Dracula ✔

1.kapitola: Neznámi muž

Ako som spomenula maturity som mala za sebou. S kamarátmi sme sa dohodli na menšom výlete. Viacerý sme sa nemohli dohodnúť. Predsa len sme sa nakoniec dohodli. Zhodli sme sa na Rumunsku aj keď Zuzana nechcela ísť. Väčšina ale vyhrala. Rozhodli sme sa ísť autom. Alex mal šesťmiestne auto. Naložili sme veci a odišli. Išli sme tam hlavne kvôli legende o Draculovi. Vedeli sme, že neexistuje. Do mesta Sighisoara sme prišli neskoro večer. Celá cesta trvala viac ako desať hodín s prestávkami. Dobre, že sme si za rezervovali dva izby. Skoro ráno sme sa vybrali na zámok Bran. Sprievodca nám povedal, že sa na tomto zámku nenachádzajú žiadne zmienky o tom, žeby ho Vlad III. Tepereš niekedy navštívil. Na zámku sa nachádzali naozaj nádherné obrazy a maľby. Aj architektúra bola tiež dosť premyslená. Zariadenie a všetko bolo naozaj úchvatné. Po návrate späť do mesta, sme sa rozhodli, že sa pôjdeme poprechádzať. Chlapci sa s nami prechádzali len chvíľku. Boli strašne unavení. Ja, Lucia a Zuzana sme sa ešte chvíľku chceli poprechádzať. Baby trocha vysmädli, tak si šli kúpiť vodu do blízkeho obchodu. Ja som ostala na námestí sama. Poblíž miesta kde som stála, stála aj dáma so stánkom s kvetmi. Moja zvedavosť aj moja vášeň ku kvetom ma donútila ísť sa pozrieť ku kvetom. Mala tam nádherné krvavočervené ruže, boli naozaj nádherné, priam úchvatné. Zadívala som sa na tie kvety. Nič som nepočula a nevnímala čo sa okolo mňa deje, vôbec nič. Spamätala som sa až, keď ma niekto chytil za rameno. Zľakla som sa. Veľmi rýchlo som sa otočila.

Muž, krotý sa ma dotkol, sa iba trocha usmial a povedal: ,,Nechcel som vás vystrašiť. Prepáčte mi. Ja len...''

Nestihol dopovedať svoju myšlienku, pretože ja som mu do nej skočila: ,,Na ospravedlňovanie je trocha neskoro, nemyslíte?''

,,Naozaj som nechcel, ale vy ste ma asi nepočuli.''

,,Nechcela som, nevedela som, že ste ma predtým oslovili.''

,,To nevadí. Naozaj som nemal právo vás obťažovať. Chcel som vám iba povedať, že ste krajšia ako táto ruža, ktorú si tu už dlhšiu chvíľu prezeráte.''

Začervenala som sa a milo usmiala.

Ďalej pokračoval on: ,,Myslím si, žeby ste sa tu nemali prechádzať sama. Taká kráska ako vy.''

,,Ja tu nie som sama. Som naozaj rada, že sa o mňa staráte.''

Otočil sa a kúpil jednú z ruží.

Podával mi ju so slovami: ,,Tu máte ružu a dúfam, že sa opäť stretneme.''

,,Ďakujem vám. V to dúfam aj ja.''

Vzal mi ruku, uklonil sa a pobozkal ju.

Pri odchode sa ešte otočil a dodal: ,,Dovidenia, moja pani.''

Ostala som tam stáť. Bola som ohromená jeho eleganciou a jeho vystupovaním. Správal sa presne tak ako som si vždy myslela ako by sa mali muži správať. Vrátili sa aj dievčatá.

Zuzana hneď začala vyzvedať: ,,Kto bol ten krásavec?''

,,Neviem,'' len som sa nechápavo na ňu pozrela.

,,On sa ty ani nepredstavil?'' opýtala sa Lucia.

,,Nie. Ani som sa ho na meno nepýtala.''

,,Tak dobre mali by sme už ísť, aby sa o nás chalani nebáli,'' navrhla Lucia.

Ja som sa ešte raz otočila smerom, ktorím odchádzal. Ako som si mohla myslieť, že ho ešte uvidím. Prišli sme na hotel dosť neskoro. Na večerali sme sa a išli spať. Dosť dlho som nemohla zaspať. Rozmýšľala som nad tým čo sa dnes stalo. ,,Kto bol vlastne ten chlap?'', nemohla som prísť nato, prečo sa ozval. S týmito myšlienkami som pomaly zaspala.

Tak tu je ďalšia kapitola. Je to príbeh, ktorý som začala písať dosť dávno a kamarátka mi navrhla, aby som ho publikovala. Tak je tu. Viem, že sa nebude nikomu páčiť. Votes a komenty potešia.

Verča :)