Dracula ✔

21.kapitola: Všetkému je koniec

Na ďalší deň som jej usporiadal pohreb. Nechal som ju pochovať pri rodinnej hrobke. Na jej pohreb prišlo dosť ľudí, no vlastne skôr bytostí. Boli tam čarodejnice, vlkolaci a zopár upírov. Mala pohreb, po akom vždy túžila, skromný a jednoduchý. Po pohrebe sme sa všetci zišli v mojom dome, kde sme prebrali ďalšie kroky. Neskoro večer začali všetci odchádzať. Najprv mi však vyjadrili úprimnú sústrasť. Keď som zaspával nemohol som uveriť, že naozaj ju už nikdy neuvidím. Po toľkých rokoch som sa pri nej cítil opäť ako človek aj napriek tomu, že ním nie som. Ráno som sa zobúdzal z vedomím, že ju už naozaj nikdy neuvidím. Na obed sa stalo to čo som nepredpokladal. Do miestnosti, v ktorej som obedoval na pochodovalo z päťdesiat upírov. V tesnom závese do miestnosti vstúpil William a Lucien.

,,Čo tu robíš?''

,,Prišiel som s tebou raz a navždy skoncovať.''

,,Dobre vieš, že mňa nemôžeš zabiť, pretože by si zabil len sám seba.''

,,To sa mýliš. Našiel som zbraň, čo zabije len teba a nás nechá žiť.''

,,Ak by niečo také existovalo, tak by som to mal pri sebe.''

,,Naozaj si to myslíš. Niečo také ako Nosič svetla poznáš, alebo si o tom už počul.''

,,To sú iba legendy, nič také neexituje.''

,,Môžme sa presvedčiť.''

Do miestnosti vstúpila vysoká čiernovlasá žena, ktorá v ruke držala obyčajný meč.

,,To je iba obyčajný meč.'' Zasmial som sa.

,,Mýliš sa. Táto zbraň ťa dokáže zabiť.''

,,Tak sa ukáž.''

Pohybom ruky dal znamenie svojim poskokom, aby začali na mňa útočiť. No nemali veľmi šancu, predsa len som bol starší než ony a tým pádom aj silnejší. Vetšina z nich už ležala na zemi, keď do miestnosti vošli muži aj ženy zahalené do dlhých čiernych plášťov. Takto chodili oblečený len členovia Kultu temnoty, používali jednú z najsilnejší čiernych mágii na svete. Jedným z ich poznávacím znakom boli práve tieto plášte a druhým taký znakom bolo to, že na tvári mali vytetovaný pentagram. Postavili sa okolo mňa do kruhu a všetci spolu začali odriekať nejaké zaklínadlo. Po chvíli som v celom tele ucítil chvenie a potom ostrú bolesť. Bola to neznesiteľná bolesť. Cítil som sa, ako keby mi po celom tele prechádzali veľmi tupím nožom a potom mi do rán sypali soľ. Ak by som nebol nesmrteľný, želal by som si umrieť, no v mojom prípade som si nebol istý, či by som chcel zomrieť. Sám sebe som sľúbil, že zabijem toho kto zabil Alinu. Z veľkou pravdepodobnosťou viem, že to bol práve Lucien. On zatým všetkým stojí. Bolesť trocha ustúpila a predo mňa sa postavil Lucien.

,,Zomrieš aj ty. Aspoň sa uvidíš s Alinou. Bolo jej škoda, no mohla si za to sama, keby sa pridala na našu stranu....., mohla by si žiť veľmi dobre.''

,,Ty beštia.''

,,Ty si ten pravý, kto to má hovoriť. Ty si bol, si a vždy by si bol monštrum. Ani láska k nej by ťa nezmenila. Napokon by si ju zabil ty.''

,,Miloval som ju a vždy budem.''

,,Aspoň budete už do konca spolu. Naposledy sa pomodli a rozlúč sa s týmto svetom.''

,,Zomri.''

Meč zabodol priamo do môjho srdca. Cítil som bolesť a pomaly som si začal uvedomovať, že toto je naozaj moja posledná chvíľa. Začal som zatvárať oči. V poslednej chvíli svojho života som uvidel Alinu. Ešte nikdy nebola taká krásna ako teraz. Usmievala sa na mňa a podávala mi ruku. Potom prišla len nepreniknuteľná tma.

Asi ma budete niektoré chcieť zabiť, no čo už. Máme pred sebou ešte epilóg. Všetkým ďakujem za podporu, komenty a votes.

Verča :)