Dracula ✔

20.kapitola: Smrť

Prebudila som sa v tmavej miestnosti.

,,Konečne si sa prebrala.''

Chcela som si vyslobodiť ruky, ale nešlo to. Povrazy na rukách boli stiahnuté veľmi silno.

,,Pustite ma.''

,,Aby si nám utiekla. Ani náhodou.''

,,Vy hlupáci.''

,,No tak sa upokojíme. Dobre.''

,,Lucien, zabijem ťa.''

,,Si priviazaná, takže asi nie. Posedíš si tu ešte nejakú chvíľu.''

Pristúpil ku mne. Pohladil ma po tvári. Nečakal však, že ho pohryziem

,,Ty beštia.''

Nechty na rukách sa mu predĺžili do pazúrov. Škrabol ma na tvári. Potreboval moju krv, pretože uhryznutie vlkolaka je pre upírov jedovaté. Vyliečiť sa môžu len ak sa napijú vlkolačej krvi.

,,Nechám ťa chvíľu, aby si sa upokojila. Aby som ešte nezabudol, tu máš niečo na jedenie.'' Kus surového mäsa a chlieb hodil dva metre odo mňa. ,,Najedz sa, aby sme mohli potom pokračovať.''

,,Ty bastard.''

,,To mi povedalo už mnoho ľudí a ani jeden neskončil dobre. Takže zvažuj svoje slová.'' Usmial sa a odišiel.

V bruchu mi už muzikanti vyhrávali. Nemohla som sa však podvoliť. To bol jeho jediný cieľ, zlomiť ma, to však nedokáže. Prišiel asi po dvoch hodinách.

,,Nie si hladná. Ako chceš.''

Pristúpil bližšie a nožom mi prešiel po tvári. Ruky som stisla do pästí. Nevládala som si udržať už ani vedomie.

,,S Vladom sa stretneš už len v horúcich peklách.''

Keď povedal Vladove meno do tela mi v prúdila nová dávka energie. Zdvihla som hlavu. Dúhovky zmenili farbu z hnedej na farbu niečo medzi žltou a oranžovou. Nechty sa mi začali predlžovať do pazúrov. Po malej chvíli som Luciena držala pod krkom. Zo zadu ma odtiahli dvaja upíri. Odhodila som ich ako nič. Vrhali sa na mňa po skupinkách. Nakoniec ma premohli.

,,Na mláďa si  silná. Nie však dostatočne silná.''

Pritlačili ma ku stene a striebornou dýkou ma bodli do hrudníka.

,,Budeš zomierať pomaly, aby to mohol vidieť aj Vlad. Berte je.''

Traja z nich ma chytili a vliekli ma až ku dverám.

,,Nezabudnite jej dať prikrývku na hlavu, nech nevidí, kde máme úkryt.''

Zaobchádzali so mnou ako s nejakou handrou. Celú cestu som počula len motor auta. Cítila som ako sa zo mňa vytráca život. Po dlhšej dobe sme zastavili. Z auta ma vytiahli. Nevládala som sa už ani pohnúť. Hodili ma pred bráni Vladovho domu a z hlavy mi dali dole šatku. Nasadli do auta a odišli. Pomaly som doliezla až k múru, o ktorý som sa oprela a pokúšala som sa dosiahnuť na zvonček. Po malej chvíli sa  mi to podarilo. Z posledných síl som sa popri múru zviezla na zem. Len rozmazane som videla ako niekto prišiel ku mne. Chcel ma objať, no všimol si zabodnutú dýku. Rýchlo ju vytiahol. Od bolesti dom sa trocha prebrala. Videla som ako sa Vlad nado mnou skláňa pri ňom stál Jack, Lucy, Lisa a Alexandro. Vladovi po tvári začali stekať slzy. Objal ma.

VLAD:

Najprv som počul zastaviť auto a potom niekto zazvonil. Vyšiel som sa pozrieť kto to môže byť. Uvidel som tam na zemi ležať Alinu. Rozbehol som sa ku nej. Za mnou z domu vyšli postupne aj ostatný. Počul som ako jej ešte bije srdce, ale len veľmi slabo. Keď som jej vytiahol dýku z tela, tak sa trocha prebrala. Prvé čo ma napadlo, bolo to, že ju musím objať. Trocha som sa od nej oddialil a ona mi rukou pomaly zotrela slzu s tváre.

,,Milujem ťa a nechcem ťa stratiť.''

,,Raz sa možno stretneme, ale zatiaľ nie. Aj ja ťa milujem.''

Sklonila hlavu. Pochopil som, že z nej život vyprchal. Dal som sa jej napiť mojej krvi, ale už sa neprebrala. Zomrela a toho kto to urobil zabijem.

Je tu nová časť. Možno ma chcete zabiť, no čo už. Osobne zbožňujem tragické konce, predsa len je ich nemej. Dá sa povedať, že ešte nie je nič stratené. Nechajte sa, ale prekvapiť. Za voty a komenty ďakujem.

Verča :)