Dracula ✔

3.kapitola: Krčma

Pod večer sme sa všetci rozhodli ísť von. Len tak sa prejsť. Prechádzali sme po meste. Bolo také nádherné, ako ho prezentovali na webe. Malo nádych stredoveku. Svedčila tomu aj architektúra mesta. Domy boli radovo postavené. Postavené boli v barokovom štýle. Občas sa tam našiel dom s gotickými oknami. Kostol mali postavený v gotickom štýle.

,,Alina, čo na to hovoríš?'' opýtal sa Pavol.

,,Je to úchvatné. Hlavne to, že toto mesto udržujú v takomto stave. Musí ich to stáť poriadne veľa peňazí.''

,,Vedeli sme, že sa ty tu bude páčiť,'' usmial sa Oliver.

S Alexom sme sa ďalej bavili o hudbe. Občas nás z rozhovoru vyrušila Lucia alebo Zuzana, ktoré sa obzerali po každom chlapovi, ktorý okolo nich prešiel. Slnko pomaly zapadalo za obzor. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme najesť. Po blízku bola jedna reštaurácia, túto reštauráciu nám odporúčal aj recepčný. Vošli sme teda dnu. Bola zariadená v stredovekom štýle, dalo sa to čakať. Hrala tam hudba, všetci sa zabávali, tak sme sa pridali aj my. Alex ma vzal tancovať, Oliver Luciu a Pavol tancoval so Zuzanou. Po dlhom čase som sa poriadne zabavila. Musela som uznať, Rumuni sa vedia dobre zabávať. Pili sme, zabávali sa a ja som sa konečne mohla zabudnúť na všetko, čo som zažila. Z parketu sme sa vracali už asi po tretíkrát. Smiala som sa, ale vzápätí som ostala ako prikovaná. Na stole ležala červená ruža. Úplne rovnaká ako bola tá, čo som ju dostala od toho pána. Nevedela som čo si mám myslieť. Spomenula som si na sen a na stretnutie s tou pani v tmavej uličke.

Z rozmýšľania ma vyrušil hlas mojej kamarátky Zuzany: ,,Čo to má znamenať? A komu patrí tá ruža?''

,,Predsa dáme, ktorá ma na prvý pohľad očarila,'' počula som za chrbtom priam čarovný hlas, ktorý nasvedčoval tomu, že muž, ktorému patrí nemôže byť zlosyn.

Môj rozum mi vravel, aby som tomu hlasu neverila, ale srdce ho chcelo počúvať. Všetci tam stáli a pozerali za mňa. Po chvíli som sa rozhodla otočiť. Stál tam vysoký, vypracovaný muž. Mal oblečený dlhý čierny kabát, ktorý mu siahal až po kolená. Tiež mal oblečené tmavomodré rifle a bielu košeľu. Vlasy mu siahali až po ramená, mali tmavohnedú až čiernu farbu. Oči mal zelenej farbu. Bolo v nich niečo záhadné, čo mňa aj každého muselo priťahovať. Pery stiahol do úzkej čiarky a neskôr sa uškrnul. Mali sýtočervenú farbu. Celým svojim vzhľadom na priťahoval. Svojou rečou a tiež držaným tela pripomínal postavu z historického románu alebo historického filmu.

,,Tak to je škoda, pretože vy ste mňa rozhodne na prvý pohľad neočarili,'' povedala som mu s iróniou v hlase.

Kamaráti sa môjmu správaniu nečudovali. Takto to bolo skoro vždy, keď som sa niekomu páčila a on mne nie, možno troška sa mi páčil. Mala som svojho jasné v tom, aký muži sa mi páčia. Nie žeby sa mi nepáčil, popravde bol očarujúci, ale hnevalo ma to, že bol trocha viac sebavedomí. Určite si myslel, že jeho šarmu podľahne každá žena, ktorú stretne.

,,Dúfam, že aj napriek tomu si pôjdete so mnou zatancovať.'' Podával mi ruku.

Trocha som zaváhala, ale nakoniec som súhlasila. Podala som mu ruku. On ju prijal a odviedol ma do tanca. Bol to len krátky tanec. Odprevadil ma naspäť ku môjmu stolu. Keď som si sadla, on chcel odísť. Zuzana mi kopla do nohy a pozrela na mňa, tým jej pohľadom, ktorým sa na mňa pozerala, keď som niečo urobila alebo neurobila. Ten pohľad som veľmi dobre poznala a vedela som, čo v tento chvíli naznačuje. Pohotovo som sa preto otočila a chytil toho muža za ruku. Milým hlasom som mu povedela: ,,Nechceli by ste si ku nám prisadnúť.''

