Dracula ✔

14.kapitola: Spomienky

VLAD:

,,Stalo sa to v 14.storočí. Vtedy ľudia verili všetkému. Mnoho krát upaľovali nevinné ženy. Ja som vládol Sedmohradsku. Naša malá krajinka bola vazalom Turkov. Znamenalo to to, že kedykoľvek si niečo zmysleli tak to museli aj dostať. Chcel som iba mier. Turci však netúžili po miery, ony chceli vládnuť celému svetu. A tak raz na pochodovali do mojej krajiny a žiadali o do mňa desaťtisíc chlapcov, do ich armády. Ako chlapca odviedli aj mňa. Vedeli, že mladých chlapcov dokážu premeniť na monštrá. Neschopných žiadneho citu. Takéto monštrum sa po niekoľkých rokoch stalo aj zo mňa. Keď som nastúpil na trón, zmenil som sa. Vlastne práve zásluhou mojej ženy Míny. Podobala sa na teba. Vtedy, keď prišli žiadali odo mňa aj môj jediného syna. Ak som nechcel vojnu mal som im ho dať. Nechcel som však pre neho ten istý život. Nemohol som sklamať Mínu a vziať jej syna. Rozprával som sa o tom aj s pašom, ale bez úspešne. Keď nastal deň, kedy som im mal dať svojho syna, zabil som ich, všetkých poslov. Stála tam hora, o ktorej sa hovorilo, že na nej býva obluda s nadľudskou silou a schopnosťou vysať z človeka všetok život. Vybral som sa tam. Bola to moja jediná šanca. Ten tvor, skôr muž mi predal jeho schopnosti. Ak by som tri dni vydržal bez krvi, tak by sa zo mňa nestalo to čo som. Prehrávali sme. Skoro zabili moju ženu. Vlastnoručne som ho zabil. Od toho dňa som nemohol vyjsť na priame svetlo, inak by som sa zmenil na prach. Nikto nevedel. Možno to len tušili. Po čase sa moja túha po krvi zväčšovala. Nevedel som to ovládať. Bolo to čo raz podozrivejšie. Ľudia sa začali báť. Boli sme katolícka krajina. Moja žena bola však pohanka. Všade sa šepkalo, že za to môže ona. Nevšímal som si to. O jej osude sa rozhodlo za mojim chrbtom. Upálili ju. Keď som ju chcel ochrániť, prezradil som sa. Prejavila sa vo mne beštie, túžiaca len po pomste. Vošiel som za ňou do ohňa. Nemohol som ju už zachrániť. Všetkých som tam zabil. Do jedného. Pomaly som si budoval svoju armádu nesmrteľných. Zvesť o krvilačných beštiách sa rozšírila veľmi rýchlo. Začali vznikať spoločnosti, ktoré nás lovili. Čarodejnice, vlkolaci či aj samotný ľudia nás nemilosrdne lovili. Lovci sa zmenili na lovnú zver. Než mi došlo, že nám chýba disciplína. Našou nevýhodou bolo aj denné svetlo. Bol som nútený sa ukryť. Keď to celé ustálo, vrátil som sa. Nechcel som už pomstu, chcel som mier. A potom si prišla ty. Nechcel som ty ublížiť. Teraz ťa však nemôžem nechať ísť. Každý kto sa mi chce pomstiť, pozná moju slabinu.''

,,Muselo to byť strašné. Ostanem tu ešte nejaký čas, ale potom odídem.''

Nečakal som takúto odpoveď.

,,Nechcem vyrušovať, ale mal by si ísť dole. Inak sa stane niečo hrozné,'' do izby vošla Elizabeth.

Tak dnes je dosť krátka časť. V priebehu týždňa pridám ďalšiu časť. Ďakujem vám za votesy a komety. Na obrázku je Vlad, podľa mojich predstáv. Môžte mi napísať ako ste si ho predstavovali vy, budem rada.

Verča:)