Dracula ✔

10.kapitola: Prvý deň v dome.

Ráno som bola odpočinutá a pripravená si niekde vyjsť. Lenže bol tu taký trocha malý, no dobre dosť veľký problém, nevyznala som sa v dome. Nevedela som, ktorá chodba kam vedie. Buď som mohla vyjsť a niekde sa stratiť, čo v mojom prípade nie také ťažké, alebo som mohla počať na Vlada. Preto som sa rozhodla pre druhú variantu. Nechcela som, aby ma tu niekto videl, ktovie čo by si pomysleli. Nemusela som ovšem dlho čakať. Na dvere mi niekto zaklopal. Myslela som si, že to je Vlad, lenže som sa mýlila. Stál tam nejaký chlap.

,,Môj pán vás očakáva. Poprosím vás aby ste išli za mnou.''

Tak som sa vybrala za tým pánom. Vyzeral milý a priateľský. Kráčali sme po dlhej chodbe, potom sme zišli po úzkych schodoch a následne sme odbočili. Celou cestou sa po nás obzeralo služobníctvo. Napokon sme sa zastavili pred obrovskými dverami. Netušila som, čo ma za nimi čaká. Kde sa dostanem. Dvere sa predo mnou pomaly otvárali. Naskytol sa mi nádherný pohľad. Bola to obrovská miestnosť. Na stenách viseli obrazy a zrkadlá. V strede miestnosti stál dlhý stôl. Potom si všimla, že na jeho jednom konci sedí Vlad. Usmieval sa. Sluha ma odviedol ku stoličke vedľa neho. Celé to tu bolo bolo ako keby vystrihnuté z nejakého historického filmu.

,,Tak čo páči sa ty tu zatiaľ.''

,,Určite. Veď je to tu ako v nejakom filme. Nádherné.''

,,To som rád, že sa ty tu páči.''

,,Dúfam, že ma tu prevedieš. Chcem to tu celé vidieť.''

Usmial sa na mňa. Chcel niečo povedať, ale v tom sa otvorili dvere. Pohľady nás oboch sa zamerali na mužskú postavu stojacu vo dverách. Stál tam ten muž, čo ma sem priviedol. Vlad počkal kým nepríde ku nemu. Muž sa sklonil a niečo mu pošepkal. Vlad ihneď zvraštil čelo. Pochopila som, že to bude niečo vážne. Postavil sa.

,,Bohužial, Alina. Mám nejaké povinnosti. Toto je William. Ukáže ty to tu. Cíť sa tu ako doma. Pokúsim sa prísť na večeru.''

Stál tam. Zrejme čakal na moju reakciu.

,,Isteže. Chápem to,'' usmiala som sa.

Odchádzal. Pri dverách sa ešte raz zastavil.

Otočil sa mojim smerom a povedal: ,,William, postaraj sa o ňu.''

,,Samozrejme, pane,'' trocha sa uklonil.

Vlad sa ešte pozrel na mňa, usmial sa a vzápätí zmizol za dverami. Môj pohľad Skĺzol ku jedlu predo mnou. Nemala som chuť. Otočila som sa Williamovi smerom.

,,Mohol by si mi to tu ukázať.''

,,Ako rozkážete, lady.''

,,Prosím ťa volaj ma Alina.''

,,Dobre.''

Ukázal mi celý dom. Bol to skôr palác ako dom. Bol obrovský. Povedal mi a ukázal všetky cesty ako sa môžem dostať von z domu. Mali tu aj stajne. Nachádzali sa tu prekrásne kone. Napokon mi ukázal aj šatník, z ktorého si môžem vyberať šaty. Všetky vyzerali starodávno, ale predsa boli úžasné. Celý deň som strávila vo Williamovej spoločnosti. Bol veľmi priateľský. Porozprával mi o tom, že Vlad vlastne pochádza zo šľachtického rosu Drakuleovcov. Smiali sme sa na tom ako ma napadol príbeh o Draculovi. Spoznala som väčšinu služobníctva. Všetci boli milý a prívetivý, ale aj tak mi niečo na to nesedelo. Nemohla som si pomôcť. Na večeru som si obliekla jedni z tých šiat. Slúžka ma upravila a tak to som sa vydala na večeru. Dúfala som, že tam bude aj Vlad.

VLAD:

Vošiel som do jedálne, pod domnienkou, že Alina už bude večerať. Na moje prekvapenie tam ešte nikto nebol. Náhle sa otvorili dvere. V nich stála Alina aj s Williamom. Smiala sa. Keď ma zbadala rozbehla sa ku mne a objala ma. Trocha som ju od seba oddialil a obzrel si ju. Bola nádherná. Tak veľmi mi ju pripomínala. Hlavne, keď sa smiala.

,,Stalo sa niečo? Asi som si nemala obliekať tie šaty bez tvojho dovolenia. Si nahnevaný?''

Bola zmätená.

,,Nie. Len ma prekvapila tvoja krása,'' usmial som sa na ňu. ,,A aj to, že si sa bezo mňa veľmi dobre zabávala.''

,,William je naozaj úžasný spoločník. Celý deň sa odo mňa nepohol. Všetko mi tu ukázal.''

,,Tak si asi hladná. Môžeme sa ísť navečerať.''

Podal som jej ruku. S radosťou ju prijala. Usadil som ju vedľa seba. Rozprávala mi o tom ako sa celý deň zabávala.

,,Mala by si ísť späť.''

,,Ale mne sa tak nechce ešte ísť späť.''

,,Ak pôjdeš, tak ty sľubujem, že zajtrajšok strávim s tebou. Čo ty na to?''

,,Dobre. Ako sa prajete, môj pane.''

Uklonila sa a odišla. Tak toto som nechápal. Hneď mi to došlo.

,,William.''

,,Áno, môj pane.''

,,Čo si jej o mne rozprával?''

,,Nič podstatné, pane.''

,,To čo je podstatné nechaj láskavo na mňa.''

,,No len som rozprával o vašej rodine, keďže chcela vedieť kto je na obrazoch namaľovaný. Nemohol som ju len tak odbiť.''

,,Dobre. Ale nie aby si jej povedať celú pravdu. To sa dozvie až, keď príde vhodný čas. Môžeš ísť.''

William sa uklonil a odišiel z miestnosti. Možno som nemal byť k nemu taký prísny. Nervy si vybíjam na mojom dlhoročnom priateľovi. Musím usporiadať ples, na ktorý pozvem vlkolakov. Musím sa s nimi zmieriť. Už aj tak všetko padá ako domček z karát. Hlavne Alinu musím nejako zabaviť, aby zatiaľ na nič neprišla. Zajtra jej vymyslím skvelý program.

Verča:)