Dracula ✔

13.kapitola: Nečakaný hosť

,,Prečo je taká krásna žena ako ty pri takom monštre?''

,,On nie je monštrum.''

,,Poznám ho oveľa lepšie ako ty. Ver mi.''

,,Prečo by tomu som mala veriť?''

,,Ak neveríš mne tak sa ho spýtaj na jeho zosnulú manželku. Môžeš sa to isté opýtať aj Williama.''

,,Klamete mi.''

Chcela som sa mu vytrhnúť. Bez výsledne. Bol oveľa mocnejší než ja.

,,Sľúbili ste mi predsa celý tanec.''

,,Ale to som nevedela, že ma budete balamutiť.''

Pozrela som sa na miesto, kde stál Vlad. Teraz tam ale nebol. Kde len môže byť. V tom ma niekto chytil za ruku. Pozrela som sa na neho.

,,Lucien. Dovolil by si mi, aby som si zatancoval zo svojou priateľkou.''

,,Samozrejme. A my dvaja sa ešte stretneme.''

Odišiel. Bola som šťastná, že mám pri sebe muža, ktorého milujem.

,,Urobil ty niečo?''

,,Nie.''

,,Čo od teba vlastne chcel?''

,,Len si chcel zatancovať. To je všetko.''

Tancovali sme len malú chvíľu. Do miestnosti vstúpila mladá vysoká žena. Na sebe mala oblečené dlhé čierne šaty. Jej vlasy mali farbu čiernu sťa uhoľ. Všetkých si premerala zlovestným pohľadom. Zastavila sa až na nás dvoch. Po chrbte mi prebehol mráz. Netuším ako to urobila, ale za malú chvíľu stála tesne pred nami.

,,Rada ťa opäť vidím Vlad.''

,,Elizabeth.''

,,Kto je táto rozkošná dievčina.''

,,To je Alina. Moja spoločnosť.''

,,Teší ma ja som Elizabeth Akvinská. Môžeš ma volať Lisa.''

,,Potešenie je na mojej strane.''

,,Prepáčiš nás Alina. Elizabeth poď za mnou.''

Obaja vyšli z miestnosti. Nemala som za potrebu sa tu ďalej zdržovať. Rozhodla som sa ísť priamo do svojej izby. Keď som náhle započula hlasy.

,,Čo tu sakra robíš?''

,,Snáď sa hneváš, že ťa prišla navštíviť stará známa.''

,,Áno hnevám sa. Nevideli sme sa už skoro dvesto rokov.''

,,To je pre nás dvoch krátka doba. Nemyslíš si to.''

,,Možno. Tiež ale viem, že ty sa len tak niekde neobjavuješ. Načo si tu.''

,,Miestny kult čarodejníc ma sem zavolal. Povedali, že majú nejaké problémy s upírmi.''

,,Potichšie. Niekto ťa môže započuť.''

,,Tá tvoja. Nikdy sa nepoučíš. Tvoju ženu Mínu upálili za živa práve kvôli tomu a ty robíš tú istú chybu. Znovu.''

Na malú chvíľu som prestala dýchať. V hlave sa mi prehral celý rozhovor z Lucienom. Neverila som mu. Zachytila som sa stolíka. Trocha sa zaknísal. Aj to stačilo na to aby z neho spadla váza.

,,Niekto stojí na chodbe.''

Začala som utekať. Bola som rozhodnutá odísť odtiaľto.

VLAD:

,,To bola Alina?'' Spýtala sa ma Elizabeth.

,,Asi áno.''

,,Mal by si ísť za ňou. Kým neodíde.''

,,Možno máš pravdu.''

Vyšiel som na poschodie. Počul som ako trieska z vecami. Tak predsa to počula. Ako jej to mám vysvetliť. Nesmelo som zaklopal na dvere jej izby. Na malú chvíľu všetok ten rachot utíchol. Nikto mi však neotváral dvere. Pootvoril som dvere. Sedela na posteli. Pomaly som vošiel do izby a zatvoril dvere. Pozrela sa na mňa. Nevedel som ako sa cíti. Pristúpil som k nej bližšie. Chcel som sa jej dotknúť. Ona sa však postavila a podišla ku skrini.

,,Kto vlastne si?''

,,Počula si to.''

,,Počula. Tajil si to. Klamal si ma. Prečo?''

,,Čo by si urobila, kebyže ty poviem pravdu.''

,,Neprišla by som sem.''

,,Presne to bol ten dôvod. Ľudia nevedia ako sa cítim. Nikto nepochopí to, že nie každý sme rovnaký.''

Pozrela sa na mňa v jej očiach bolo vidieť sklamanie, strach a ľútosť.

,,Nie každý človek je rovnaký.''

,,V minulosti nás lovili ako štvanú zver. Čo by sa na tom teraz zmenilo. Každý v tomto dome je nejaká príšera.''

,,Myslím si, že si už nemáme čo povedať.''

,,Čo chceš robiť?''

,,Neviem. Možno, keby si bol ku mne úprimný už od začiatku.''

,,Prosím ťa daj mi ešte jednu šancu. Poslednú.''

,,Neviem, či ty budem niekedy schopná dôverovať.''

Rozmýšľala. Toto som už raz zažil, lenže vtedy to neskončilo pre všetkých dobre. Hlavne nie pre Mínu.

,,Dobre. Posledná šanca.''

,,Ďakujem ty.''

,,Pod jednou podmienkou. Povieš mi všetko čo si mi tajil. Chcem všetko vedieť.''

,,Ako si praješ.''

Máme tu novú časť. Naozaj dúfam, že sa vám bude páčiť. Za komenty a votesy ďakujem.

Verča :)