. Zladila som krok s davom, ktorý ma doteraz obchádzal a prešla som k eskalátoru. Obišla som ho a pokračovala do samotných útrob centra. Prechádzala som cez v celku zaplnenú uličku plnú rôznych obchodov, od oblečenia po bankové pobočky. Asi som teraz mala behať ako šialená do každého obchodu so šatami a vyberať, no ja som mala na mysli len jeden cieľ.

Došla som na koniec uličky a otočila sa vpravo. Rohový obchod bol celý presklený. Za sklom som videla kávovo sfarbené tapety, miešané s béžovou a bielou. Pri skle stáli vystavené figuríny s rôznymi variantami šiat a úborov na večierky či iné spoločenské akcie. Pri nohách sa im povaľovali kotúče s látkami, no aj malá decentná čipka.

Keď som sa pozrela na vystavený tovar, uzrela som plno zákazníkov. Ženy, no aj mužov. Väčšina z nich stála v radách ku trom návrhárom v ľavej časti obchodu, no ešte viac sa ich len tak prechádzalo a obzeralo si kotúče látok na potenciálny odev.

Prešla som pár krokov a opäť zastavila. Tento raz pri vchode. Biela lomená tabuľa so zlatým písmom oznamovala do srdca centra svoj názov i obor. Zlatá priadka. Krajčírstvo pre všetkých. Vážne? Mágovia sú možno úžasní, no ako náhle príde na tajomstvá, skrývajú sa do rozprávok. A tak je to vždy. Aspoň ich poľahky nájdem. Usmiala som sa.

Priblížila som sa k skleneným dverám, ktoré sa automaticky otvorili. Z dnu ku mne doľahol hluk vianočných kolied i niekoľko hlasov, ktoré živo diskutovali o veciach mne neznámych. Vkročila som dnu a mierila rovno k pokladniam. Za jednou z nich, konkrétne úplne napravo s číslom jeden na čerešňovom pulte, stál môj cieľ. Bola to Afroameričanka oblejšej postavy. Čierne vlasy mala zapletené vo vrkoči, ktorý tvoril vysoký drdol na jej hlave. Výrazne belasé oči upierala na zákazníčku pred sebou. Pery natreté rúžom odtieňom červenej ruže sa roztiahli do širokého a vľúdneho úsmevu. Prijala od zákazníčky peniaze, ktoré dôkladne uložila do pokladnice a vrátila jej výdavok. Žena ustúpila od pokladne, čím sa mi naskytol pohľad na predavačkin odev.

Nemala na sebe zásteru či uniformu. Jej telo halili čierne obtiahnuté šaty, ktoré zvýrazňovali jej krivky, s polrukávom a bielym golierikom. Tesne pod hrudníkom sa jej trblietal kryštálový opasok šírky okolo siedmich centimetrov. Nepochybne jej práca.