Nechápavo sa na mňa pozrel. Zrejme nevedel, čo si o mne má myslieť. Napriek tomu sa usmial a milo sa usmial. Vstala som a posadila som sa na lavičku ku Zuzane. On sadol na stoličku na ktorej som sedela pred chvíľou ja. Dobre, že sme si sadli ku rohovému stolu s jednou stoličkou na viac. Zuzana hneď pohotovo mu dala otázku, ktorá ju od včera veľmi trápila. Keď som videla jej pohľad chcela som ju zastaviť, ale aj tak som ju veľmi dobre poznala, aby som vedela, že aj tak sa ho to spýta.

,,Ak vám to nevadí, chcela by som vedieť vaše meno?'' Pozrela som sa do dole, aby nikto nevedel, že ma táto otázka dosť nahnevala.

,,Volám sa Vlad. Môžme si tykať,'' milo sa pritom na Zuzanu usmial.

,,Ja som Zuzana, toto je Lucia...,'' postupne vymenovala aj ostatných. Nakoniec predstavila mňa: ,,A toto je Alina, žena, ktorá vás, prepáč teba očarila na prvý pohľad.''

,,Rád vás spoznávam a je mi potešením sedieť pri takých pekných ženách ako ste vy. Podľa vášho prízvuku tipujem, že nepochádzate odtiaľto.''

,,Presne tak, nie sme tunajší, ale podľa tvojho prízvuku odtiaľto pochádzaš,'' povedala som dosť uštipačne.

Zuzana s Luciou na mňa pozreli ako na vraha alebo ako na nejakého zradcu. Až príliš dobre som vedela, čo majú za lubom. Bola som radšej sticha. Všetci sa s ním dobre zabávali až na mňa. Po dosť dlhej chvíli som rázne vstala od stola. Alex sa na mňa nechápavo pozrel a spýtal sa: ,,Alina, kam ideš?''

,,Som unavená, pôjdem do hotela na izbu. Nebojte sa už sa dúfam nestratím.'' Začala som si obliekať sveter. Vyšla som spoza stola, ešte som sa raz otočila a s predstieranou radosťou som povedala: ,,Dobrú zábavu.''

,,Počkaj Alina, nemôžeš ísť sama v noci,'' ozvala sa Zuzana, ,,Vlad ťa určite veľmi rád odprevadí, nie je to tak Vlad?''

,,Isteže, ovšem ak ty to nebude vadiť.''

,,Nie nebude,'' nechcela som, aby išiel so mnou, ale aby bola Zuzana spokojná súhlasila som.

Obliekol si kabát a ponúkol mi rameno, ktoré som prijala. Celú cestu do hotela som bola ticho. V tomto tichu ma odviedol až na recepciu.

,,Tak sa s vami rozlúčim. Dúfam, že sa ešte stretneme,'' usmial sa.

,,Mohli by sme ísť zajtra poprechádzať po meste. Je tu nádherne. Ovšem ak by vám to nevadilo,'' sama neviem, prečo som mu navrhla. Mala by som sa ku nemu správať, ako sa správam ku všetkým chlapom. Ale ten jeho úsmev. Nešlo mu proste odolať.

,,Na vás si veľmi rád nájdem čas. Ale teraz dovidenia a dobrú noc.'' Vzal mi ruku a jemne ju pobozkal.

Rýchlymi krokmi som sa vybrala smerom ku výťahu. Na šťastie v nom nikto nebol. Hneď, ako som vyšla z výťahu, skoro sa som rozbehla do izby. Bola som celá rozrušená. Nevedela som, čo ten pocit znamená. Nikdy som ten pocit nepoznala. Zvliekla som si šaty a odišla som do sprchy. Asi po hodine som z nej vyšla. Omotala som okolo seba osušku. V izbe som prve musela nájsť nočnú košeľu, pretože dnes izbu pratala služobná. Väčšinu vecí poukladala na iné miesto. Konečne som ju našla. Osušku som položila na posteľ, ostala som tam stáť úplne nahá. Pomaly som si obliekla nočnú košeľu. V tom som mala pocit ako keby ma niekto sledoval. Nepríjemne som sa zatriasla. Nebola som ešte veľmi unavená, preto som sa rozhodla vyjsť na balkón. Obliekla som si župan a vyšla som na balkón. Oprela som sa o zábradlie. Zapozerala som sa do diaľky. Neskôr som očami preletela po celom meste, aspoň potom kúsku, čo som odtiaľto mohla vidieť. Ešte vždy ma sprevádzal nepríjemný pocit, ako keby ma niekto sledoval. Vrátila som sa do izby a ľahla si spať.