Jazdkyňa | Vojna sŕdc

6. Prípravy

*Na rýchlovku, ešte predtým než sa uložím k večnému spánku :D :D vám sem hádžem pokračovanie... Ďalšia kapitolka ešte síce nie je hotová, no už teraz presahuje 2 strany takže... Wish me good luck ;)

Sikakm

Luci

„Bál?" zaskočil ma Edarn pri špirálovej otočke.

Hudba, pozostávajúca z klavíra na ktorom hral Logan, utíchla s mojim hlasom. Edarn ma pustil a dovolil sadnúť si. Nohy v čiernych lodičkách s remienkom ma nesmierne boleli vzhľadom k tomu, že sme tancovali už niekoľko hodín. Odopla som si remienok a vyzula nohy na studenú podlahu. Ihneď ako sa dotkli studeného povrchu, blažene som si povzdychla. Svoje oči som však stále upierala na Edarna.

„Bál, ples, slávnosť. Dá sa to nazvať hocijako. Podstata je však tá istá. Drahé šaty, hudba a tanec," začal vysvetľovať Edarn, prechádzajúc sa. „Tento ples ťa má uviesť medzi najmocnejších mágov tohto sveta. Nie je ich veľa, no možno jedného dňa budeš potrebovať ich pomoc. A koná sa zajtra večer."

Nezmohla som sa na slová. A ani ich nebolo treba. Proste som len prikývla. Nedalo som sa povedať, že som nadšená stretnutím bohatej vrstvy Criesu, no ani mi to netrhalo žily. Vzhľadom k tomu, že som princezná, asi sa odo mňa očakáva, že sa budem zúčastňovať týchto vecí.

Postavila som sa, čierne lodičky vzala do rúk. Voľnou pravačkou som chytila kúsok bielej sukne zo šiat, ktoré mi Edarn nechal ušiť na mieru. Vrch tvoril krátky rukáv belasej farby, rovnako ako torzo, ktoré malo tvar srdca. Okolo drieku som stále cítila čierny opasok, ktorý bol až priveľmi stiahnutý. Zároveň však dodával pocit, že sukňa nie je súčasť šiat. Vlasy som si zopla na vrch. A bolo to správne rozhodnutie. Cítila som, ako sa pot zachytil spodnej časti vlasov, aj ako sa ženie dole mojim chrbtom. Potrebujem sprchu. A to okamžite!

„Vzhľadom k svojmu postaveniu nemám na výber. Prijímam vaše pozvanie, Lord Talbot," zarečnila som ako správna princezná.

Neznášala som to, ale musela som to prijať. Všetky tie tituly a postavenia, prišlo mi to ako v stredoveku. Keby nebol hrad v novodobejšom nádychu aj by som odprisahala, že sa v ňom nachádzam.

Edarn mi venoval vrúcny úsmev. Pravú ruku uložil na srdce a ľavú na driek. Uklonil sa, ako sa na podradeného patrí. Neznášala som to, no prinútila som sa k úsmevu.

„Je mi cťou, že ste prijali moje pozvanie. Šaty Vám nechám ušiť u najlepších krajčírov Criesu."

„Nie!" skríkla som, hoci som mienila len zvýšiť hlas. „Ja si šaty obstarám sama. Mám rada keď viem čo budem mať na sebe," usmiala som sa.

Edarn len sklopil hlavu na znak súhlasu. Ešte raz sa uklonil a opustil sálu skrz biele dvojdvere. Logan sa presunul za mňa, čoho som si všimla až keď mi teplý vzduch ovanul ľavú časť krku.

„Nemyslíš si, že to preháňa?" opýtala som sa, nespúšťajúc oči z dverí.

„Zvykaj si. Crieskí pokrytci inak ani nehovoria."

Povzdychla som si. Byť nástupkyňou na trón je ťažšie, než som si myslela. Pomalým krokom som nasledovala Edarnovho príkladu. Vyšla som z miestnosti a pobrala sa do izby. Chcela som ešte dnes dostáť svojho slova a nájsť si šaty. Teda skôr ich kúpiť v pozemskom obchode. Veď čo je lepšie než nakupovanie bez platenia? A let na Care sa nepočíta.

Vyšla som schodmi do poschodia s izbami a vkročila do tej svojej. Bola príjemne osvetlená slnečnými lúčmi pretekajúcimi cez okno po mojej ľavici, ktoré občas zakryl kúsok mračna. Podišla som až k nemu aby som sa dozvedela svoju presnú situáciu.

Môj výhľad patril vrchom, ktoré za sebou skrývali les a cestu k mestu neďaleko zámku. O niečo nižšie pod oblakmi sa majestátne týčili pestré stromy crieskej záhrady spolu so záhonmi, ktoré sa však pomaly pripravovali k zimnému spánku. Príroda by však dokázala vziať dych každému. Nečudo teda, že aj mne trvalo niekoľko minút, kým som sa spamätala. Odtrhla som pohľad od scenérie ako z obrazu a podišla bližšie ku krbu. Cítila som zimu, ktorá sa odrážala od múrov. Cítila som, ako mi pri výskote meluzíny naskakuje husina.

V krbe ležalo niekoľko polienok. Žiarili jemnou oranžovou farbou. Pár z nich prasklo, pričom sa uvoľnilo zopár uhlíkov. Okamžite začali tancovať vo vzduchu až kým nepohasli alebo ich komín nevtiahol do seba. Zastavila som sa len na okamih. S hlavou otočenou ku skrini, som nabrala trochu tepla. Opäť som opustila miesto a zamierila k môjmu pôvodnému cieľu.

Otvorila som na bielo natreté dvierka, ktoré ukrývali všetky druhy oblečenia. Prevažovalo crieské, no i pozemské. Chvíľku som hľadela na šaty ako vystrihnuté z nočnej oblohy, no napokon som zvolila pohodlnejšiu variantu. Zodvihla som ruku a dotkla sa vrchu hlavy. Crieské šaty sa stratili v žiari. Ich miesto nahradili čierne členkové čižmy na vyššom opätku, tmavohnedé nohavice a koralovo sfarbený pletený sveter. Vlasy som mala vyčesané do drdola. Konečne nevyzeral ako klbko čiernej vlny, ale ako zlaté slnko na poludňajšej oblohe.

Usmiala som sa sama nad sebou. Toto kúzlo patrilo k prvým, ktoré som si osvojila a nikdy som si nemyslela, že ho budem využívať s toľkou radosťou.

Zo svojej pokladnice módy som vzala čiernu koženú tašku cez plece spolu s teplým kabátom béžovej farby. Zavrela som skriňu, odhodlaná vydať sa za nákupnou horúčkou.

„Ideš niekam?" započula som Loganov hlas. Prichádzal od dverí, ktorých otvorenie som vôbec nezaregistrovala.

„Aj áno. Idem si navrhnúť šaty a nechať ich ušiť čo najrýchlejšie."

„Na Zem?" opýtal sa s posmechom v hlase.

Áno, divné. No nie nemožné. Otočila som sa jeho smerom. Bol opretý o dvere. Jeho oči behali po mojom oblečení. No skôr sa mi zdalo, že si prezeral mňa. Nechala som to však tak.

„Aj na Zemi žijú mágovia, ktorí nechcú byť hľadaní. Ku môjmu šťastiu ma berú ako priateľa," usmiala som sa a vytvorila portál. Naposledy som sa naňho pozrela a zamávala mu. Potom som sa opäť nechala pohltiť neznámou časťou, ktorá ma dopravila presne tam, kam som chcela.