Dracula ✔

12.kapitol: Ples

                       

Už od skorého rána služobníctvo pobehovalo po dome ako zbláznené. Všetko sa upratovalo. Raňajky aj obed som si dala priniesť do izby. Po obede som sa nenápadne vytratila z domu. Nechcela som nikomu zavadzať. Vlad bol ktovie kde a William to celé šialenstvo organizoval, len ja som sa nudila. Preto som si sadla do záhrady. Na kmeň, kde sme včera s Vladom sedeli. Čítala som knihu. Čas mi ubiehal rýchlo. Úplne som sa ponorila do deja príbehu, že som si nevšimla dianie vedľa seba. Niekto ma chytil za ruku. Zľakla som sa. Ako som náhle vstala, moja kniha vletela do rybníka. 

,,Prepáčte slečna. Jjja som nechcela. Prosím vás nepovedzte to pánovi.''

,,To nevadí. Sľubujem, že to ostane medzi nami. Aj tak to bola v podstate moja vina,'' chytila som ju za rameno.

Pozrela na mňa a usmiala sa.

  ,,A načo si vlastne prišla.''

,,Pán William mi prikázal, aby som vám oznámila, že je najvyššia chvíľa sa ísť pripraviť na dnešný ples.''

,,Ja mám ísť na ples a to ako kto nakázal. Všetko sa tu robí za mojim chrbtom. ''

,,Neviem. Ja len plným rozkazy.''

,,Dobre. Tak poď. Pomôžeš mi.''

Spolu sme vyšli do mojej izby. Tam na mňa už čakali červené šaty. Vrch šiat bol ozdobený čiernymi perličkami. Boli pekné. Dva pramene vlasov som si zapla dozadu čiernou sponkou. Vzala som si šperky červenej a čiernej farby. Niekto zaklopal na dvere. Slúžka išla otvoriť. Do izby vošiel Vlad. Ostal stáť za mnou. V tom momente sa v mojom vnútri nahromadil hnev. Slúžke som naznačila, aby vyšla von.

,,Prečo o ničom neviem?''

,,Chcel som ty to povedať, ale nevedel som ako.''

,,Nevedel? Čo takto, že išla by si dnes na ples? Ale nie pánko si rozhodne za mňa.''

,,Tak dobre. Išla by si so mnou na ples?''

,,Nie.''

Otočila som sa ku nemu chrbtom. Priblížil sa ku mne, ruky si položil okolo môjho pásu a svoju hlavu mi položil na rameno. Pozeral na mňa tými svojimi psími očami. 

,,Tak dobre. Pôjdem. Stačí ty to.''

,,Tak to by sme mali ísť. Hostia už čakajú.''

Chytila som ho za ruku. Takto sme vyšli z izby. Zastavili sme sa na schodoch. Dole už stáli ľudia. Hneď ako sme tam zastavili, všetci sa na nás pozreli. Najradšej by som utiekla. Vlad to musel vycítiť, pretože mi ešte viac stisol ruku. Pozrela som sa na neho. Jeho pohľad mi dodával silu. Pomaly sme schádzali po schodoch. Pristúpila k nám skupinka mužov.

,,Chcel by som vám predstaviť moju priateľku slečnu Alinu.''

,,Veľmi nás teší. Ja som Jack, toto je Alexandro,'' postupne mi predstavil aj ďaľších. 

,,Dúfame, že sa budete v našej malej komunite dobre zabávať.'' V tom sa Vlad na Alexandra pozrel nahnevaným pohľadom. 

,,Aj mňa teší, že vás môžem spoznať.''

,,Prepáčte nás. Pôjdeme pozdraviť aj ostatných.''

Trocha sa uklonili. My sme pokračovali smerom ku dverám, kde sa objavil pár mladých ľudí. Všetkých si obzerali povýšeneckým pohľadom. Keď nás zbadali, muž sa usmial. Rozhodne som z neho nemala dobrý pocit. 

,,Ale, ktože je táto roztomilá osôbka.''

,,Lucien, chcel by som ty predstaviť svoju priateľku Alinu.''

,,Ty si ju tu takto skrývaš. To ale nie je milé Vlad.''

,,Asi nie. V podstate som ty ju teraz predstavil.''

Žena sa na mňa pozerala s opovrhovaním 

,,Máme toho ešte spolu dosť prebrať na dnešnom plese. Dúfam, že si nájdeme čas. Ovšem ak to tej kráske nebude vadiť.''

Cítila som ako je Vladovi v jeho spoločnosti nepríjemne. William vyšiel na schody. Tým prilákal pozornosť všetkých prítomných. 

,,Poprosím vás, aby ste sa presunuli do jedálne.''

Pri stole mal každý určené svoje miesto. Každý sa s niekym rozprával. Mňa usadili vedľa Vlada. Večera trvala na môj vkus až príliš dlho. Strašne som sa nudila. Potom sa hostia začali rozchádzať po salónikoch. Chcela som aj ja odísť. Vlad ma však chytil za ruku a tým upútal moju pozornosť.

,,Alina. Deje sa niečo?''

,,Nie. Čo by malo byť.'' Pokúsila som sa o úsmev.

,,Si nejaká smutná. A celkovo vyzeráš nejaká utrápená.''

,,Len sa necítim dobre. To je tak asi všetko.''

,,Sľubujem ty, že ostanem po celý čas s tebou.''

Spolu sme vošli do tanečnej miestnosti. Niekoľko párov tancovalo. Vlad sa zastavil pri Jackovi, Alexandrovi a ostatných. Nechcela som počúvať ich rozhovor. 

Pozrela som sa na Vlada a pošepkala som mu do ucha: ,,Pôjdem si sadnúť.''

Hlavou mi naznačil, kde si mám sadnúť. Pomaly som obchádzala hostí stojacich okolo. Sadla som si do rohu miestnosti. Vlad mal na mňa pekný výhľad. Pozorovala som všetkých naokolo. 

,,Prečo ru sedíte taká sama?''

Predo mňa sa postavil nejaký muž. Pozrela som mu do tváre. Bol to Lucien.

,,Snáď ste nestratili reč s mojej krásy.''

,,Často si nahovárate takéto klamstvá.''

,,Hm. Pekná a k tomu aj drzá. Také mám rád.''

,,Bola by som rada, ak by ste odišli. Ak nevidíte som radšej sama.''

,,Prišiel som vás požiadať o tanec.''

,,Choďte sa na to spýtať Vlada.''

,,On za vás rozhoduje.''

,,Nie len...,'' nenechal ma dohovoriť.

,,Tak potom poďte so mnou tancovať. Jeden jediný tanec.''

Natiahol ku mne ruku.

,,Dobre. Ale len jeden tanec a potom mi dáte na celý večer pokoj.''

,,Platí.''

Postavila som sa. V jeho sprievode sme došli až do stredu parketu.

Ďakujem všetkým čo to čítajú. A ako vždy koment a votes poteší. Vlastne, ktorého spisovateľa by nepotešil. Ak sa chcete na niečo opýtať môžte mi napísať správu. Aby som nezabudla, bola by som rada, ak by ste mi napísali mená hercov alebo kohokoľvek, koho by ste si predstavili pod hlavnými postavami. Vopred ďakujem.

Verča :)