Dracula ✔

7.kapitola: Odpustenie

Zobudila som sa do pochmúrneho dňa. Bol štvrtok. O ôsmej som musela byť v práci. Celý deň išiel poriadne rýchlo, ani som si nestihla poriadne uvedomiť, že som v práci už osem hodín a bolo pol štvrtej poobede. O pol piatej som dorazila domov. Prezliekla som sa a vybrala sa na dohodnutú schôdzku. Pred reštauráciu som došla presne o piatej. Nadýchla som sa a vošla do reštaurácie. Rozhliadla som sa. Sedel v rohu podniku. Keď ma zbadal, tak sa na mňa usmial. Vykročila som k nemu.

,,Ahoj.''

,,Čau,'' prosto som mu odpovedala na jeho pozdrav.

Sadla som si.

,,Ako sa máš?''

,, Myslím, že sme tu neprišli kvôli tomu, aby si sa ma pýtal ako sa mám. Takže prejdime k veci.''

,,No vieš. V prvom rade by som sa ty chcel osobne ospravedlnil. Tiež ty chcem povedať dôvod, prečo som neprišiel. Takže,'' odkašlal si: ,,Ak by si tam ostala o deň dlhšie mohol som ty to povedať už vtedy.''

,,Tak teraz máš možnosť.''

,,Neprišiel som kvôli tomu, že moja firemná rada narýchlo zvolala zasadanie. Síce neviem presne kvôli čomu to bolo, ale no čo už. Tiež dúfam, že mi dokážeš odpustiť.''

Podozrievavo som sa na neho pozrela. Napokon som sa aj tak usmiala.

,,Dobre, odpúšťam.''

Nejakú chvíľu sme sa tam rozprávali. Spolu sme sa smiali a zabávali na všelijakých príhodách.

,,Už by som mala ísť domov. Potrebujem si oddýchnuť. A tiež porobiť niečo okolo bytu.''

,,Isteže. Ak by ty to nevadilo, rád by som ťa odprevadil domov.''

,,V pohode, Rozhodne nemám proti tomu nič.''

Celú cestu domov sme sa rozprávali o tom, ako sa mám darilo za tých pár rokov. Proste typický rozhovor.

,, Zajtra máš čas?'' Nenápadne nadhodil.

,,Nemám idem do práce a večer na brigádu.''

,,Tak potom v sobotu?''

,,Bohužiaľ, zase brigáda.''

,,Ostáva už len nedeľa.'' Usmial sa.

,,Konečne voľno. A prečo sa vlastne pýtaš?''

,,Mohli by sme sa stretnúť, keď sme sa tak dobre zabávali.''

,,Tak navrhni kde a kedy.''

,,Prídem po teba okolo pol ôsmej. Potom uvidíme, kde pôjdeme. Môže byť?''

,,Isteže. Už sa teším. Maj sa.''

Odišla som do domu. Pri dverách som mala sto chutí sa otočiť a vrátiť sa za ním. Tá moja hlúpa pýcha a strach.

Takže je tu taká kratšia a nezáživná časť, aj keď to sú asi všetky. Viem písala som, že nebudem mať čas, ale cesta autobusom je dosť dlhá a prestupom ešte dlhšia, takže sedenie v autobuse a státie na zastávke sa asi vyplatilo. Pokúsim sa ďalšiu časť pridať čo najskôr. Uvidím ako sa mi bude zajtra chcieť písať na praxi. Tak sa majte. A nezabudnite na votes a koment.

Verča:)