Dracula ✔

Epilóg

Stála som na balkóne a pozerala ako sa v záhrade rozsvecujú svetla a čakala, kedy prídu hosti. Zahľadela som sa na oblohu, ktorá bola posiata hviezdami. Počas takejto noci mi jeden človek, ktorého som milovala a milujem, povedal, že po smrti sa každý čestný človek vráti ku svojej rodnej hviezde. Ak sa však jeho hviezda na oblohe neobjaví, tak sa raz vráti na svet, aby naplnil to čo mu bolo veľmi dávno súdené. Vtedy mi povedal, že by neprežil ak by som zomrela. Teraz viem, aké je to bolestné stratiť niekoho koho veľmi milujete. Jeho hviezdu som na nebi nenašla, alebo som sa len dobre nepozerala. Ja som sa vrátila, pretože som nedokončila to čo mi bolo súdené a aj kvôli sľubu, ktorý som dala Lucienovi, že sa vrátim a zabijem ho. Tak som tu. On mi vzal to, čo som v živote mala najradšej. Len kvôli pomste som sa vrátila priamo z hrobu. Podľa toho, čo mi rozprávali som sa prebrala dva dni po mojom pohrebe. Pamätám si len na to, že som sa zobudila v truhle. Nepamätala som si ako som sa sem dostala a rozhodne som nevidela nebo a ani peklo. Po celý čas som mala pred očami tmu. Jack cítil, že niečo nie je v poriadku a prišiel na cintorín kde ma našiel sedieť vedľa môjho hrobu. Povedal mi všetko, čo sa stalo. Spolu sme prišli na to, že sa zo mňa stal kríženec vlkolaka a upíra, takzvaní hybrid. Mala som schopnosti upíra aj vlkolaka. Lisu sme poprosili, aby vyrobila denní prsteň. Len s nim som mohla vyjsť na denné svetlo. Z rozmýšľania ma prebrala až Lucy, ktorá vošla do izby.

,,Už prichádzajú. Mala by si tam ísť.''

,,Pôjdem Lucy. Podaj mi ten červený náhrdelník.''

Pripla som si ho. Naposledy som sa pozrela do zrkadla a bola som pripravená ísť dole. Do izby vošiel Jack, bol to jeden z ľudí, ktorím som ešte verila.

,,Si nádherná. Škoda, že ťa nevidí Vlad, potešil by sa. Mali by sme im ísť ukázať, prečo prišli?''

,,Budú mať pekné prekvapenie,'' usmiala som sa.

Spolu s Jack a Lucy sme prišli až ku schodom.

,,Privítajte Jacka Jackon a slečna Alinu.''

Pomaly sme schádzali po schodoch. Lucien aj celá jeho partia a pozrela našim smerom. Vyzeral dosť prekvapene, rozhodne to nečakal. Zišli sme až dole. Zastavili sme sa pri každej skupinke. Prehodili si zopár slov a pokračovali až sme sa dostali ku Lucienovi.

,,Som rada, že ťa opäť vidím.''

,,Ako je to možné.''

,,Si prekvapený. To je čudné, že práve ty. Nevieš o tom, že zlá burina nevyhynie. A v poslednom rade som ti niečo sľúbila. Pamätáš si to, že?''

,,Áno pamätám. Mňa nedostaneš.''

,,To sa ešte uvidí.''

Odišli sme. Celý večer som nespustila oči z Luciena a rozhodne som sa dobre zabávala. Teraz sa to všetko len začalo.

Takže už máme poslednú časť. Napíšte mi či ste si to nejako takto predstavovali. Všetkým ďakujem za čítanie, votes a komenty. Chvíľami som ho chcela vymazať, ale vy ste ma všetci posúvali ďalej.

Verča :)